Jastrab verzus vtáčik. Porovnajte vrtuľníky, ktoré by sme mohli kúpiť

Presne 59 rokov sa tunajšia armáda spolieha na vrtuľníky ruskej výroby. Čoskoro sa však ich éra zrejme skončí. Minister obrany Martin Glváč sa totiž rozhodol presadiť do ozbrojených síl nové helikoptéry západnej konštrukcie.

Favorit už je na scéne: ministerstvo dostalo ponuku od americkej vlády na nákup slávnych vrtuľníkov Black Hawk (Čierny jastrab). „V prvej fáze by sme mohli kúpiť deväť takýchto strojov,“ povedal v pondelok Glváč.

Súhlas s návrhom by však znamenal, že by Slovensko kúpilo vrtuľníky bez otvorenej súťaže. Tým sa vláda pripraví o možnosť vypočuť si ponuky ďalších hráčov, ktorí vyrábajú stroje podobného typu.

Denník N preto porovnal niekoľko konkurenčných modelov, ktoré by mohli predstavovať alternatívu – a to od robustných strojov až po špeciálne vrtuľníčky, ktoré sú známe pod označením Little Bird.

Čo potrebuje armáda?

Keďže oficiálne dokumenty k modernizácii letectva zostávajú utajené, potreby slovenskej armády je zatiaľ možné odvodzovať len z kusých vyjadrení.

Isté je, že ozbrojené sily požadujú viacúčelový vrtuľník. Teda helikoptéru, ktorá bude vhodná nielen na prepravu vojakov či materiálu, ale na ktorú bude možné zavesiť i zbrane proti pozemným cieľom. A v neposlednom rade, ktorá dokáže niesť aj takzvaný bambi vak na hasenie lesných požiarov.

Až donedávna slovenská armáda prevádzkovala dva typy vrtuľníkov. Prvým bol dnes už vyradený ťažký bojový vrtuľník Mi-24, určený primárne na ničenie pozemných cieľov. Druhým je transportný MI-17, s ktorým naďalej lietajú piloti z leteckej základne v Prešove.

Typ Mi-17 je pritom stále považovaný za kvalitný stroj, schopný letu i v extrémnych podmienkach, čo preukázalo aj jeho nasadenie v Afganistane. Jednu z moderných verzií MI-17 si vďaka tomu nedávno objednala aj americká armáda.

V prípade Slovenska sa však objavuje problém s ich končiacou sa životnosťou. Ešte za prvej vlády Roberta Fica prišlo ministerstvo s plánom na celkovú modernizáciu týchto strojov, ktoré Slovensko zdedilo ešte z výzbroje federálnej armády.

Projekt za bezmála 60 miliónov eur však zastavil bývalý minister obrany Ľubomír Galko. „Ak by sme nezrušili túto škandalóznu zmluvu, ktorá navyše nezahrnovala ani predĺženie životnosti, zostali by nám v hangároch modernizované ruské stroje a vojaci by o amerických vrtuľníkoch mohli akurát tak snívať,” hovorí Galko (SaS).

Prevádzku vrtuľníkov MI-17 navyše v súčasnosti ohrozuje i napätie medzi Západom a Ruskom. Pri ďalšom vyhrotení vzťahov by totiž slovenskí vojaci mohli prísť o dodávky oficiálnych náhradných dielov, ktoré by inak museli zháňať po rôznych priekupníkoch.

Napríklad česká armáda, ktorá sa tiež doteraz spoliehala na ruskú techniku, odhadla, že za takejto situácie by prvé vrtuľníky musela uzemniť už do šiestich mesiacov.

Slávny jastrab

V prípade vrtuľníka Black Hawk, ktorého nákup vyzerá z Glváčových vyhlásení takmer ako hotová vec, je na úvod nutné zdôrazniť jednu vec: všetci odborníci oslovení Denníkom N ho považujú za dobrú voľbu.

„Ten vrtuľník je odskúšaný v rôznych klimatických podmienkach a v najrôznejších operáciách po celom svete. Vďaka tomu máme istotu, že ide o veľmi spoľahlivý stroj,“ hovorí bývalý náčelník generálneho štábu Ľubomír Bulík.

Pokiaľ by vláda kývla na americkú ponuku, zrejme by získala verziu S-70i. Ide o vrtuľníky, ktoré sa montujú v Poľsku a na ich výrobe sa podieľa aj skupina Penta (prostredníctvom svojej leteckej fabriky Aero Vodochody).

Model Black Hawk S-70i dokáže podľa oficiálnych parametrov prepraviť napríklad dvanásť vojakov v plnej výzbroji alebo šesť nosidiel.

Okrem toho by bol použiteľný aj pri vzdušných útokoch. „Black Hawk je možné vybaviť širokou škálou zbraní, ako sú guľomety, či riadené rakety. Vyrábajú sa dokonca vo verziách, ktoré môžu niesť torpéda, alebo ktoré sú vyzbrojené otočným kanónom,“ vypočítava publicista Tomáš Soušek, dopisovateľ časopisu Letectví a kosmounautika.

Vrtuľníkmi Black Hawk sa už vyzbrojilo viac než dvadsať krajín po celom svete vrátane susedného Rakúska. Primárne sa na ne spolieha predovšetkým americká armáda, ktorá ich nasadzuje vo všetkých svojich významných misiách.

Z tohto faktu by mohli ťažiť i slovenskí vojaci. „Uľahčilo by nám to nasadenie zahraničí. Pokiaľ by sme operovali spolu s americkou armádou, ako v súčasnosti v Afganistane, odpadli by nám starosti so zabezpečením údržby a prepravou náhradných dielov,“ hovorí Bulík.

Lenže vrtuľníky Black Hawk, vyrábané skupinou Sikorsky, majú svoju cenu. Glváčovo ministerstvo ráta s tým, že by obstaranie deviatich kusov mohlo stáť až 300 miliónov eur.

„Ide však len o rámcový odhad. Konečná cena bude jasná po doladení konkrétnych špecifikácií,“ uviedla Glváčova hovorkyňa Martina Balleková. „Našou snahou, samozrejme, je, aby to bolo čo najmenej,“ dodáva.

Kontrakt by pritom zahrňoval aj výcvik posádok a zabezpečenie servisu – ale len na prvé dva roky. Koľko by vyšla prevádzka vrtuľníkov Black Hawk počas celej doby ich životnosti, nie je známe.

Rovnako tak zostáva záhadou, či by sa slovenská armáda neuspokojila aj s menej univerzálnym strojom.

Na druhej strane, nákup vrtuľníkov Black Hawk by mal – zvlášť na slovenské pomery – niekoľko nezanedbateľných predností. Obstaranie týchto strojov má prebehnúť cez americký vládny program Foreign Military Sales, čo by minimalizovalo priestor pre úplatky i pre rôznych sprostredkovateľov.

„Išlo by o kontrakt medzi dvoma vládami, čo je veľmi transparentné riešenie,“ zdôraznil americký veľvyslanec na Slovensku Theodore Sedgwick.

Ďalším plusom by bolo, že preškolenie slovenských pilotov by zabezpečili americkí inštruktori. „Americká armáda má najviac skúseností s nasadením vrtuľníkov na svete. Lepší výcvik by sme si ani nemohli želať,“ hovorí Bulík.

Európsky vyzývateľ

Priamym súperom Black Hawku je stredne-ťažký vrtuľník NH-90. Jeho vývoj začal v polovici osemdesiatych rokov a podieľali sa na ňom výrobcovia z Nemecka, Francúzska, Talianska, Veľkej Británie či Holandska.

Výsledkom je stroj, ktorý prevyšuje americký Black Hawk v niekoľkých smeroch: má väčšiu prepravnú kapacitu a takmer dvojnásobný dolet. „Ide o generačne novší vrtuľník a tomu zodpovedá i jeho konštrukcia,“ hovorí publicista Soušek.

Viditeľným rozdielom oproti Black Hawku je napríklad sklopná rampa v zadnej časti trupu. „Tá môže významne uľahčiť nakladanie materiálu v porovnaní s nakladaním cez bočné dvere,“ dodáva Soušek.

Európsky NH-90 by však amerického konkurenta zrejme zatienil aj v obstarávacích nákladoch.

Napríklad Francúzsko si predvlani objednalo dodávku týchto strojov v hodnote takmer 30 miliónov eur za kus. Išlo pritom o kontrakt na desiatky vrtuľníkov, pri ktorom je kusová cena ešte výrazne nižšia, než v prípade menších zákaziek, akú plánuje Slovensko.

„Vrtuľník NH-90 je veľmi nákladný. Predražuje ho fakt, že sa na výrobe podieľa viac krajín, čo sa ukazuje ako dosť neefektívny spôsob,“ hovorí konzultant v oblasti leteckej techniky Martin Barák.

Na druhej strane, ak by Slovensko riešilo nákup vrtuľníkov otvorenou súťažou, cena by mohla ísť dole. „Keďže ministerstvo súťaž nevyhlásilo, nemáme možnosť porovnania,“ pripomína poslanec a exminister obrany Martin Fedor (Sieť).

Helikoptéra od kamaráta

Inú alternatívu ponúka taliansko-britská spoločnosť AgustaWestland. Jeden z jej posledných produktov, vrtuľník AW 149, síce unesie menší náklad než americký Black Hawk, ale zato má dlhší dolet.

„Rozdiel medzi ním a Black Hawkom je asi taký, ako medzi Škodou Superb a Mercedesom. Pre potreby slovenskej armády by však mohol postačovať,“ hovorí Jaroslav Naď, analytik bratislavského Inštitútu pre stredoeurópsku politiku.

Jeho cena by pritom mohla byť porovnateľná: americký server findthebest.com vyčísľuje cenu oboch strojov „v základnej výbave“ na úrovni 11,5, resp. 13 miliónov dolárov (9,8 až 11 miliónov eur).

AgustaWestland sa až donedávna spomínala ako hlavný favorit na prezbrojenie slovenského letectva.

Ako pripomenul týždenník Trend, jej sesterská firma Alenia získala už na jeseň od Glváčovho ministerstva zákazku na dve transportné lietadlá Spartan. A podľa neoficiálnych informácii sa s ňou vyjednávalo aj o dodávke vrtuľníkov. „Na stole bola ponuka na nákup vrtuľníkov za rovnakých podmienok, aké si dohodlo Taliansko,“ povedal Denníku N jeden z ľudí blízkych ministerstvu obrany.

Firme však na poslednú chvíľu mohlo uškodiť spojenie s vplyvným zbrojárom Miroslavom Výbohom (vzájomnú spoluprácu potvrdil i sám Výboh, hoci len do roku 2006).

Začiatkom leta sa totiž pred českým súdom ocitla korupčná kauza okolo nákupu transportérov Pandur, kde Výboh vystupuje ako jeden z hlavných svedkov. V nej sa pretriasalo i kamarátstvo medzi Výbohom a premiérom Robertom Ficom, ktoré následne obaja aktéri priznali.

Pre Ficovu vládu by tak mohlo byť spoločensky citlivé, keby uzavrela ďalší kontrakt s výrobcom, ktorého záujmy minimálne v minulosti hájil premiérov kamarát.

Pancierovaný civilista

Iný typ riešenia by ponúkal nákup ľahších a zároveň i úspornejších vrtuľníkov.

Do tejto kategórie patria napríklad vojenské verzie Eurocopteru 145, ktorý spadá pod skupinu Airbus. Ich cena bez príslušenstva sa pohybuje na úrovni necelých sedem miliónov eur.

„Ide však o úplne inú triedu než sú vrtuľníky Black Hawk. Armáde by rozhodne neposkytoval takú masívnu podporu,“ pripomína letecký publicista Soušek.

Tomu by však zodpovedali náklady na údržbu. „Keďže tento vrtuľník je odvodený od civilnej verzie, jeho prevádzka je podstatne lacnejšia,“ dodáva.

Ľahší typ vrtuľníku by bol pritom vhodnejší aj pre niektoré druhy záchranárskych akcií. „Môže pristávať na bežných heliportoch v areáli nemocníc, kde by sa stredne-ťažké vrtuľníky nezmestili,“ uvádza Soušek.

Nebezpečný vtáčik

Úplným protikladom Black Hawkov sú stroje z výrobných liniek americkej firmy MD Helicopters.

Vrtuľníčky MH-6 Little Bird (Malý vták) oceňujú predovšetkým špeciálne sily, ktoré potrebujú napríklad v tichosti prepraviť zásahové komando na strechu nejakého domu „Ich konštrukcia umožňuje nasadenie i v zastavaných oblastiach,“ hovorí Soušek.

Vrtuľníky Little Bird, vďaka svojmu tvaru známe tiež pod prezývkou „vajce“, sa svojho času spomínali v nákupných plánoch českej armády. Sú totiž nielen obratné, ale aj relatívne lacné: ich cena sa pohybuje na úrovni štyroch miliónov eur.

Podľa odborníkov by však takýto typ mohol slúžiť len ako doplnok k „ozajstným“ vrtuľníkom.

„To sú stroje vhodné viac pre policajné operácie než pre armádu, ktorá potrebuje hlavne odolný stroj, schopný prepravy väčšieho množstva vojakov a materiálu,“ dodáva Soušek.

[tab:END]