Denník N

Neprejde týždeň, aby si ho len v Amerike nekúpilo aspoň tisíc ľudí. Čierny album má 30 rokov

Rok 1991 nebol len rokom grungeu, ale aj obrovského úspechu skupiny Metallica.

Ak niekto chce, môže byť fanúšikom Metallicy takpovediac na plný úväzok. Z množstva rozhovorov, článkov a fotografií sa dá do detailu spoznať svet okolo kapely, internet je plný koncertných záznamov zo všetkých období jej štyri dekády trvajúcej kariéry. Kapela tomu ochotne vychádza v ústrety a vydáva reedície albumov vrátane rôznych doteraz nevydaných alternatívnych, živých alebo demo verzií známych skladieb. Pred pár dňami takto vyšla priam monštruózna reedícia ich najväčšieho albumu, ktorý nemá názov, ale všetci ho prezývajú The Black Album.

V de luxe verzii ide o 24 (!) hodín najrôznejšieho materiálu. Fanúšikovia si teraz môžu ešte detailnejšie poskladať mozaiku okolo tvorby tohto albumu a prehrýzť sa množstvom pracovných nahrávok od tých obývačkových cez skúšobňové až po surové mixy zo štúdia.

Je napríklad skutočne fascinujúce, ako sa z nočného hotelového riffovania Kirka Hammetta vykľula hymna Enter Sandman. Kľúčový motív je už v zašumenom 40-sekundovom zázname, no koncovka je trochu iná a náznak priamočiarej slohy sa tam pravdepodobne dostal tak, že gitarista jednou rukou rytmicky hrabal do strún, kým druhou sa snažil vypnúť nahrávanie.

Takto sa dá zrekonštruovať každá z dvanástich piesní a pre spomínaného fanúšika na plný úväzok to bude svätý grál.

Tvrdý reštart

Väčšina ľudí sa v podstate ani nemusí nijako identifikovať s Metallicou, a predsa môže mať na nich Black Album väčší dosah než ktorákoľvek iná metalová nahrávka. Slovami bubeníka Larsa Ulricha si totiž kapela pri nahrávaní piatej štúdiovky dala za úlohu, aby Metallicu

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

1991 - rok v hudbe

Hudba

Kultúra

Teraz najčítanejšie