Denník N

My sme v zelenej

Ilustračné. Foto – TASR
Ilustračné. Foto – TASR

Tak som čakala na ten covid, kedy ho deti donesú zo školy, že som celkom zabudla na detské sople. Sú tu.

Kým okresy na Slovensku tmavnú, u nás doma je zeleno. Už týždeň. Áno, taká farba sa nachádza v útrobách prínosových dutín našich detí. Kedysi som nechápala, prečo sa malým fafrnkom hovorí „sopliak“. Ale materstvo, škôlka a preplachovanie nosa ma naučili.

A vyslovene cítim, že osud, baktérie a vírusy majú evidentne pocit, že mi toto poznanie musia každú jeseň a zimu nonstop pripomínať. Fakt dík.

Ak máme niekedy pocit, že netušíme, čo sa ukrýva v detských hlávkach, aktuálne to viem veľmi presne. Keby môj nebohý dedo Klačanský nebol ORL, tak by som z toho, čo moje deti produkujú, zaiste ešte zošalela. Takto sa viem na biedny stav pozrieť aj skúmavým okom pseudozdravotníčky s láskou k Ó, eR aj eL.

Začala sa škola a s ňou rodičovský stres, chaos, všade byť načas, mať všetko pripravené, hlavne niečo nezabudnúť, každý deň dookola, každé ráno otvoriť oči a dúfať, že je sobota, a ona aj päť dní po sebe nie je!

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie