Denník N

Organizátor Konzervatívneho summitu: Rozvody by som zakázal, sú jednou z najväčších tragédií spoločnosti

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Juraj Šúst je v konzervatívnom kresťanskom prostredí známy, stojí napríklad za festivalom Bratislavské Hanusove dni, na ktorý tento rok prijal pozvanie aj premiér Eduard Heger (OĽaNO). Je aj dramaturgom relácie Do kríža na RTVS.

V pondelok sa mu podarilo zorganizovať Konzervatívny summit, na ktorom spojil mnohých lídrov konzervatívno-kresťanského sveta zo Slovenska aj z Európy. Prvý ročník summitu sa konal v bývalej budove Národnej rady v centre Bratislavy, otváral ho kňaz Anton Ziolkovský modlitbou a v úvode vystúpili aj predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina), poslankyňa Anna Záborská (OĽaNO-Kresťanská únia) a maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó (Fidesz).

Juraj Šúst chce, aby sa od seba konzervatívni kresťania učili, ako sa úspešne presadiť, a nemyslí si, že konferencia bez názorových oponentov je nudná.

V rozhovore vysvetľuje:

  • prečo liberálnu politiku vníma ako ideológiu, ale kresťanskú politiku nie,
  • prečo nie je zaočkovaný,
  • čo mu prekáža na rozvodoch a ako si predstavuje svet bez nich,
  • prečo sa mu nepáčilo, keď hovorca biskupov varoval pred dezinformačnými webmi,
  • čím dnes môže byť Ján Čarnogurský inšpiratívny.

Váš Konzervatívny summit otvoril predseda parlamentu Boris Kollár. Je konzervatívec?

Myslím, že je tam prekryv s istými konzervatívnymi témami, napríklad jeho nominant na ministerstve práce Milan Krajniak pripravuje dôchodkovú reformu, aby mohli deti prispievať na dôchodok svojim rodičom. Snaží sa tým zastaviť nespravodlivosť voči tým rodičom, ktorí sa starajú o deti alebo voči rodičom s väčším počtom detí, ktorí dnes majú nižšie dôchodky, lebo sa starali o svoje deti. Prekryv vidím aj v otázke migrácie.

Kollár na summite hovoril, že je rázne proti nelegálnej migrácii a že treba uprednostňovať lásku k vlasti a k národu pred solidaritou s cudzincami. Súhlasíte s tým?

Dá sa to povedať aj inak. Ale tá konzervatívna predstava migrácie spočíva v tom, že tí, ktorí prichádzajú do našej krajiny, by nemali zmeniť kultúrny a náboženský ráz krajiny. Teda aby sa dokázali integrovať do spoločenstva, ktoré je prítomné. Migrácia by teda mala byť pozvoľná a nie masová a nárazová, ako počas migračnej krízy.

Páčilo sa vám, ako Boris Kollár komunikoval počas migračnej krízy? Vtedy šlo o utečencov, teda o ľudí, ktorí potrebovali pomoc, lebo utekali pred vojnou.

Jazyk je dôležitý a mal by byť rešpektujúci voči všetkým, aj tým, ktorí sú na úteku.

Kollár vo svojom príhovore povedal. „Konzervativizmus považujem za ideu, ktorú potrebujeme v politike rozvíjať. Je na jednej strane racionálny a praktický, na druhej strane nezabúda na dôležitosť pocitov lásky a lojality k žene, rodine, spoločenstvu, národu a vlasti.“ Ako ste tieto jeho slova vnímali?

S prvou časťou jeho výroku sa dá súhlasiť, konzervatívnu politickú filozofiu potrebujeme presadzovať aj prakticky. Súhlasím tiež s tým, že konzervatívny pohľad na svet chráni, zveľaďuje a rozvíja lásku k vlasti, rodine a národu.

Nevyrušuje vás, keď Boris Kollár na Konzervatívnom summite hovorí o „dôležitosti pocitov lásky a lojality k žene a rodine“?

Ak narážate na to, že je to v rozpore s jeho životným štýlom, tak

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Cirkvi

LGBTI

Pápež František

Slovensko

Teraz najčítanejšie