10 rád pre učiteľov na vysokých školách: Učte kriticky myslieť a nenechajte sa znechutiť

Pred pár dňami sme zverejnili zoznam 20 rád pre dnešných vysokoškolákov. Poskladali sme ho z názorov, ktoré nám napísalo viac ako 150 čitateľov Denníka N.

Všetci títo ľudia od nás dostali aj druhú otázku: Ak by ste chceli niečo poradiť učiteľom na vysokých školách, čo by to bolo?

Z odpovedí sme pripravili tento zoznam odporúčaní. Chápeme, že na vysokých školách veľmi veľa závisí aj od konkrétneho odboru, stupňa štúdia, predmetu a počtu študentov v skupine. Inak sa učí algebra ako dejiny reklamy. Inak sa prednáša pred plnou aulou a inak pred partiou pätnástich ľudí v triede.

Niektoré rady však môžu byť univerzálne a v určitej miere aplikovateľné na každý predmet.

Tento článok tak môže byť inšpiráciou pre mnohých ľudí, ktorí na školách pôsobia alebo by raz chceli. Môže byť aj malou sondou do toho, čo od vysokoškolských pedagógov očakávajú študenti a absolventi.

1. Neučte len podľa skrípt, diskutujte. Ak považujete svoj predmet za dôležitý, správajte sa tak

Profesori, ktorí všetko učia a skúšajú len a len zo svojej knihy. Prednášky, ktoré sú iba nudným čítaním z pripravenej prezentácie. Predmety, ktoré sú len o bifľovaní zo skrípt. Toto sú asi najčastejšie ponosy na pedagógov. „Hneď ako som zistil, že prednášajúci ide presne podľa skrípt, tak u mňa skončil. Ako študent som sa chcel niečo dozvedieť, ale zároveň mať možnosť sa s prednášajúcim o danej téme baviť, polemizovať. Keď sa to podarilo, pamätám si to dodnes. Z prednášok si nepamätám nič.“

„Vždy som veľmi oceňoval, keď mal učiteľ schopnosť plynulo premosťovať učivo na témy z aktuálneho diania. Keď tam, kde to bolo možné, reflektoval súčasnú verejnú diskusiu a zapájal nás do nej v nadväznosti na širšiu tému, ktorú sme riešili. Nielenže to robí samotnú hodinu výrazne atraktívnejšou, ale to aj prispieva k autorite samotného učiteľa, ktorý sa tak ukazuje v úplne inom svetle. Zrazu človek nesedí pred zatuchnutým akademikom, ktorý roky rutinne prechádza tie isté osnovy, ale pred zapáleným človekom, ktorého fascinuje svet a svoje povolanie si vybral preto, aby mi ho pomohol spoznávať.“

Samozrejme, nie každá téma sa dá premosťovať na aktuálne udalosti, ale vždy môžete dať na hodine priestor na otázky a konzultácie. Materiály môžete zverejniť a nemusíte nútiť študentov, aby si zapisovali každé vaše slovo. „Namiesto bifľovania sa teórie odmeňujte tých, ktorí rozmýšľajú a sami vyvíjajú aktivitu. Namiesto teoretických prác dávajte študentom robiť projekty, ktoré by vedeli fungovať aj v reálnom svete.“

Ak považujete svoj predmet za dôležitý, správajte sa tak. Aj keď ste vyčerpaní (dnes alebo dlhodobo), snažte sa, aby ste študentov nedemotivovali. „Nedostatok záujmu pretavený do monotónneho prednášania funguje na študentov ako magnet, ktorý ich nie priťahuje, ale skôr odpudzuje od daného predmetu.“

Pred každou prednáškou sa zamyslite nad tým, čo by mali na jej konci študenti cítiť a čo by si z nej mali zobrať – a tomu hodinu a svoje správanie prispôsobte.

2. Zvážte, čo všetko musia študenti vedieť naspamäť

Nenúťte študentov do nekonečného memorovania faktov. Zamyslite sa, či poznatky, ktoré od nich chcete na skúške, sú naozaj tie, ktoré je potrebné vedieť naspamäť. Porozmýšľajte, či absolvovanie vášho predmetu nie je len o bifľovaní sa, šťastí alebo o ťahákoch, ale či je o naozaj kvalitných vedomostiach.

„Učitelia by nemali zabúdať, že asi prvýkrát v histórii tu máme generáciu, pre ktorú už obyčajná namemorovaná znalosť nedokáže byť zdrojom autority, pretože každý študent má vo vrecku zdroj, ktorým takýto typ vedomostí ľahko prebije. Neprebije však skúsenosť, schopnosť spájať veci do kontextu, kriticky myslieť a vyvodzovať závery. A práve na rozvíjanie týchto zručností by sa mali učitelia sústrediť.“

Nečakajte, že si študent bude pamätať všetko vrátane poznámok pod čiarou vo vašej knihe. „Stačí, ak má základný prehľad v predmete. Keď bude niekedy potrebovať hlbšie vedomosti, tak si tú konkrétnu vec naštuduje do takej hĺbky, ktorá možno presiahne aj vedomosti samotného vyučujúceho. Po úvode do predmetu nechajte študenta, aby si vybral oblasť, ktorú považuje za zaujímavú, a iba tú požadujte dôkladne naštudovanú. Ak vám na skúške ukáže, že má prehľad a nejakú konkrétnu vec ovláda do detailu, je to dosť na to, aby sa vedel v živote a v práci uplatniť.“

„Nebuďte na škole len preto, aby ste študentom povedali, čo bude na skúške. Buďte tam preto, aby ste ich niečo naučili. Učte ich rozmýšľať.“

3. Nediktujte poznámky. Vytvorte prostredie, kde nie je hanba sa pýtať

Diktovanie poznámok na univerzitu naozaj nepatrí. „Semináre a prednášky by už nemali byť vedené základoškolským a stredoškolským štýlom, teda vo forme ,kázne‘, ale ako rovnocenný rozhovor. Keď študentom ukážete, že ich považujete za rovnocenných, budú sa snažiť omnoho viac.“

„Pedagóg má študentovi len odovzdať základné piliere novej látky, ktoré sú potrebné na ďalšie napredovanie. Študent má samostatne pracovať na doplnení a získaní vedomostí potrebných na plné pochopenie. Ak to takto nebude fungovať, naše univerzity nikdy nebudú na úrovni.“

Diskutujte so študentmi. Vytvorte na hodinách bezpečné prostredie, v ktorom sa nebudú hanbiť a báť klásť aj hlúpe otázky. „Nech konečne nie je zlé, keď sa študent pýta, a neprekáža, ak učiteľ nevie odpovedať. Ak má so študentmi dobrý vzťah, nikto to nebude brať tragicky. Samého ho to motivuje a zlepšuje.“

4. Vyžadujte veľa, ale buďte féroví

Nebojte sa mať vysoké nároky na študentov. „Zo skúseností z viacerých škôl viem, že náročnosť štúdia bola takmer v priamej úmere s kvalitou školy.“

Nastavte latku vysoko – sebe aj študentom. Neznižujte ju len preto, že by to chceli študenti. A choďte im príkladom. „Vidno, keď si svoju prácu nerobíte dobre. Odfláknuté hodiny, laxnosť pri príprave, ktorú kompenzujete tvrdým hodnotením, neprečítané seminárky – to všetko študenti vedia a vidia. Jasné, že sa môžu krátkodobo potešiť, keď im odpadne starosť. Ale aj sami vedia, že takto sa to dlhodobo ťahať nedá a že všetci tam len zabíjajú čas. Je to škoda pre všetkých a škoda s dlhodobými následkami.“

Vyžadujte veľa, ale buďte féroví. „Každý má, prirodzene, obľúbených a neobľúbených študentov. Ale ste profesionáli, tak si dajte záležať na tom, aby ste nimi ostali. Vysoká škola nesmie byť miestom, kde sa baby vedia presadiť, lebo sú príťažlivé, a chalani, lebo je s nimi zábava na pive. Áno, aj tieto veci sa v živote asi rátajú, ale na vysokoškolskej pôde sa hrá podľa iných, meritokratickejších pravidiel.“

5. Budujte si rovnocenný vzťah so študentmi

„Študenti sú partneri, ktorí nie sú menej inteligentní ako prednášajúci, maximálne majú menej skúseností. Preto ich vzťah má byť v mnohých ohľadoch rovnocenný. Veľmi často jazdím na debaty a prednášky do škôl – základných, stredných aj vysokých – a môžem povedať, že sa ani tak nelíšia jednotlivé školy, ako skôr učitelia. Keď je učiteľ aktívny, pozýva hostí, dáva praktické príklady, debatuje so žiakmi či študentmi, tak to poznáte za pár minút. Preto považujem pedagógov za najdôležitejšiu časť v spoločnosti.“

Snažte sa vytvoriť si zdravé vzťahy so svojimi študentmi. Odstráňte aroganciu, nepredvádzajte svoje ego a autoritu, nevyžívajte sa vo svojej nadradenosti – nepatrí to na akademickú pôdu. „Nadriadený neznamená byť nadradeným.“

Nebojte sa spätnej väzby a sami si ju pýtajte. „Nebojte sa prejaviť slabosť a neznalosť. Buďte čestní, dostane sa vám rešpektu.“

Nezabúdajte, že vy ste tu pre študentov, nie oni pre vás. Buďte študentovi oporou. Komunikujte. „Ak vám napíše e-mail a nemáte čas jeho problém riešiť alebo riešenie trvá dlho, odpíšte mu aspoň krátku správu, nech sa ozve neskôr. Nech vie, že ste sa na neho nevykašľali.“

6. Sledujte trendy, kde bude svet o desať rokov

Možno už dnes nepoužívate na prednáške meotar, ale ste si istí, že držíte krok s dobou? „Ak učíte tému rovnako už niekoľko rokov, niečo nie je v poriadku. Svet ma tendenciu meniť sa, a to vcelku rýchlo.“

„Predstavte si, kde bude váš odbor o desať rokov – na tie časy pripravujete študentov. Nemyslite si, že niečo musíte robiť daným spôsobom len preto, že to tak robíte posledných dvadsať rokov.“

„Nebuďte malicherní a nepotrpte si na formality na úkor invencie a obsahu. Ľudí, čo vedia vyfarbiť bunky v Exceli, máme dosť. Horšie je to s odvážnymi a invenčnými ľuďmi. Dobrodružstvo myslenia nie je len marketingové heslo, ale vaša práca.“

Prečítajte si

Buďte nároční na seba aj na učiteľov. 20 rád pre vysokoškolákov

7. Učte študentov kriticky rozmýšľať, písať a argumentovať

Učte študentov využívať vedomosti pre reálny život. Vyhľadávajte, analyzujte a kritizujte zdroje informácií. Vyhodnocujte nájdené údaje a vytvárajte z nich logické súdy. Podporujte diskusiu, učte študentov kriticky argumentovať. Poskytujte im poriadnu spätnú väzbu.

Dávajte študentom veľa písať, budú z toho mať viac ako z memorovania poučiek. „Slovenské školstvo vypúšťa príliš veľa ľudí s nízkou rozlišovacou schopnosťou medzi esenciou, anekdotami a lžami. Jednou z príčin je aj to, že študenti málo píšu, nemusia premýšľať ani artikulovať svoje myšlienky. Písanie je iný druh myslenia, pomalšie, no presnejšie.“

Opakujte študentom, „že text má mať tézu a argumentáciu. Nenúťte ich písať 10- až 20-stranové výťahy z literatúry. Radšej im zadajte na úlohu krátku esej do 3000 znakov.“

8. Prepájajte učivo s praxou

Prepájajte svoje učivo s praxou. Pozývajte zaujímavých ľudí na svoje prednášky. Alebo ešte lepšie – motivujte študentov, aby si ich pozývali sami, aby organizovali workshopy a diskusie. Snažte sa spolupracovať s firmami v odbore a odporučte im šikovných študentov na stáž. Dajte aspoň malé bezvýznamné plus tomu, kto pracuje v danej oblasti. Zadávajte seminárne práce tak, aby simulovali bežnú prax.

Sami majte skúsenosti z oblasti, o ktorej prednášate. „Ak nemáte aspoň päť rokov praxe v odbore, prestaňte učiť.“

„Viete, čo zaberá na motiváciu? Keď ste sami motivovaní a hladní po vedomostiach, keď na vás vidno, že je to vzrušujúca práca. Veľa vecí, ktoré sa na škole študenti učia, sa dá spájať s aktuálnym dianím – reagujte na voľby, nové objavy, aeromobil, vpracúvajte ich do plánu učenia, pýtajte sa študentov na názor, polemizujte s nimi.“ Naučte študentov, ako identifikovať problémy a ako ich riešiť. Dajte im pocítiť, že aj oni majú čím prispieť do daného odboru.

9. Otvorte sa svetu. Stále sa učte niečo nové a zlepšujte svoje prezentačné schopnosti

Rozšírte si obzory a choďte študovať na nejaký čas do zahraničia. Cvičte si cudzí jazyk a donúťte aj študentov pracovať v angličtine. Čítajte svetové médiá a klaďte dôraz na zahraničné zdroje. „Zaujímajte sa o progres vo vlastnom odbore a približujte novinky žiakom.“

Buďte vzorom a nebojte sa konkurencie. „Porovnávajte sa viac s tými, ktorí sú dobrí vonku, a neuspokojujte sa s tým, že sme lepší ako včera.“ Ukazujte svoje aktivity v danom predmete – môže to pôsobiť inšpiratívne.

„Venujte podstatný čas a energiu zdokonaľovaniu prezentačných schopností. Cieľom nie je ukázať, že ste lepší ako študenti. Najviac ma naučili odborníci, ktorí dobre poznajú svoje publikum. Na študentov vplývate celou svojou osobnosťou, nielen odbornou stránkou. Pamätajte na to.“

10. Učte s vášňou a nadšením. Nenechajte sa znechutiť

„Učitelia by mali otvárať dvere k poznaniu, k hľadaniu pravdy a jej aplikácii v praktickom živote. Mali by to robiť s nefalšovanou vášňou k poznaniu. Ak ju nemajú, mali by ísť robiť niečo iné.“

Nenechajte sa zviesť k pohodlným praktikám niektorých svojich kolegov. Postavte sa im a pripomeňte im, že okrem funkcie a titulov majú aj povinnosti a zodpovednosť.

Aj keď to môže byť občas ťažké, frustrujúce a nedostatočne ohodnotené, nestrácajte chuť zlepšovať sa a pomáhať študentom. „Študenti veľmi dobre vidia, ak nepodávate výkon podľa svojich možností. A veľmi rýchlo sa tomu od vás učia.“

Článok vznikol z názorov, ktoré napísalo zhruba 150 čitateľov Denníka N. Redakcia o rady poprosila aj viacero osobností, medzi inými napríklad: Erik Tabery (študoval na Univerzite Karlovej v Prahe), Erich Mistrík (Univerzita Komenského), Jakub Goda (University of York), Karolína Koščová (Masarykova univerzita), Martin Dubéci (London School of Economics and Political Science), Matúš Maciak (University of Alberta), Matúš Soták (Univerzita Karlova), Michal Havran (Université Marc Bloch), Michal Meško (University of Groningen), Miro Kocúr (Gregorian University Rome), Tomáš Ulej (Univerzita Komenského), Veronika Pizano (Univerzita sv. Cyrila a Metoda), Zuzana Dančíková (Masarykova univerzita) a mnohých ďalších. Všetkým veľmi pekne ďakujeme za ich čas, rady a postrehy.

Prečítajte si

Neschopní na slovenských univerzitách sú schopní všetkého