Denník N

Hrebeňovka Nízkych Tatier je každý rok populárnejšia, nocľahy na hrebeni si treba rezervovať alebo vziať stan

Veľká Vápenica v Nízkych Tatrách. Foto – Ľubomír Mäkký
Veľká Vápenica v Nízkych Tatrách. Foto – Ľubomír Mäkký

Podľa chatára Miloša Šišku z Domčeka horskej služby na Čertovici chodí na hrebeňovku Nízkych Tatier každý rok viac ľudí. Na jednom mieste chce naraz prespať aj 60 turistov, menšie útulne to kapacitne ťažko zvládajú, je dobré zobrať si vlastný stan.

Hrebeň Nízkych Tatier meria takmer sto kilometrov, ide o najdlhší súvislý hrebeň zo slovenských pohorí. Vedie ním červeno značená trasa, ktorá je aj súčasťou celoslovenskej Cesty hrdinov SNP a medzinárodnej trasy E8. Prejsť si celý hrebeň s batohom a s prespávaním na chatách, v útulniach či v stane patrí k obľúbeným výzvam slovenských turistov.

„Určite je to najpopulárnejšia hrebeňovka na Slovensku,“ hovorí Miloš Šiška, chatár z Domčeka horskej služby na Čertovici. „Každý rok ju chodí viac ľudí.“

Optimálny smer pochodu je od východu na západ (trasa na turistickej mape), teda so štartom v Telgárte a s cieľom na Donovaloch. Týmto smerom sa lepšie plánujú nocľahy, navyše z Donovál sú možnosti následného presunu verejnou dopravou výrazne lepšie než z Telgártu.

Turista Aleš z Prahy ide hrebeň opačným smerom práve preto, že nenašiel vhodné spoje. Nocuje na Čertovici – rovnako ako dve slovenské turistky. Tie si zvolili klasický smer. „Prvú noc sme spali na Andrejcovej, teraz na Čertovici, potom chceme spať v útulni pod Chabencom a odtiaľ dôjsť na Donovaly,” hovorí Vierka Šubová zo Žarnovice.

Domček a jeho okolie je jedným z niekoľkých miest, kde môžu turisti legálne prenocovať v súlade s návštevným poriadkom národného parku. Nocľahy sa plánujú v závislosti od kondície, počasia, časových možností či dostupnosti spojov. Prejsť hrebeň za štyri alebo päť dní je obvyklý turistický štandard. Najčastejší scenár je prespať v útulni Andrejcová, útulni Ramža, na Chate M. R. Štefánika a v útulni Ďurková pod Chabencom.

Na začiatok je dôležité naplánovať si dopravu. Ak napríklad necháte auto v cieli na Donovaloch, dostať sa na štart v Telgárte je pomerne zdĺhavé. Treba zísť autobusom do Banskej Bystrice, odtiaľ sa presunúť do Brezna a odtiaľ do Telgártu.

Kráľova hoľa z Kráľovej skaly, Foto – Ľubomír Mäkký

Počas prvého dňa hrebeňovky čaká turistu značný výstup, vyše 1200 výškových metrov, pretože musí vyjsť na hrebeň. Z Telgártu to trvá na známu Kráľovu hoľu viac ako tri hodiny, no s plne naloženým batohom je tempo pomalšie.

Na Kráľovej holi sa spať nesmie. Je tam len maličká núdzová miestnosť v budove vysielača, kde sa pred nečasom skryje niekoľko ľudí. Z obľúbeného vrcholu sú nádherné výhľady na panorámu Vysokých Tatier. Chodník ďalej pokračuje miernym terénom na vrcholy Bartková a Orlová. Lúčny hrebeň s mnohými skalnými útvarmi je asi najkrajší na východnej časti hrebeňa. Po prejdení Ždiarskeho sedla prichádza turista do útulne Andrejcová.

Útulňa Andrejcová. Foto – Marek Šurina

Útulňa Andrejcová je jednoduchý drevený zrub. Disponuje vodou z prameňa a dvoma suchými WC. Vlastní a prevádzkuje ju občianske združenie Horské spoločenstvo z Brezna.

Útulňu zrekonštruovali, v letnej sezóne a počas víkendov je tam služba, ktorá aj navarí. Útulňa je voľne dostupná aj počas týždňa. Kapacita nie je veľká, majitelia však majú aj stany pre návštevníkov. Miesto si treba vopred zarezervovať. V útulni prenocuje naraz približne 30 ľudí, no podľa Mareka Šurinu z Horského spoločenstva dopyt stále rastie.

Návštevný poriadok povoľuje vedľa útulne stanovať. Niekoľko stanov dokáže turistom požičať aj personál útulne. „Niekedy je už na Andrejcovej také stanové mestečko, spí tam za jednu noc 50 ľudí, keď je šnúra dobrého počasia,” hovorí Miloš Šiška. Dlhodobým cieľom majiteľov je postaviť novú útulňu.

Ak časový rozpočet turistovi v prvý deň nedovolí takúto porciu kilometrov a prevýšenia, má k dispozícii náhradné riešenie. Nezačať hrebeňovku v Telgárte, ale v susednom Šumiaci. Na polceste výstupu ku Kráľovej holi sa nachádza Predné sedlo.

Návštevný poriadok tam povoľuje jednorazové prenocovanie, môžete si buď postaviť vlastný stan, alebo bivakovať, alebo sa ubytovať na nedávno otvorenej Chate pod Kráľovou hoľou.

Chata pod Kráľovou hoľou. Ilustračné foto – Ľubomír Mäkký

Nevyužívaná búda pôvodne slúžila obsluhe vysielača na vrchole Kráľovej hole. Asi desať rokov fungovala aj ako garáž na ratrak, potom chátrala. V roku 2015 chatu odkúpili a začali s jej rekonštrukciou miestni športovci Peter Kalman a Vlado Jambrich.

„Budova bola v dosť dezolátnom stave,“ hovoria chatári. „Bolo to pozatekané, priečky zbúrané, pomaľované steny, rozbité podlahy.“ Chatu opravili a otvorili ju v roku 2018. Aktuálne sa tam dá najesť, prespať, kapacita však nie je vysoká, maximálne desať ľudí.

Veľká Vápenica v Nízkych Tatrách. Foto – Ľubomír Mäkký

Za Andrejcovou čaká turistu vrchol Veľká Vápenica, z ktorého sa schádza do sedla Priehyba. Tam sa dá pred prudkým slnkom skryť v jednoduchom prístrešku bez stien alebo prespať vo vlastnom stane. Pred budúcoročnou letnou sezónou by tam mala pribudnúť jednoduchá bivakovacia búda. S nápadom prišlo občianske združenie Sloboda pohybu, ktoré sa venuje renovácii prístreškov a útulní.

„Oslovili sme aj s pomocou oblastnej organizácie cestovného ruchu Región Horehronie štátnu ochranu prírody a štátne lesy s návrhom, že by sme tu vo vlastnej réžii vybudovali útulňu, respektíve bivakovaciu búdu. V nej sa na palandách vyspí šesť ľudí a na podlahe ďalší dvaja-traja. Upravíme aj plochu z oboch strán strechy a upevníme háky tak, aby si tam mohli ďalší nocľažníci natiahnuť tarp, prípadne postaviť stan,“ hovorí Pavol Timko z občianskeho združenia. Postaviť chcú aj suché WC. Stavbu by financovalo občianske združenie s prispením turistickej verejnosti.

Pavol Timko sa nedávno stretol s riaditeľom odštepného závodu Beňuš Matejom Vigodom, keďže ten spravuje tunajšie štátne lesy. Dohodli sa, že lesníci na seba vezmú administratívu, občianske združenie financovanie a realizáciu projektu. Prístrešok by mohol slúžiť turistickej verejnosti už počas budúcej letnej sezóny.

Vedľa prístrešku v sedle Priehyba by mala pribudnúť bivakovacia búda. Foto – Pavol Timko

Ďalšia časť hrebeňa je poznačená kalamitami a rozsiahlymi výrubmi. Na niektorých úsekoch treba zvýšiť opatrnosť a sledovať turistické značenie. Samostatnou kapitolou tejto časti hrebeňa sú časové údaje na smerovníkoch. Hoci na väčšine Slovenska počíta časy algoritmus, tu je ešte pozostatok zo subjektívnych výpočtov značkára a za tieto časy to neprejdete, museli by ste bežať. „Na toto sa ľudia sťažujú najviac,“ hovorí Miloš Šiška.

Značenie trás robí Klub slovenských turistov, tento úsek spadá pod značkárov z okresu Brezno. „V súčasnosti na tejto turistickej značenej trase prebieha premeriavanie pomocou GPS, tým budú aj upravené časy na smerovkách,“ informoval nás Miloš Kollárik, predseda breznianskej komisie značenia.

Dve hodiny pred Čertovicou stojí útulňa Ramža v správe Národného parku Nízke Tatry. Ide o jednoduchú drevenú stavbu bez hospodára, s pričňami na spanie a so suchým WC. Dovnútra sa nezmestí veľa ľudí, približne 20, no opäť ide o povolené miesto aj na stanovanie a bivakovanie. Ak sa niekomu nechce nosiť stan, môže prejsť až na Čertovicu. Variant nocľahov bez stanu predpokladá dostatočne vopred si zarezervovať miesto v útulniach alebo chatách. Možné to nie je iba v útulni Ďurková pod Chabencom.

Domček Horskej služby na Čertovici. Foto – Ľubomír Mäkký

Na Čertovici sa dá prenocovať v penzióne, no návštevný poriadok dovoľuje aj postaviť stan či bivakovať v okolí Domčeka horskej služby. Domček má prenajaté OZ Horské spoločenstvo od dobrovoľného zboru horskej služby. Stojí priamo v sedle pár metrov od rušnej cesty.

„Objekt bol niekoľko rokov opustený, všetko bolo v pôvodnom stave. Našli sme potrhané potrubie, v chladničke bolo plesnivé mäso,“ hovorí Marek Šurina.

Zrekonštruovali interiér, elektroinštaláciu, vodu, odpady. „Chceli sme vytvoriť najmä priestor pre hrebeňovkárov a turistov. Aj na hrebeňovke poteší, keď si môžete oddýchnuť na posteli a osprchovať sa.“ Prenocujú 20 ľudí, ktorí môžu rátať aj s raňajkami a teplým jedlom na večeru.

Hrebeňovkárky Martina a Vierka v Domčeku horskej služby na Čertovici. Foto – Soňa Mäkká

V malej jedálni s jednou pivnou súpravou a pohovkou sedia Vierka a Martina. Pýtam sa ich, ako sa stravujú na pochode. „Varič nenesieme, raňajky a večeru si dáme tam, kde spíme, cez deň sme na suchej strave,“ hovorí Vierka.

Odhaduje, že aj bez variča a stanu majú ich batohy vrátane spacáka a karimatky 16 kilogramov. „Máme veľa oblečenia, ktoré sme zatiaľ nepotrebovali. No keď je človek unavený, telo sa správa inak, možno sa bude treba priobliecť.“ Lekárničku majú? Pravdaže. Aj čelovky.

Ako sa pripravovali na prechod hrebeňa? Vierka hovorí, že si pozreli terén a dohodli sa, ktorá čo zoberie, aby nenosili obe tie isté veci.

Na Čertovici je turista v polovici hrebeňovky. Druhá, západná časť hrebeňa sa považuje za atraktívnejšiu. Vedie cez centrálnu časť pohoria s najvyššími vrchmi, ktoré presahujú dvetisíc metrov. Na dlhšom úseku tu turista kráča po skalami vykladanom chodníku. Terén je otvorený, výhľady doďaleka.

V zlom počasí tu však fúka poriadne silný vietor. Takzvaný chopkovský alebo nízkotatranský fekál nie je nadávka, ale medzi turistami rozšírený termín pre búrlivý vietor a hmlu v okolí Chopku, ktoré sú tu pomerne častým javom.

Na hrebeňovku by ste sa určite nemali vyberať bez oblečenia vhodného do nečasu a bez izotermickej fólie, a to aj v prípade predpovede pekného počasia. Na tomto hrebeni sa lokálna oblačnosť dokáže vybúriť bez ohľadu na predpovede. V prípade úrazu vám hrozí podchladenie, kým sa k vám dostane horská služba. Na jej zásah sa treba pred cestou poistiť.

Hrebeňový chodník v centrálnej časti Nízkych Tatier vedie po upravenom chodníku. Foto – Soňa Mäkká

Po troch hodinách cesty od sedla Čertovica stojí priamo na červenej značke Chata M. R. Štefánika pod Ďumbierom. V zime je vyhľadávaným cieľom či zastávkou skialpinistov, zvyšok roka ju navštevujú peší turisti. Aj hrebeňovkári si ju môžu zaradiť do plánov z rôznych dôvodov, napríklad ak chcú v strede výletu voľnejší deň, prespia na Ramži alebo na Čertovici a vzápätí buď tu, alebo na Kamennej chate pod Chopkom, ktorá je vzdialená ešte ďalšie dve hodiny.

Chatár Igor Fabricius patrí medzi najdlhšie slúžiacich chatárov na Slovensku, pôsobí tu už 29 rokov. Hovorí, že návštevníci chaty sa zmenili, najmä tí, ktorí sem prídu na výlet cez deň.

„Sú dva druhy ľudí, ktorí sem chodia. Cez deň prídu výletníci z hotelov, večer hrebeniari. Ľudia z hotelov majú prehnané nároky, ktoré im vysokohorská chata nevie poskytnúť. Hrebeniar je šťastný, že si môže dať čaj, polievku, že si má kde vysušiť veci a môže sa osprchovať.“ Touto chatou sa možnosti sprchovania na hrebeni vyčerpali.

Chata M. R. Štefánika pod Ďumbierom. Foto – Tomáš Trstenský

Na chate plánujú vzhľadom na jej vysokú návštevnosť rekonštrukciu jedálne vrátane jej rozšírenia, zväčšiť chcú aj kuchyňu a pridať aj ďalšie sociálne zariadenia. Chatár už má vizualizáciu aj rozpočet. Majiteľ chaty, ktorým je Klub slovenských turistov, by však na to potreboval približne 600-tisíc eur. Stanovať sa tu nesmie, rovnako ani pri najbližšej Kamennej chate, návštevný poriadok to nepovoľuje.

Najvyšší vrch Nízkych Tatier Ďumbier je 2046 metrov nad morom. V zime sa naň dá dostať na lyžiach priamo od chaty. Strmý letný chodník bol však veľmi poškodený eróziou, a tak ho ochrana prírody v 90. rokoch minulého storočia uzatvorila a územie revitalizovala.

Cesta potom pokračuje menej náročným stúpaním po červenej značke do Krúpovho sedla, z ktorého vedie zachádzka na vrchol Ďumbiera. Z južnej strany je Ďumbier oblý, vhodný aj pre lyžiara začiatočníka, no na sever padajú strmé skalné zrázy. Pri dobrom počasí odtiaľto vidieť celú panorámu Vysokých a Západných Tatier, Veľký Choč, Liptovskú Maru.

Chopok a Kamenná chata. Foto – Soňa Mäkká

Ďalšie kroky hrebeňovkára privedú na vrchol lyžiarskeho strediska Chopok juh. Stužky zjazdových tratí vidieť doďaleka. O postavenie dominanty sa tu delí stanica vrcholovej lanovky s Chopkom, ktorý pripomína hŕbu kamenia. Pod ním stojí nedávno zrekonštruovaná Kamenná chata pod Chopkom. Ak je niekde na hrebeni nával iných ľudí, tak to je práve v okolí Chopku.

Kamennú chatu prevádzkujú už 25 rokov Anna Pažitná a Marcel Melicherčík. Keď prišli na chatu, bola to takmer ruina. Vnútri našli neporiadok a myši v hrncoch, hnijúce okná, predný múr chaty spadol.

Kamenná chata pod Chopkom. Foto – Soňa Mäkká

Chata prešla viacerými rekonštrukciami. Posledná výrazne zmenila jej vzhľad a niektorí turisti ju prirovnávajú k masovej vývarovni, zameranej na klientov obnovenej lanovky. No chatári hovoria, že dôvodom bol havarijný stav chaty, potrebovali dostať dovnútra pôvodné múry.

Aj tu majú skúsenosť s rôznym typom klientely. „Kto príde lanovkou, má na nás vyššie nároky, ale zas musíme povedať, že posúvajú kvalitu služieb,“ hovorí Anna Pažitná.

Okrem jednodňových turistov stále prichádzajú aj hrebeňovkári. Tí majú na chate aj priaznivejšiu cenu nocľahu s raňajkami. „Keď niekto ide hrebeňovku, chata je teplučká, vykúrená, nefúka tu, má raňajky, všetko je čisté, tak to ľudia ocenia,” hovorí chatárka. Na Kamienke, ako sa jej medzi turistami hovorí, sa vyspí 25 ľudí. Kto si privstane a vybehne na Chopok, môže zažiť pekný východ slnka.

Ďalší úsek hrebeňovky cez Dereše a Poľanu je veľmi pekný, vykladaný chodník sa vinie trávou a obchádza nízke skalky. Výhľady do oboch strán sú povestné. Stále platí, že na severnej strane sú hlboké zrázy, treba tam nazerať opatrne.

V tejto časti pohoria nie je nezvyčajné stretnúť kamzíky aj na veľmi malú vzdialenosť. Ide o rezervnú populáciu kamzíka vrchovského tatranského, ktorý sem bol dovezený v časoch, keď vo Vysokých a Západných Tatrách boli jeho počty rekordne nízke.

Po prejdení vrcholov Kotliská a Chabenec čaká na turistu nocľah v útulni pod Chabencom, známej ako Ďurková. K útulni treba zísť z hlavnej hrebeňovej trasy, nejde však o veľkú zachádzku. Útulňu spravuje odbor Klubu slovenských turistov z Jasenia, chatárom je Tomáš Lupták. Útulňa je v celoročnej prevádzke, disponuje jedálňou a spoločnou nocľahárňou. Pred útulňou si môžete postaviť vlastný stan, ide o povolené miesto na prenocovanie. Môžete počítať aj s vareným jedlom a čajom, prameňom vody a suchým WC.

Nocľah v útulni sa nedá rezervovať, no podľa chatára Tomáša Luptáka dokážu prenocovať aj 60 návštevníkov. Niektorých v podkroví, iní si ustelú v jedálni. „Samozrejme, nie je to práve najväčší komfort, ľudia musia spolupracovať a prispôsobiť sa. No ešte sme nikoho neposlali preč, poslaním útulne je poskytnúť prístrešie.“

Po desiatej hodine je večierka, takže spáčov v jedálni nebudia iní turisti, ktorí by sa tam ešte chceli zabávať. Na rozdiel od časov spred možno dvadsiatich rokov sa tento trend rozšíril na mnohé horské chaty a útulne.

Po upršanom auguste návštevníkov pribudlo, prichádza aj viac českých turistov. Najväčší nápor býva v piatky a soboty. Chatár odporúča tým, ktorí chcú komornejší zážitok, aby prišli radšej cez týždeň.

Neuvažuje o tom, že by sa vybavili dodatočnými stanmi, ako to urobili v útulni Andrejcová? „Máme inú polohu, je to tu oveľa viac otvorené. Nemôžem postaviť stany na dlhšie, lebo by mi ich odfúklo. Aj návštevníci, ktorí prídu na jednu noc a postavia si stan, mávajú problém s vetrom.“

Útulňa Ďurková pod Chabencom. Foto – Soňa Mäkká

V ďalšej časti hrebeňovky už býva počet turistov oveľa menší. Za zmienku stojí aj sociálna stránka tejto populárnej hrebeňovky. Kto rád nadväzuje kontakty s ľuďmi, ten si tu príde v sezóne na svoje. Mnohí hrebeňovkári majú naplánované jednotlivé etapy pochodu rovnako, a tak sa každý večer stretávajú na mieste nocľahu.

Zo sedla Zámostskej hole vedie žlto značená trasa cez bočný hrebeň do osady Magurka, kde je takisto legálne stanovať v okolí turistickej chaty Magurka. Aj v nej sa dá ubytovať, ak má niekto chuť dožičiť si vyšší komfort nocľahu. Táto zachádzka však pridá 600 výškových metrov, ak sa chcete na hrebeň vrátiť.

Značených trás, ktoré sa odpájajú z mnohých sediel, je na celom úseku hrebeňa veľa. Obvykle vedú dlhými dolinami do najbližšej obce. V prípade náhleho zhoršenia počasia, silných búrok alebo víchrice je rozumnejšie zísť do doliny, niekde prespať a potom sa na hrebeň vrátiť, prípadne etapu dokončiť s využitím autobusu.

Prašivá, záver hrebeňa Nízkych Tatier zo sedla Donovaly. Foto – Soňa Mäkká

Červeno značený chodník pokračuje cez rozľahlé lúky s kosodrevinou a solitérnymi ihličnanmi na vrcholy Košarisko a Veľká Chochuľa. Napokon na Prašivú, mohutný záverečný vrchol hlavného hrebeňa, ktorého názov turisti cedia cez zuby najmä pri zostupe do Hiadeľského sedla. Je strmý a dlhý, na ňom istotne oceníte turistické paličky.

V Hiadeľskom sedle stojí prístrešok a je tu oficiálne povolené prenocovať. Pôvodne bol bez krytých stien s výnimkou podkrovného priestoru, kde sa dalo spať. Tento rok však pribudli steny a prístrešok dostal aj novú strechu zo šindľov z červeného smreka.

Rekonštrukciu stien urobila správa národného parku, výmenu strechy zorganizoval odbor Klubu slovenských turistov Hikemates, spolupracovalo aj OZ Sloboda pohybu a správa parku. „Je tam teraz lepšie závetrie, kapacita prístreška je 15 ľudí,“ hovorí Pavol Timko z OZ Sloboda pohybu. Pribudla aj nová drevená podlaha.

Výmena strechy na prístrešku v Hiadeľskom sedle. Foto – Pavol Timko

Z Hiadeľského sedla pokračuje hrebeňovka na vrcholy Kozí chrbát a Kečka, tie už patria do podcelku Nízkych Tatier – Starohorské vrchy. Sú to lúčnaté kopce s výhľadmi na nedávno prejdený úsek Nízkych Tatier, no aj na Poľanu a na hrebeň Veľkej Fatry.

Po zostupe z Kečky sa dá zastaviť v nedávno otvorenej útulni pod Kečkou. Ide o budovu bývalej pastierne so správcom. Dostanete tam čaj či občerstvenie, neďaleko je prameň. V útulni sa vyspí asi desať osôb, nie je tam však povolené stanovať.

Donovaly. Foto – Soňa Mäkká

Trasa následne prechádza cez prírodnú rezerváciu Štrosy. Lesom a neskôr aj cez staršie rúbaniská privedie pútnika do horského sedla Donovaly. Tu sa hrebeňovka končí. Po červenej z Telgártu až sem trasa meria 97 kilometrov s prevýšením 5497 metrov.

Absolvovať viacdňové putovanie je zvláštny pocit. Na jednej strane turistu bolí celé telo a prísť do cieľa je úľava, na druhej strane si zvykne „byť na ceste“ a je mu ľúto, keď sa skončí. „Každému odporúčam, nech hrebeňovku skúsi, je to úžasný zážitok,“ hovorí Vierka Šubová, turistka zo Žarnovice.

[Objednajte si knihu Miša Diviaka Bujón v šumienke. Je pre chalanov a baby, ktorí nikdy nevylezú osmičkovú cestu, nikdy nezlyžujú Krčmarák a nikdy nezabehnú maratón. Len milujú prírodu, hory a dobrodružstvo.]

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Denník N v Brezne

Turistika a outdoor

Slovensko, Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie