Najvyšší súd kritizuje ministerku Kolíkovú: Jej postup v dovolaní k Haščákovi je neakceptovateľný

Generálna prokuratúra začiatkom septembra zrušila Jaroslavovi Haščákovi obvinenie a dovolanie ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej, ktorým chcela dosiahnuť, aby bývalý partner Penty skončil vo väzbe, stratilo opodstatnenie. Najvyšší súd nemohol rozhodnúť inak, len dovolanie odmietnuť.

Päťčlenný dovolací senát tak rozhodol 20. septembra a v stručnom zdôvodnení svojho rozhodnutia kritizuje ministerku spravodlivosti za pasívny prístup i nedostatočné odôvodnenie dovolania.

Najvyšší súd zároveň skonštatoval, že aj keby generálna prokuratúra obvinenie Haščákovi nezrušila, nebolo by ministerkino dovolanie úspešné. Odvolací senát Najvyššieho súdu sa podľa neho v januári, keď ho z väzby prepustil, jasne a logicky vyrovnal so všetkými relevantnými skutočnosťami. Neovplyvnili to ani ministerkou uvádzané listiny či nové výpovede.

Senátu predsedala sudkyňa Jana Serbová a členmi boli sudcovia Peter Hatala, Martin Piovartsy, Peter Štift a František Mozner. Uznesenie médiám poskytli Haščákovi obhajcovia a vyplýva z neho, že za jeho prijatie hlasovali všetci piati členovia senátu.

Nahrávka Gorily

Mária Kolíková pochybuje, či jej vôbec prináleží rozhodnutie dovolacieho senátu komentovať. Pripomína, že ako ministerka má oprávnenie podať dovolanie, ak sa domnieva, že sú na to splnené podmienky.

„Dospela som k záveru, že v tomto prípade tie podmienky splnené boli. Ak by sa s tým súd nestotožnil, dovolanie by odmietol. Myslím si, že je úplne v poriadku v rámci právneho systému, že sa podávajú opravné prostriedky. Niektoré z nich sú úspešné, niektoré sú neúspešné. To je znak dobre fungujúceho systému,“ dodáva.

Jaroslav Haščák pôvodne skončil vo väzbe po rozhodnutí Špecializovaného trestného súdu začiatkom decembra minulého roka. Stalo sa tak po tom, ako ho Národná kriminálna agentúra obvinila z korupcie a legalizácie príjmu z trestnej činnosti. Hrozilo mu 12- až 20-ročné väzenie.

Prípad súvisel s jednou z najväčších porevolučných káuz Gorila a s tým, ako sa dostal k nahrávke SIS z konšpiračného bytu na Vazovovej ulici, kde sa stretával s politikmi, s podnikateľmi a s významnými štátnymi úradníkmi.

Voči rozhodnutiu prvostupňového súdu podal sťažnosť, o ktorej začiatkom januára rozhodol odvolací senát Najvyššieho súdu a z väzby ho prepustil. To bol dôvod, prečo sa ministerka spravodlivosti na návrh špeciálnej prokuratúry rozhodla podať dovolanie.

Na dedukciu nie je priestor, chýbalo presné zdôvodnenie

Dovolací senát teraz ministerke vytýka najmä prístup, aký zvolila k písaniu dovolania. Pripomína jej, že ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým sa vážne zasahuje do právoplatných rozhodnutí, o to viac je to citeľné pri väzbách.

Problém vidí senát v tom, že Kolíková dovolanie dostatočne neodôvodnila. Trestný poriadok pritom hovorí jasne – už pri podaní dovolania musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, ktoré časti rozhodnutia napáda a aké chyby sa mu vytýkajú.

„Nie je povinnosťou dovolacieho súdu dedukovať, čo dovolateľ svojou námietkou zamýšľal, pričom je viazaný obsahom dovolania,“ konštatuje senát v uznesení.

Najvyšší súd najviac kritizuje postup, ktorý zvolila ministerka v máji, keď doplnila dovolanie o ďalší podnet. Ten jej poslal špeciálny prokurátor Daniel Lipšic a chcela ním posilniť svoju argumentáciu, prečo by jej mal dovolací senát vyhovieť.

Kolíková urobila chybu, keď dovolanie doplnila, a to tak, že iba pripojila podnet od špeciálneho prokurátora. „Ministerka teda doručené doplnenie podnetu vôbec nespracovala, len ho preposlala súdu,“ konštatuje Najvyšší súd. Jej postup označil Serbovej senát za „neakceptovateľný“.

Ministerke pripomína, že je jediná na podanie dovolania tohto druhu a má povinnosť zvážiť, či sú dané dôvody na jeho podanie, prípadne jeho doplnenie, a „nie sa k veci postaviť pasívne a len preposielať podnety jednej z procesných strán konania“, dodáva senát v uznesení. 

Haščák vidí šikanu

Haščákovi obhajcovia po rozhodnutí dovolacieho senátu hovoria, že sa len potvrdilo, že obvinenie a aj väzobné stíhanie ich klienta bolo účelové a nezákonné. „Túto skutočnosť už potvrdili dva senáty Najvyššieho súdu, čo predstavuje spolu osem nezávislých sudcov, ako aj generálna prokuratúra,“ uvádzajú v reakcii.

V nej hovoria o tom, že dovolanie Kolíkovej bolo šikanovaním obvinených. V uznesení Najvyššieho súdu sa však nič také nepíše.

Podľa advokáta Martina Škublu je však opakované rozhodnutie najvyššej súdnej inštancie v prospech ich klienta dôkazom, že „v tejto trestnej veci zlyhala štandardná kontrola postupu vyšetrovateľov zo strany dozorujúceho prokurátora a v súvislosti s väzobným stíhaním obvinených aj sudkyne Špecializovaného trestného súdu“.

Spolu s Haščákom boli obvinení exsiskári manželia Ľubomír Arpáš a Dana Arpášová. Bývalého spolumajiteľa Penty obvinili z toho, že za úplatok 200-tisíc eur získal od Arpášovcov nahrávku spisu Gorila. Peniaze zaplatil podľa vyšetrovateľa cez faktúry za fiktívne služby od firmy Identita.

Firma Arpášovcov predávala Haščákovej spoločnosti Barkont analýzy zdravotníckeho trhu, ktoré však nemali žiadne využitie, a celý obchod nemal skutočné ekonomické opodstatnenie.

Na Arpáša sa dovolanie nevzťahovalo, pretože on sa dostal do väzby už skôr pre iné obvinenie. Pokiaľ ide o Arpášovú, pri nej Najvyšší súd Kolíkovej vytkol, že v dovolaní absentuje akákoľvek argumentácia smerujúca k dôvodnosti trestného stíhania obvinenej. Ministerka sa totiž zamerala výlučne na Haščáka.

Autor Gorily chcel usvedčiť Arpáša

Ministerka v dovolaní odvolaciemu senátu Najvyššieho súdu vyčítala, že pri rozhodovaní o tom, či Haščák ostane vo väzbe, hodnotil dôkazy prísne izolovanie. Išlo o senát predsedu Pavla Farkaša, Martiny Zeleňakovej a Aleny Šiškovej.

Argumentovala spravodajskou informáciou, podľa ktorej bývalý šéf kontrarozviedky Ľubomír Arpáš odovzdal predstaviteľom finančnej skupiny Penta nahrávky Gorily za 100-tisíc až 133-tisíc eur (3 až 4 milióny korún). Údajne sa to udialo prostredníctvom ďalšej osoby. Požiadavkou Penty pritom bolo presunutie týchto prostriedkov z účtu na účet.

Dôvodnosť trestného stíhania Haščáka a Arpášovcov podľa ministerky preukazuje aj návrh na začatie trestného stíhania z decembra 2014 a oznámenie trestnej činnosti exsiskára Petra Holúbka, autora spisu Gorila.

Ten dokonca po prepustení Haščáka na slobodu poslal vyšetrovateľke doplnenie oznámenia, v ktorom uviedol, že je ochotný svedčiť a potvrdiť, že Arpáš disponoval materiálom z odpočúvaní z Gorily a v súvislosti s ním vydal aj ústny príkaz na vyhotovovanie takzvaných skrátených záznamov, ktoré mu boli odstupované, a vyvinul aktivitu na získanie audiozáznamov z daného informačno-technického prostriedku.

Význam tohto svedka pre posúdenie dôvodnosti trestného stíhania je podľa ministerky značný, a to aj spomínaného doplnenia. Zároveň pripomenula, že Holúbkovi stále nebolo umožnené vypovedať, pretože ho nezbavili mlčanlivosti.

Kolíková v dovolaní argumentovala aj nahrávkami ku Gorile medzi Marianom Kočnerom a bývalým generálnym prokurátorom Dobroslavom Trnkom, ako aj Trnkovým známym Lórantom Kósom. Opakovane sa v nich spomína Haščák.

Z tohto rozhovoru je zrejmé, že okrem Arpáša sa k nahrávke dostal aj Kočner, ktorý jednu nahrávku predal vtedajšiemu spolumajiteľovi Penty a kópiu uložil u Trnku. Podľa Kolíkovej však Najvyšší súd pri posudzovaní väzby pre Haščáka nedal tento rozhovor do náležitej chronológie a vyvodil tým „nesprávny záver o nezáujme obvineného Haščáka o kúpu nahrávky“.

Farkašov senát pri prepúšťaní Haščáka z väzby tvrdil, že táto nahrávka nehovorí o jeho snahe získať Gorilu, „skôr nasvedčuje snahe obvineného zistiť, kto ho vydiera“.

Zle sa pozreli na Kováčika

Rovnako tento senát spochybnil úlohu, ktorú v kauze zohral bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik. Podľa vyšetrovateľov brzdil vyšetrovanie Gorily. Práve on túto kauzu na špeciálnej prokuratúre dozoroval.

A to pred tým, ako aj jeho NAKA zadržala a skončil vo väzbe. Minulý týždeň ho zatiaľ neprávoplatne odsúdil Špecializovaný trestný súd na 14-ročné väzenie. V jeho prípade rozhodla sudkyňa Pamela Záleská, ktorá ako prvá posudzovala aj väzbu pre Haščáka.

Už prokurátor v návrhu na väzbu upozorňoval, že pri zadržaní Kováčika vlani v októbri zaistila NAKA v jeho aute aj ďalší dôkaz. Našla u neho pokyny, ako treba postupovať v kauze Gorila. Vzniklo tak podozrenie, že mu to niekto diktoval. Súčasťou tých pokynov bola aj likvidácia nahrávky Gorily, ktorá sa našla u Kočnera.

Najvyšší súd sa však tomuto podozreniu a pokynom, ako postupovať, vo svojom uznesení vôbec nevenoval. Konštatoval, že dôvody na kolúznu väzbu u Haščáka nevidí.

Žilinka: Nesedí tu nič

Ministerka Kolíková sa s takýmto postupom nestotožnila. Poukázala nielen na dôkaz z auta, ale aj na ďalšiu prekážku pri vyšetrovaní – neochotu riaditeľov SIS zbaviť mlčanlivosti svojich príslušníkov.

Jej argumenty však boli nakoniec zbytočné. Generálny prokurátor Maroš Žilinka totiž využil v septembri paragraf 363 Trestného poriadku a obvinenie Haščákovi a Arpášovcom zrušil.

„Nesedí tu nič, neexistuje jediný dôkaz, že tento bývalý príslušník SIS odovzdal podnikateľovi, ktorý bol obvinený, či už CD nosiče, alebo iné textové nosiče s touto Gorilou,“ obhajoval svoje rozhodnutie Žilinka. „Jednoducho neexistuje taký dôkaz,“ opakoval Žilinka.

„Úplne od prvého momentu táto trestná vec nebola zo strany orgánov činných v trestnom konaní uchopená zo správneho uhla. Vrátane škandalóznych zaisťovacích úkonov,“ hovoril k zásahu polície v sídle Penty v decembri minulého roka.

Spochybnil pritom aj podozrenie, že úplatok si vyplatili obvinení cez faktúry, ale za fiktívne služby. „Len blázon by si nechal posielať úplatok na vlastný účet,“ komentoval generálny prokurátor prevod. Možný úplatok spochybňoval aj tvrdením, že faktúry prešli cez účtovníčku.