Nesnažme sa ísť v záhrade neustále proti prírode len preto, že sa nám to páči, hovorí záhradná architektka

Záhradná architektka Jana Bieliková sa šesť rokov podieľala na tvorbe televíznej relácie Hurá do záhrady. Najskôr pripravovala záhradnú poradňu, neskôr návrhy realizácií a bola aj hlavnou moderátorkou. Dnes sa venuje návrhom a realizáciám záhrad pod vlastnou značkou a zároveň edukuje ľudí, ako pristupovať k riešeniu vlastnej záhrady.

V rozhovore hovorí aj o tom:

• ako budovať záhradu s ohľadom na meniacu sa klímu;
• či je lepšie uprednostniť domáce rastliny pred cudzokrajnými;
• prečo nemajú mulčovacie textílie v záhrade svoje miesto;
• čo je pri riešení záhrady kľúčové a čomu sa, naopak, vyhnúť.

Ekológia je dnes veľkou témou v oblasti bývania aj záhrad. Čo všetko môžeme robiť pre to, aby naša záhrada bola ekologická?

Otázkou je, čo si predstavujeme pod pojmom ekologická záhrada. Je to divoká džungľa bez akejkoľvek údržby, záhrada plná trvaliek a stromov alebo nebodaj záhrada s udržiavaným trávnikom? Prípadne úžitková záhrada, v ktorej, naopak, nenájdete ani centimeter trávnika, prípadne záhrada, kde sa nepoužívajú žiadne chemické postreky, dodatočné zalievanie mestskou vodou a ani žiadne hnojivá? Ekologické môžu byť všetky spomínané možnosti.

Posledné roky počúvam z každej strany slová ako ekológia, permakultúra či prírodná záhrada a prichádzam na to, že ľudia sú už vo všetkom stratení a obávajú sa aj malej trávnatej plochy, pretože to nie je dostatočne „eko“.

Ak bude záhrada vyvážená, môže tam fungovať aj trávnik, aj vodná plocha, aj veľké množstvo trvaliek a iných okrasných druhov spolu s úžitkovými rastlinami. Dokonca aj štrkové záhony môžu byť v poriadku, ak sú premyslené a tvoria sa s rozumom.

Ak chceme, aby bola záhrada ekologická, mali by sme vnímať pomalú zmenu klímy, mali by sme si vážiť každý jeden strom a tieň, ktorý vrhá. Mali by sme do záhrady vyberať rastliny podľa toho, aké v nej prevládajú podmienky a nemali by sme sa snažiť do nej vysádzať druhy, ktoré tam prirodzene nebudú prosperovať. Mali by sme napodobňovať prírodu a procesy, ktoré v nej prebiehajú.

Hovoríte, že záhrada musí byť vyvážená. Čo si pod tým máme predstaviť?

Vyvážená záhrada je pre mňa taká, ktorá sa človeku páči a je mu blízka, no tvorí sa nielen srdcom, ale aj rozumom. Je to záhrada, v ktorej radi trávite čas, ktorá vás pri príchode z práce víta, no nevyčerpáva. Rovnako tak nevyčerpáva ani našu planétu, ale, naopak, všetkým prináša osoh a pozitívne emócie.

Možno k tomu prispieť aj vhodným výberom rastlín? Je lepšie uprednostniť domáce druhy pred cudzokrajnými?

Problém nevidím v používaní cudzokrajných druhov ako takých, ale v nezmyselnej snahe mať v záhrade niečo, čo tam nemá šancu dlhodobo a s úspechom prežiť. Sama sa však snažím používať domáce, respektíve osvedčené a nenáročné druhy rastlín, ktoré v našich podmienkach nemajú problém – či už v lete, alebo v zime.

Veľké množstvo trvaliek, kríkov a stromov predsa pôvodne nepochádza z našich oblastí, ale výborne sa prispôsobili a prosperujú tu. Dôležitá je z môjho pohľadu aj kompozícia a správny postup pri založení záhrady.

O záhrade treba uvažovať tak, aby nás potrebovala čím ďalej, tým menej. Aby bola v nasledujúcich rokoch po výsadbe čo najmenej závislá od doplnkovej závlahy a aby aj napriek tomu dobre fungovala. Množstvo ľudí svoje záhrady zbytočne mazná veľkým množstvom hnojív a vody, rastliny sa stávajú od nej závislé, pretože korenia plytko a stávajú sa z nich akési „primadony“.

Ak by jej dostali menej, korenili by hlbšie a využívali by vodu úplne inak. Stačí sa pozrieť napríklad na také paradajky a ich správanie – čím viac ich „dopujeme“, tým viac toho potrebujú.

Sú nejaké záhradné riešenia vyslovene neekologické? Napríklad často diskutované trávnaté plochy?

Veľké plochy trávnikov sú určite neekologické, pretože práve trávniky sú najväčšími žrútmi vody, hnojív, ale aj ľudskej energie. Teda aspoň tie, ktoré sú v predstave ľudí dokonalé.

Klienti túžia po veľkých trávnikoch najmä kvôli deťom, aby sa mali kde hrať. Ale keď sa vrátim do svojich detských čias, najlepšie sme sa zabavili v rôznych bunkroch pod stromami, v zákutiach, kde sme si mohli vytvoriť akési tajuplné súkromie, nie na trávniku s plochou 300 m² a viac. Jasné, na loptové hry je trávnik super, ale nie je to to, čo pri návrhu záhrad pretláčam.

Napriek tomu trávnik nezavrhujem a nenavrhujem všade alternatívy ako materina dúška, rozchodníky alebo kvitnúca lúka. Tiež sa rada prejdem po mäkkom koberci alebo si na ňom poležím. Len mi neprekáža, ak je tam napríklad prímes ďateliny alebo iných „burín“. Tie väčšie maximálne vyrežem nožom a iné neriešim.

V lete odporúčam trávnik kosiť s menšou intenzitou a na vyššiu výšku, aby lepšie prekonal obrovské horúčavy a, samozrejme, som aj za zálievku. Ale nie za každodennú a intenzívnu. Je to z môjho pohľadu zbytočné, rovnako ako intenzívna zálievka trvalkových a iných záhonov.

Nemôžeme predsa chcieť vlhkú, tienistú výsadbu v radovej výstavbe bez stromov v Miloslavove ani suchomilnú step s teplomilnými druhmi v Tvrdošíne. Nesnažme sa ísť neustále proti prírode len preto, že sa nám to páči.

Stretávate sa bežne s tým, že ľudia majú od svojej záhrady nereálne očakávania a nerešpektujú podmienky danej lokality? 

Pracujem primárne v Bratislave a okolí, teda v miestach, kde dnes veľa exotických druhov nemá problém prežiť, no aj tak sa snažím niektoré rastliny ľuďom skrátka vyhovoriť. Nechcem sa spoliehať na to, že veľmi nízke teploty, ktoré rastliny môžu poškodiť, jednoducho neprídu. Osobne by mi bolo aj veľmi ľúto, ak by som investovala niekoľko stoviek eur do druhu, pri ktorom sa budem musieť každú zimu modliť, aby prežil.

Často sa mi stáva, že klient nechce v záhrade listnaté stromy, pretože je z nich podľa neho veľký neporiadok. Opäť sa snažím všetko dôkladne vysvetliť a predstaviť mu ich benefity, ktoré si ľudia často vôbec neuvedomujú. Listnaté stromy sú dokonalé pohlcovače prachu a tepla, vytvárajú v záhrade potrebný blahodarný tieň a na jeseň ponúkajú perfektný materiál na spracovanie – listy. Sú to úžasné klimatizačné jednotky, ktoré čistia vzduch.

Som veľmi rada, že ma ľudia dnes už oslovujú najmä preto, že sa im páčia záhrady, aké tvorím a dajú si poradiť. Ak sa však nájde niekto, kto si bude tvrdohlavo pretláčať svoju pravdu, nebojujem. Je to moment, keď si poviem, že je načase odísť a rozlúčiť sa. Iná situácia nastáva vtedy, keď klienti nemajú predstavu o financiách a o tom, koľko záhrada môže stáť. Samozrejme, nemusí to byť vždy horibilná suma, no zázraky na počkanie robiť neviem. Snažím sa však vždy veci uviesť na pravú mieru a viesť diskusiu.

Veľkou témou sa v posledných rokoch stáva zavlažovanie. Sú riešenia na zber dažďovej vody bežnou súčasťou návrhov záhrad? 

Dažďovú vodu by sme mali zbierať za každých okolností. Aj malý sud je výhra, ak však máte možnosť umiestniť do záhrady väčšiu nádrž, pokojne podzemnú, určite choďte do toho. Pomocou malého čerpadla môžete záhradu veľmi jednoducho popolievať počas horúceho obdobia – a to dokonca zadarmo.

Voda bude v našich životoch stále väčšou témou a myslím si, že časom sa bude vyvažovať zlatom. Už teraz sa môžeme pozrieť na oblasti, kde voda nie je, na migrácie zvierat, ale aj ľudí. Nebude práve voda najväčším dôvodom na veľké presuny ľudí do pohostinnejších oblastí? Mali by sme si ju vážiť, pretože bez nej nevieme existovať.

Pomerne ostro sa vyjadrujete na adresu niektorých firiem, ktoré sa venujú návrhom a realizáciám záhrad. Prečo?  

Keď vidím barbarské počiny niektorých firiem, je mi z toho úprimne zle. Sú situácie, keď sa naozaj chytám za hlavu, najmä vtedy, keď vidím formulku „záhrada na kľúč podľa požiadaviek klienta“. My sme tí, ktorí majú usmerňovať, ktorí majú edukovať, nie sa chváliť tým, koľko metrov štvorcových trávnika sa nám podarilo v daný deň uložiť.

Určite treba vnímať požiadavky klienta, záhradu si bude predsa užívať on, netreba však zabúdať na to, že si nás zavolal práve preto, že ani nevie, kde začať. Poznám ľudí, ktorí okolo záhradníckej školy ani neprešli, ale svojimi vedomosťami ma strčia do vrecka a je to úplne v poriadku, ale totálnu ignoráciu prírody, ktorú vidím u niektorých firiem, jednoducho neprehryznem. Rovnako tak používanie textílií a nezmyselných kombinácií rastlín v záhonoch.

Používanie mulčovacích textílií v rámci boja proti burine je bežnou praxou. Prečo by sme sa im v záhrade mali vyhnúť?

Pretože je to zlo a zem pod textíliou je len mŕtva masa. Ak ma niekto presviedča o opaku, klame sám sebe. Odporúčam každému, aby textíliu po pár rokoch nadvihol, zbadá tam len „neživot“.

Že v záhrade bez textílie bude rásť burina? Bude. Rovnako ako v záhrade s ňou, to si môžete byť istí. Ľudia sa dnes nevenujú dôkladnej príprave plochy pred založením záhrady a chcú mať z dvojmetrovej buriny mávnutím prútika dokonalý trávnik a anglické záhony plné trvaliek. Dnes je instantná doba, na internete nájdeme množstvo inšpirácie, ľudia si myslia, že stačí ukázať prstom a zaplatiť si realizáciu, no v praxi by to tak nemalo fungovať.

Takmer vôbec nemyslia na to, že záhrada si vyžaduje aj následnú údržbu. Ak je založená dobre, intenzita údržby po rokoch klesá a nie naopak, je to však jeden veľký kolotoč, ktorý má svoje postupy a tie by sme mali dodržať. Pred pár mesiacmi som kúpila záhradu aj ja s partnerom a viem, že výsadby sa budú realizovať až o rok, možno neskôr, pretože musíme vyriešiť modelácie terénu, stavebné úpravy, vylepšenie piesčitej pôdy a samotná výsadba je len príjemnou čerešničkou na torte.

Čo sa v záhrade ešte bežne používa a nemuselo by sa?

V záhradách vidím často riešenia, z ktorých ma pichne v oku, z niektorých aj viackrát. Hranica medzi tým, čo je pekné a čo je gýčové, je veľmi tenká, často ide o subjektívny názor jednotlivca. Niekomu sa páčia všetky farby sveta, iný je za päťdesiat odtieňov zelenej. Niekto má rád moderný uhladený štýl, inému vyhovujú divoké a nespútané výsadby.

Mrzí ma však, že štrk sa dostal na piedestál spolu s niektorými preceňovanými rastlinami. Ten, kto nemá céder a červený javor či katalpu ‚Nana‘ a vŕbu ‚Hakuro Nishiki‘, akoby ani nemal záhradu kompletnú. O to lepšie, keď sa v ich okolí nachádza pár riedko vysadených trvaliek a celá plocha je premulčovaná dunajským štrkom. Mrzí ma, že ľudia si dnes v záhradách nesadia bazu, kalinu, hrab, brezu, lipu alebo javor s hlohom či jarabinou, pretože im neprídu dosť „in“.

Médiá do nás tlačia nezmyselné riešenia, či už ide o televíziu alebo internet. Áno, aj ja som bola niekoľko rokov ich súčasťou a práve toto obdobie ma prinútilo zamyslieť sa nad mnohými vecami. Dnes žijeme, bohužiaľ, v čase, keď je humor a šaškovanie pred kamerami viac ako kvalitný a odborný obsah. Vďaka cestovaniu a inšpiratívnym rozhovorom s mnohými skutočnými odborníkmi som veľa vecí vo svojom živote zmenila. A to nielen v tom záhradníckom.

Čo ste prehodnotili a dnes už robíte inak?

Neponáhľam sa, neprikývnem na všetky, často nezmyselné požiadavky klienta len preto, že to chce, viac vnímam širšie súvislosti a ďalšia pre mňa dosť dôležitá vec je to, že som sa naučila povedať nie. Neprepínam sa v práci, aby som si dokázala, koľko toho ešte zvládnem.

Najmä na Instagrame hovorím o najčastejších chybách, ktoré vo svojich záhradách robíme. Viackrát ma napomenuli, že by som nemala dehonestovať snahu ľudí, ktorí si krvopotne vysiali tie nekonečné metre trávnika a dôkladne uložili netkanú textíliu na každý voľný centimeter svojich záhonov, ale budem v tom pokračovať aj naďalej. Myslím si, že sa často nezmyselne ženieme za pomyselnou dokonalosťou, ale to skutočné nám uniká pomedzi prsty.

Televízia mi dala veľa, navštívila som nádherné európske parky a záhrady, spoznala úžasných ľudí z našej brandže, ktorí ma v mnohom posunuli, na druhej strane ma akási instantnosť a rýchlosť výroby unavili a vyčerpali. Myslím si, že sme odišli v tom najlepšom možnom čase. Dnes sa snažím vnímať dokonalosť v momentoch, ktoré som predtým vinou rýchlosti života prehliadala. Relácia mi navyše priniesla do života aj skvelého muža, s ktorým si užívame našu malú dcérku.

Vráťme sa ešte k riešeniam, ktoré sú v záhrade žiaduce. Čo ešte môžeme urobiť, aby sme vytvorili dobre fungujúcu záhradu?

Ak ste v záhrade stratení a neviete si poradiť, určite odporúčam na začiatku kontaktovať záhradného architekta. Naša práca sa mnohým zdá drahá a zbytočná a radšej sa vyberajú cestou pokus-omyl.

Ľudia potom kupujú rastliny impulzívne a pod tlakom emócií. Obchodné reťazce predávajú to, čo práve najkrajšie kvitne alebo plodí. Keď si však človek po pár rokoch zráta financie, ktoré investoval do nevhodne zvolených rastlín či neživého materiálu, a energiu, ktorú veľakrát vložil zbytočne a často opakovane do nejakej činnosti, príde na to, že záhrada mohla už dávno fungovať úplne inak.

Premyslené definovanie záhrady je v úvode kľúčové. Odporúčam nikam sa neponáhľať a pokojne si predstavovať svoju budúcu záhradu aj o niekoľko mesiacov dlhšie, ako bolo v pláne. Ak je záhradný architekt alebo záhradník vnímavý, odhadne vás dobre a záhradu vám ušije priamo na mieru bez zbytočností, ktoré celú plochu často len predražia.

Čo ľudia, naopak, nerobia a mohlo by to pomôcť? 

Niektorí ľudia sa zabudli tešiť z maličkostí. Krása, ktorú majú doslova pod nohami, im uniká, ale predbiehajú sa v tom, kto dopestuje niečo najväčšie, najkrajšie, najsladšie, najexotickejšie. Ten, kto sa, naopak, teší z jedného koreňa paradajok, z jedného kvetu na novej trvalke, je považovaný za neschopného.

Pozemok pri dome, ktorý sme nedávno kúpili, sa nachádza v obkolesení stromov a chát na úpätí kopca. Je divoký, svahovitý a plný ovocných stromov – presne taký, aký sme si vysnívali. Kamarátka mi však povedala, že ak by bola na mojom mieste, len by si sadla do stredu a plakala. My sme, naopak, nadšení z celého procesu, ktorý nás čaká.

Na kopci oproti sa však nachádzajú vily, na ich pozemku nenájdete jediný strom, ktorý by vytváral tieň, sú celý deň na slnku, klimatizácia ide naplno. Myslíte si, že je to šťastnejšie riešenie? Uvedomujú si to, že klíma vytvára len ďalší horúci vzduch? Posedia si počas letného obeda na rozpálenej terase alebo na super trávniku, ktorý je nonstop pod závlahou? Nevidím ich tam často, no viem, že v tieni stromov si kávu po dobrom obede vychutnám viac ako v klimatizovanej obývačke.

Mohli by ste si povedať, že predsa sto ľudí, sto chutí, ale teraz nehovorím o trendoch a typoch bývania. Zamyslime sa nad tým globálne, nad kvalitou bývania, nad kvalitou života, ktorú vieme kedykoľvek ovplyvniť, ale nerobíme to.

Spomenuli ste trendy. Interiéroví dizajnéri a architekti často hovoria o tom, že človek nemá pri riešení svojho domova slepo nasledovať trendy, ale zariadiť si ho skôr neutrálne a nadčasovo a vyhrať sa s doplnkami. Ako je to v prípade záhrad?

Aj v prípade záhrad odporúčam nepodliehať aktuálnym trendom. Každý záhradný architekt si časom nájde svoj štýl, záhrady nesú jeho rukopis, pre ktorý ho ľudia oslovia, a pritom nemusí ísť o jeden typ záhrad.

Ak neplánujete osloviť architekta, najskôr si napíšte, čo sa vám páči a čo nie, postupne škrtajte alebo dopisujte. Záhrade dajte „tvár“, ale nezabúdajte ani na „dušu“. Skúste všetky prvky zjednotiť tak, aby tvorili jeden dlhodobo fungujúci celok. Štýl, akým budete záhradu tvoriť a viesť, je v tomto prípade druhoradý.

Záhradu môžete tvoriť aj na etapy, určite si priority, predovšetkým v nej však žite. Veď dom si človek kupuje práve preto, aby mohol čo najviac času tráviť v záhrade a oddychovať v nej.

Čo by mal človek ešte urobiť, ak sa chce pustiť do zakladania vlastnej záhrady?

Ak by som mala ľuďom niečo v skratke poradiť, bolo by to: premýšľajte, veľa a dôkladne študujte a vnímajte okolie domu. Ak neviete, kde a ako začať, obráťte sa aspoň na začiatku na odborníkov. Nenakupujte emočne, nehádžte do košíka len to, čo aktuálne pekne kvitne. Viete, aké to je, keď idete hladný do potravín.

Vysaďte si v záhrade aspoň jeden listnatý strom, ktorý sa tam hodí veľkosťou a podľa podmienok, ktoré potrebuje pre život. Či už vám z tejto rovnice vyjde jabloň alebo dub, vždy to bude dobré riešenie. Určite kompostujte – vyzretý voňavý kompost je úžasný materiál, ktorý dokáže aj „zlú“ pôdu neskutočne vylepšiť.

Myslite na to, že aj keď máte možno malú záhradu v radovke, rovnakú majú desiatky rodín naokolo a všetky trávnaté plochy v súčte tvoria obrovské neustále smädné futbalové ihriská. Podobne to je aj pri štrkových poliach.

Zmenšujte trávniky a zväčšujte trvalkové záhony s výsadbami kríkov a stromov. Zabudnite na vetu: Je to moja záhrada a moja voda zo studne, takže si môžem robiť, čo chcem. V dnešnej dobe citeľných klimatických zmien myslime viac globálne a ekologicky. Ide o náš život a našu budúcnosť, a to bez preháňania.