Dostane bývalý kňaz, ktorý dlhé roky sexuálne zneužíval deti, iba dvojročnú podmienku a dovolia mu s nimi ďalej pracovať?
Obeť sexuálneho zneužívania, ktorá sa prišla pozrieť na súd na schvaľovanie dohody o vine a treste, je z výšky navrhovaného trestu otrasená. Prokurátorka pár minút pred zasadnutím návrh stiahla.
Je streda 22. septembra tesne pred pol druhou poobede. Prichádzam na Okresný súd vo Zvolene pozrieť sa na verejné zasadnutie, na ktorom má sudca rozhodnúť o návrhu dohody o vine a treste. Potrestaný má byť bývalý katolícky kňaz 55-ročný Ladislav Jurčík, ktorý počas aktívnej služby na rôznych pôsobiskách po Slovensku dlhé roky sexuálne zneužíval mladistvých chlapcov.
Cestou do Zvolena premýšľam, či je normálne, že padlému kňazovi naozaj hrozí taký „drakonický“ trest – dvojročná podmienka s tým, že aj počas nej môže v prítomnosti inej dospelej osoby naďalej pracovať s deťmi a po jej uplynutí v tom môže pokračovať dokonca bez dozoru. Dvojročná podmienka za zničenie životov viacerých chlapcov?
Presne taký návrh trestu sa naozaj nachádza v návrhu na schválenie dohody o vine a treste, ktorú s dnes už bývalým kňazom Ladislavom Jurčíkom už 27. januára 2021 uzavrela zvolenská okresná prokurátorka Zuzana Bálintová. Koľko rokov natvrdo to vlastne dávajú za pár rastlín marihuany v záhrade? Desať?
V hlave mi vyskakujú otázky: ktorá obeť sexuálneho násilia ešte bude ochotná podstúpiť množstvo ponižujúcich vyšetrovacích úkonov, nechať sa ponižovať advokátom obvineného, roky sa vracať k starým traumám, ak vo výsledku násilník vyviazne s banálnym trestom a ešte aj môže ohrozovať ďalšie deti? Má vôbec zmysel bojovať za spravodlivosť?
Ladislav Jurčík mal smolu – dve jeho obete sa s odstupom času rozhodli vypovedať na polícii, hoci vedeli, že to bude ťažké. U oboch sa preukázalo, že hovoria pravdu. Jednou z nich je Šimon (jeho skutočné meno redakcia pozná), ktorého návrh výšky trestu mimoriadne sklamal, a preto sa rozhodol prísť aj na súd. Autor tohto textu má informácie aj o ďalších možných obetiach a svedkoch kňazovho konania, ktorí však odvahu vypovedať na polícii zatiaľ nenašli.
Čo sa dialo na súde
Vystupujem po schodoch súdu a do okienka podávam občiansky preukaz so slovami, kam idem. „Máte predvolanie?“ pýta sa uniformovaný pán. Vysvetľujem, že ho nemám, že som prišiel ako novinár na verejné zasadnutie.
Odpovedá niečo v duchu, že to nie je také isté. Mám čakať. Začne telefonovať. Dovnútra zatiaľ púšťajú len Šimona. Práve jeho výpovede na polícii zabezpečili, že kňazovo správanie sa dostalo až na súd. V prípade druhej obete totiž vyšetrovateľ konštatoval, že skutok sa síce stal, ale je už premlčaný.
Cirkevnému vyšetrovaniu sa zase Ladislav Jurčík vyhol tým, že požiadal Vatikán o laicizáciu, čiže zbavenie kňazských záväzkov, a ten mu vyhovel. Potrestanie jeho skutkov tak ostalo na svetských inštitúciách.
Zrazu sa za vstupnými dverami súdu zjaví samotný Jurčík. Sestra obete so slzami v očiach vybehne von, čosi mu hovorí a do ruky mu vtlačí zabalenú detskú kolobežku. Práve túto kolobežku kňaz kúpil svojej obeti v čase, keď ju zneužíval. Začal s tým, keď mal Šimon len 12 rokov, a pokračoval ďalšie tri roky.
Zaskočený Jurčík nevie, čo sa deje, a tak aj s „darom“ v ruke
