Denník N

Vojna oligarchov v pozadí moldavských demonštrácií

Žena tlačí kočík okolo plagátov moldavskej komunistickej strany v Kišiňove. Foto – TASR/AP
Žena tlačí kočík okolo plagátov moldavskej komunistickej strany v Kišiňove. Foto – TASR/AP

Moldavsko dostali rozkrádanie a korupcia až pred hrozbu štátneho bankrotu. V uliciach sú davy, ale za nimi sa odohráva súboj vplyvných podnikateľov.

Autorka je analytička Asociácie pre medzinárodné otázky v Prahe

V posledných dňoch žije moldavská metropola Kišiňov rozsiahlymi protivládnymi protestmi. Najprv zaplnili jej ulice desiatky tisícov demonštrantov. Tí potom obsadili priestranstvo pred úradom vlády stanmi a ich počet sa neustále rozrastá o novoprichádzajúcich, ktorí do hlavného mesta cestujú z regiónov s cieľom podporiť vznikajúce protestné hnutie.

Dňom i nocou z pódia znejú politické prejavy a prakticky nepretržite sa vedú debaty o budúcnosti krajiny a požiadavkách demonštrantov. V Moldavsku, ktoré sa vyznačuje slabo rozvinutou občianskou spoločnosťou, nie sú takéto veľké protesty bežné. Vývoj uplynulých mesiacov však jeho obyvateľom poskytol veľmi vážne dôvody na prejavy hnevu a rozčúlenia.

Samotný fakt, že Moldavsko naďalej zostáva najchudobnejším štátom Európy, by zrejme stačil na to, aby boli jeho obyvatelia nespokojní s politickou situáciou v krajine. Kúpna sila moldavských domácností je veľmi nízka, pričom priemerný plat pred zdanením dnes predstavuje len o málo viac než 200 eur.

V júli tohto roku navyše došlo k zdraženiu elektriny o viac ako tretinu a plynu zhruba o pätnásť percent. Bez kompenzácií v podobe zvýšenia penzií a platov také opatrenia zrejme mnohých uvrhnú do finančnej tiesne. Na tamojšie hospodárstvo navyše tvrdo dopadá ruské embargo na dovoz hlavných moldavských vývozných artiklov, predovšetkým vína, ovocia a zeleniny.

Úplne zásadný problém pre fungovanie krajiny však predstavuje korupcia, ktorá má v podstate systémový charakter. Prerastá nielen všetkými vrstvami štátnej správy od miestnej administratívy po najvyššiu politických predstaviteľov krajiny, ale zasahuje aj oblasti úzko prepojené so sociálnou úlohou štátu, predovšetkým zdravotníctvo a školstvo.

Korupčné škandály, do ktorých sú zapletení predstavitelia rôznych politických strán, predstavujú neodmysliteľnú súčasť diania na moldavskej politickej scéne. Práve nezvyčajná frekvencia prípadov zneužívania verejných financií na súkromné ​​účely a únava plynúca z neschopnosti čokoľvek na tom zmeniť spôsobili, že mnohí Moldavci zostávajú voči tejto praxi takmer ľahostajní.

Vykradnuté banky

V tomto roku sa však situácia zmenila. Atmosféra protestov sa nad Moldavskom vznáša už od jari, keď došlo k odhaleniu rozsiahleho finančného podvodu, pri ktorom z troch moldavských bánk zmizla astronomická suma vo výške jednej miliardy dolárov. Táto udalosť postavila už tak slabú moldavskú ekonomiku pred reálnu hrozbu štátneho bankrotu a pred nutnosť vyjednávať so zástupcami Medzinárodného menového fondu o poskytnutí pôžičky.

Konkrétne podmienky sa moldavská vláda zrejme dozvie v najbližších dňoch na stretnutí s delegáciou tejto organizácie.

Predchádzajúci plán, podľa ktorého sa mali rokovania začať už v lete, zlyhal po páde vlády Chirila Gaburiciho. Formálnym dôvodom jeho demisie boli obvinenia z nepravosti jeho vysokoškolského diplomu. V skutočnosti išlo o záležitosť druhoradého významu. Gaburici sa stal premiérom len vo februári 2015, pri moci tak bol iba o niečo dlhšie ako päť mesiacov. Do funkcie bol nominovaný ako kompromisný kandidát vládnej koalície demokratov a liberálnych demokratov, reálne však nemal politickú podporu. Okrem toho sa pri vyšetrovaní zmiznutia miliardy dolárov dostal do sporu s vplyvnými predstaviteľmi prokuratúry.

Práve prebiehajúce vyšetrovanie finančného podvodu vzbudzuje značné kontroverzie. O všetkom politickom dianí v Moldavsku totiž nerozhodujú ani tak skorumpované strany ako skôr tamojší oligarchovia. V praxi  však ide predovšetkým o jediného muža, Vladimira Plahotniuca, hlavného sponzora Demokratickej strany, vlastníka niekoľkých televíznych kanálov a rozhlasovej stanice a zároveň človeka bez politickej funkcie, a napriek tomu s obrovským politickým vplyvom.

Je všeobecne prijímaným faktom, ktorý sa však nedá doložiť priamymi dôkazmi, že Plahotniuc ovláda vrchné štátne zastupiteľstvo a lojálny je mu rad sudcov. Po júnových miestnych voľbách, v ktorých Demokratická strana ovládla väčšinu administratívnych oblastí krajiny, sa na základe klientelistických väzieb zvýšil Plahotniucov vplyv v jednotlivých regiónoch.

V takto skorumpovanom a oligarchickom systéme prakticky nie je možné, aby najvyšší predstavitelia štátu neboli do prípadu zmiznutej miliardy priamo zaangažovaní. Preto sa nedá očakávať, že by v krajine existovala politická vôľa zločin skutočne vyšetriť. Túto domnienku ilustruje aj fakt, že doterajší hlavný podozrivý, Ilan Shor, moldavský bankár a milionár pôvodom z Izraela, bol prepustený z domáceho väzenia po tom, čo požiadal o registráciu v júnových miestnych voľbách. Z nich vzišiel víťazne ako nový starosta mesta Orhei, ktoré leží blízko Kišiňova. Úplne v rozpore so zákonom ho moldavská prokuratúra odmietla znovu zatknúť s tým, že nie je možné zadržať rovnakú osobu dvakrát za ten istý čin.

Demonštrácie ako nástroj boja oligarchov

Vplyv oligarchov, bohužiaľ, zatieňuje aj súčasné protivládne protesty, ktoré zastrešuje občianska platforma s názvom Dôstojnosť a pravda. Popri zástupcoch občianskej spoločnosti je na jej čele aj niekoľko bývalých vysokopostavených politikov s minulosťou prepojenou so skorumpovanými stranami. Panujú obavy, že ich skutočným cieľom je snaha vrátiť sa do politických funkcií. Práve preto sú voči nim mnohí účastníci protestov zdržanliví.

Okrem absencie nespochybniteľného lídra hnutiu chýba aj politický program. Požiadavky demonštrantov sa obmedzujú na usporiadanie nových volieb a odstúpenie prezidenta. Lenže opakovanie nedávnych parlamentných volieb by sa na politickom dianí v podmienkach oligarchického systému nijako neprejavilo, len by došlo k zvoleniu rovnako skorumpovaných politikov.

Vierohodnosti hnutia nepridávajú ani zvesti o tom, že protesty podporuje dvojica oligarchov, Victor a Viorel Topovci. Týchto bratov v minulosti v Moldavsku odsúdili za vydieračstvo a finančné machinácie k niekoľkoročnému odňatiu slobody a ku konfiškácii majetku. Väzeniu sa vyhli útekom z krajiny. Dnes žijú v Nemecku, odkiaľ obviňujú najmocnejšieho moldavského oligarchu Plahotniuca, že využil svoju moc nad súdnym systémom a kauzu proti nim vykonštruoval. Svojou podporou protivládnym protestom údajne rozohrávajú vyššiu hru, pomocou ktorej sa chcú pomstiť. Nimi financovaná televízia Jurnal TV otvorene vystupuje na podporu platformy Dôstojnosť a pravda.

Bez ohľadu na to však nemožno súčasným protestom uprieť spontánnosť. Ľudia sa do nich zapájajú úplne dobrovoľne, s cieľom vyjadriť svoj vlastný politický názor.

Tlak z Ruska

Moldavsko bolo niekoľko rokov považované za najúspešnejšie sa rozvíjajúci partnerský štát iniciatívy Východného partnerstva, ktorého činnosť Európska únia slávnostne začala na pražskom samite v máji 2009. Po celý ten čas Európska únia zo svojich fondov v Moldavsku platila rozvojové a modernizačné projekty. Doterajším vrcholom spolupráce sa v roku 2014 stal podpis dohody o vízovej liberalizácii a následne tiež asociačnej dohody, na ktorej implementácii vláda v Kišiňove stále pracuje.

V reakcii na škandál zmiznutej miliardy dolárov a pád Gaburiciho ​​vlády Únia rozhodla o dočasnom zastavení platieb z Bruselu. Lenže ona samotná si v minulosti vybrala za partnerov síce proeurópsky orientované, ale skorumpované moldavské politické strany, a v ich podpore vytrvalo pokračovala napriek poznaniu skutočného stavu vecí.

Vzhľadom na zosilnený tlak zo strany Ruska, ktorému je Moldavsko vystavené od vypuknutia konfliktu na Ukrajine, by sa mal Brusel usilovať o pokračovanie spolupráce s vládou v Kišiňove a ponúknuť jej asistenciu pri vyšetrovaní korupčných káuz. V opačnom prípade riskuje posilňovania ruského vplyvu v krajine skrz ekonomické vydieranie, mediálnu propagandu a zneužívanie politických ambícií moldavských rusky hovoriacich menšín.

Nezávislosť médií na Slovensku nebola od roku 1989 nikdy vo väčšom ohrození, ako je teraz. Ak nás chcete podporiť nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom. Vopred ďakujeme🤞

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie