Denník N

Divadelná Nitra 30

Archív Divadla Husa na provázku
Archív Divadla Husa na provázku

Divadelná Nitra má za sebou obdivuhodnú históriu. O to väčšmi zaráža, že podujatie stále nemá istú budúcnosť.

Autor je spisovateľ

Nikdy nezabudnem na svoju prvú návštevu Divadelnej Nitry roku 1994. Mal som osemnásť, čo je asi ideálny festivalový vek. Do bratislavských divadiel som už chodieval aj dvakrát týždenne, do Astorky ešte na Suchom mýte na Ostrovského či Kafku, na Malú scénu na Camusa a Sartra, do DPOH na Brechta, do Stoky na Vres či Eo Ipso aj na hosťovačky Teatru Novogo fronta. No nikdy som nenavštívil divadelný festival.

Nepamätám si výšku vstupného, lebo som aj tak na vstupenku nemal peniaze. Dnu som sa prepašoval bez lístka. Omylom som vošiel hercom do šatne aj osvetľovačovi do kancelárie, lebo v nitrianskom labyrinte zákulisia som okamžite zablúdil. Na okamih som sa dokonca ocitol na javisku.

Ako prvé sa mi na prehliadke pošťastilo zažiť Mahenovo nedivadlo Husa na provázku s inscenáciou Šibeničné piesne podľa Christiana Morgensterna (v kultovom preklade Josefa Hiršala), ktorú režírovala Eva Tálská. Divadlo poézie už vyšlo z módy, ale vtedy to bol hit. Predstavenie ma omráčilo, nič podobné som dovtedy na javisku nevidel. Predlohu som vďaka Egonovi Bondymu dôverne poznal. No ani vo sne by mi nenapadlo, že sa dá takto

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre, Kultúra

Teraz najčítanejšie