Denník N

Pri stíšenom svetle nostalgie. Zmarené nádeje a nenaplnené sny v poviedkach Kazua Ishigura

Kazuo Ishiguro. Foto - Frankie Fouganthin
Kazuo Ishiguro. Foto – Frankie Fouganthin

Čítať Ishigura vyžaduje určitú disciplínu. Aj pri zbierke Nokturna.

Keď v roku 2017 získal britský spisovateľ japonského pôvodu Kazuo Ishiguro (1954) Nobelovu cenu za literatúru, poznamenal známy anglický profesor literatúry Paul Gilroy sarkasticky: „Je fajn vidieť, že toto ocenenie dostal opäť gitarista.“ Bola to narážka na predchádzajúceho laureáta, pesničkára Boba Dylana, ktorého doterajšie dielo podľa expertov zanechalo v súčasnej kultúre výraznejšiu stopu ako knihy väčšiny žijúcich spisovateľov.

Gilroy však vedel, čo hovorí – Ishiguro bol a je naozaj popri svojej slávnej spisovateľskej kariére aj ambiciózny pesničkár a gitarista. V minulosti hral a spieval v kapele a dokonca skúšal „zážitkové“ šťastie aj ako busker (pouličný spevák) v parížskom metre. Rovnako je však textár – podieľal sa na dvoch úspešných CD nominantky na cenu Grammy americkej džezovej speváčky Stacey Kent. Ale naspäť k literatúre.

Kazuo Ishiguro patrí k najuznávanejším súčasným svetovým autorom a v Británii, kde žije od svojich piatich rokov, patrí do línie autorov ako Martin Amis, Salman Rushdie, Julian Barnes alebo Graham Swift. Na University of Kent v Canterbury absolvoval štúdium anglického jazyka a filozofie a neskôr spolu s Ianom McEwanom na University of East Anglia v Norwich kurzy tvorivého písania pod vedením legendárneho Malcolma Bradburyho.

V roku 1981 publikoval časopisecky prvé poviedky a neskôr prešiel k románovej spisbe. Už za svoj druhý román Maliar miznúceho sveta (1986) získal Whitbreadovu cenu a jeho tretia knižka Súmrak dňa (1989) zaznamenala fenomenálny úspech, ktorému dopomohlo sfilmovanie režisérom Jamesom Ivorym v hlavných úlohách s Anthony Hopkinsom a Emmou Thompson. Film bol nominovaný na osem (!) Oscarov a Ishigura ocenili prestížnou Man Bookerovou cenou.

Pozornosť porôt prestížnych hodnotení zaujali aj jeho ďalšie diela a román Neopúšťaj ma (2005) bol časopisom TIME vyhodnotený ako najlepšia kniha roka. Jeho tvorba je často prirovnávaná ku klasickým aj súčasným autorom – od Jane Austenovej po Salmana Rushdieho. On sám ako o inšpirácii hovorí o dielach F. M. Dostojevského a Marcela Prousta. Z japonskej kultúry priznáva skôr vplyv filmov režisérov Jasudžira Ozua a Mikia Naruseho. Napísal aj niekoľko televíznych a filmových scenárov, ako napríklad pre surrealistickú tragikomédiu Najsmutnejšia hudba na svete (2003) s Isabellou Rossellini v hlavnej úlohe alebo drámu Večer u Bielej grófky (2005), ktorú sfilmoval James Ivory.

Na začiatku nového milénia sa Ishiguro vrátil k úvodu svojej spisovateľskej kariéry súborom noviel Nokturna s podtitulom Pět příběhů o hudbě a soumraku (2009, česky Argo, 2021), ktorý patrí k vrcholom jeho doterajšej tvorby. Štylisticky veľmi zaujímavé poviedkové útvary skvele dopĺňajú obraz o jeho diele a ten, kto čítal Súmrak dňa alebo Maliara miznúceho sveta, získava vďaka nim celistvejší pohľad na autorov profil.

Jeho poviedky sú

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Knihy

Kultúra

Teraz najčítanejšie