Denník N

Attila Mokos: Národnostnú kartu vyťahujú len politici. Ako herec by som si na nich veľmi rád zgustol

Foto N - Tomáš Hrivňák
Foto N – Tomáš Hrivňák

„Keď ma niekto chce, nájde si ma aj v Komárne,“ hovorí o hereckom živote mimo „centra diania“ Attila Mokos, ktorý už skoro 30 rokov pôsobí v komárňanskom Jókaiho divadle. V rozhovore opisuje, prečo posledný rok odmietal točiť, čo má rád na živote v Komárne aj prečo by nedokázal byť politikom.

Tento text je súčasťou projektu Denník N ide za vami, na dva týždne sme v Komárne a v okolí.

Ako herci vášho divadla prežívali pandemické obdobie, keď vôbec nemohli hrať?

Myslím si, že pre každého to bolo veľmi ťažké. Ja som svojho času bol aj na vojne, a hoci to nebolo dvakrát príjemné obdobie v mojom živote, vtedy sme aspoň vedeli, kedy sa to skončí. No pri pandémii stále netušíme, kde je tá bodka – kedy sa už vrátime k normálnemu životu. To ma asi desilo najviac, že sme stále nevideli ten koniec.

Kedy to pre vás bolo najhoršie?

Asi pred pol rokom – v marci, apríli, máji. Nevedeli sme, ako bude ďalej, či sa už začína normálna sezóna, čo bude po prázdninách. Už sme boli veľmi nedočkaví, aby sme sa konečne mohli znova stretnúť s divákmi.

Skúšať sme stále skúšali, ale napríklad premiéru predstavenia Šesť postáv, ktoré hľadajú autora sme museli dvakrát zastaviť. A skúšať s tým, že neviete, kedy bude predstavenie odpremiérované? Človek potom ani nemá dostatok motivácie, aj tá téma vám už potom trochu vychladne v hlave. Ja osobne som sa tým naozaj dosť trápil.

Aké dlhé bolo obdobie, keď ste vôbec nehrali?

Asi rok. Vtedy sme si aspoň vymysleli, že spravíme pomocný materiál pre stredoškolákov. Zobrali sme básne klasikov z rôznych období a natočili ich na kameru. Aspoň sme mali nejakú úlohu a nemuseli sme mať pocit, že sme tie dni úplne premárnili. Pomohlo nám to v tom najťažšom období – trochu sa mentálne otužiť.

Ako je to dnes? Videla som, že hrávate hlavne cez víkendy.

Pred týždňom sme mali premiéru nového prestavenia, no od tohto týždňa znova nastupujú obmedzenia – hľadisko môže byť zaplnené len na 50 percent. Veľmi nám chýba aj to, že teraz nemáme študentské predstavenia.

My sme okrem toho aj zájazdové divadlo, budeme mať aj pár zájazdov, predtým sme ich, samozrejme, mávali viac.

V Bratislave si môžu herci odskočiť do televízie alebo dabingu. Ako si môže privyrobiť herec v Komárne?

Ja sám som pred pandémiou točil, teraz sa to nedalo. Kolegovia robia ďalšie zárobkové umelecké činnosti. Jasné, je to trochu ťažšie v tom, že nie sme v „centre diania“, v hlavnom meste, kde sa toho deje oveľa viac. Napriek tomu sa nechcem sťažovať, lebo keď ma niekto chce, nájde si ma aj v Komárne. A keď mňa niečo láka, tak si na to vždy nájdem čas. No teraz som už vyše roka netočil.

Prečo?

Jednak sa zastavili naplánované produkcie, kde som mal účinkovať, a keď prišli nejaké nové ponuky, sám som do toho nechcel ísť. Nie zo strachu.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Denník N v Komárne

Divadlo a tanec

Filmy

Rozhovory

Kultúra, Slovensko

Teraz najčítanejšie