Veľmoc utečencov je Afganistan už vyše 30 rokov, do Európy neutekajú len pred Talibanom

Kým neprišla vojna v Sýrii, utekalo celosvetovo najviac ľudí z Afganistanu.

Táto krajina mala najviac utečencov na svete neprestajne 32 rokov v kuse. Afganci utekali pred sovietskou inváziou v 80. rokoch, pred vládou Talibanu v 90. rokoch, a neskôr aj po invázii spojeneckých vojsk a bojoch s militantmi.

Vo svete, najmä v Iráne a Pakistane, žije viac ako 2,5 milióna afganských utečencov. Tento rok však Afganci začínajú vo veľkom chodiť aj do Európy.

Po Sýrčanoch a Kosovčanoch (tí chodili do Európy najmä začiatkom roka) tvorili v prvom polroku najpočetnejšiu skupinu žiadateľov o azyl v Európskej únii. Za prvých osem mesiacov tohto roku požiadalo o azyl vyše 61-tisíc ľudí z Afganistanu.

Už teraz je to viac ako za celý minulý rok (keď ich prišlo 41-tisíc) a je to skoro trikrát toľko ako v roku 2013 a rokoch predtým. Dve tretiny z afganských žiadateľov ochranu dostanú (prvý polrok 2015)

Čím to je, že Afganci teraz riskujú cestu cez iránske hranice, Turecko do Európy?

Kundúz je spať

Jeden z dôvodov pripomenuli Európanom tohtotýždňové udalosti v krajine.

Ani 14 rokov od pády Talibanu nie je Afganistan pokojná krajina. Práve naopak. Militanti tam prvýkrát od roku 2001 v pondelok obsadili hlavné mesto jednej z provincií – 300-tisícové mesto Kundúz. A držali ho – napriek ofenzíve afganskej vládnej armády – až do stredy. Afganská vláda podľa CNN oznámila, že ho získala naspäť vo štvrtok ráno. Miestni obyvatelia to však popierajú.

Kundúz bol poslednou baštou Talibanu počas invázie spojeneckých vojsk na jeseň 2001.

„Ak by sa im to podarilo, odstrihli by viacero provincií na severe. Majú tu istú podporu vo vidieckych oblastiach, kde často považujú provládne milície za ešte horšie ako Taliban,“ povedal pre Denník N v stredu Thomas Ruttig, jeden z riaditeľov think-tanku Afghanistan Analysts Network v Kábule.

Celkovo sa ofenzíva Talibanu tento rok oproti vlaňajšku zosilnila.

„Mohutnie takmer každý rok od roku 2001,“ dodáva Ruttig. Premietlo sa to aj na počte obetí. Podľa správy OSN zahynulo za prvý polrok 2015 takmer 1 600 civilistov, väčšinou následkom útokov militantov.

Oproti rekordnému vlaňajšku je to o trochu menej, no rekordne veľa bolo obetí na strane žien a detí. Počty mŕtvych civilistov rastú takmer každý rok.

Utekajú aj novinári

Aj preto sa vlna ľudí utekajúcich z Afganistanu nezastavila. Podľa OSN odišlo priamo z krajiny tento rok 70-tisíc ľudí. Ako píše pre Financial Times Ahmed Rashid, bývalý militant, teraz novinár, ktorý o regióne napísal viacero kníh, do Európy sa často snažia dostať vzdelaní a mladí Afganci.

Tento rok napríklad utiekla do Európy aj skupina 23 novinárov.

Z Kábulu najskôr odchádzajú autobusom do juhozápadnej provincie Nimrúz, kde sa snažia prejsť hranice s Iránom. Odtiaľ idú do Turecka a následne sa pripoja k vlne migrantov, medzi ktorými je najviac Sýrčanov, a snažia sa preplaviť na grécke ostrovy.

„Ešte minulý rok väčšina tínedžerov smerujúcich do Nimrúzu nechcela ísť ďalej ako do Iránu, kde hľadali prácu ako robotníci. Ale tieto dni je provincia skôr známa ako prvá zastávka na ceste do Európy,“ napísal americký denník New York Times.

„Pozrite sa na nich, všetci majú 16, 17, 18, 19. Sú to chlapci a myslia si, že ich tam čaká lepší život – a ich rodičia ich v tom podporujú,“ povedal jeden zo šoférov pre denník, ktorý ich vezie do 12 hodín vzdialenej provincie. „Verím, že v Európe nás budú brať ako ľudí. Ale tu nemám nič. Aj otec mi povedal, že tu nie je budúcnosť,“ povedal 18-ročný Rehanulláh.

Pakistan ich už nechce

Mnohí Afganci prichádzajúci do Európy sú však podľa Ahmeda Rashida až z Pakistanu.

Tu žije legálne 1,5 milióna a ilegálne ďalší milión utečencov. Pakistanská vláda im vydáva povolenie na pobyt. Tento rok však hrozí, že im povolenia nepredĺži.

„Karty nepredĺžime. Vypršia na konci tohto roku,“ povedal podľa Reuters pakistanský minister vnútra Chaudhry Nisar Ali Khan. Ako píše Rashid, žiadajú medzinárodné spoločenstvo, aby im pomohlo s utečencami. Pakistan ich hostí najviac na svete.

Aj pre súčasné napäté vzťahy sa podľa agentúry počet ľudí, ktorí sa vrátili z Pakistanu do Afganistanu, zvýšil štvornásobne (od januára je to 137-tisíc Afgancov). Mnohí však utekajú namiesto vlasti do Európy. Ruttig to však až tak dramaticky nevidí.

„Pakistanské úrady často hrozia, že vytlačia všetkých Afgancov von, a potom to neurobia,“ hovorí.

Jeden z dôvodov, prečo tento rok viac ľudí ide do Európy, vidí analytik aj ako dôsledok globalizácie. „Ľudia v konfliktných oblastiach, vrátane Afgancov, sú lepšie informovaní dnes o cestách. Poznajúc Afganistan a Afgancov, tiež viem, že trochu preceňujú to, ako veľmi dobre sa k nim budú správať v Nemecku,“ dodal Ruttig.

„Jedna vec je však dôležitá. Afganci tiež utekajú ako dôsledok omylov našich vlád v Afganistane. Problémov, ktorým sme nerozumeli alebo prinajmenšom sme ich zjednodušili na dobrý (my) a zlý (Taliban). Situácia je omnoho komplikovanejšia,“ povedal Ruttig.

Iracký scenár

Od tohto roku sa výrazne znížil počet amerických a spojeneckých vojsk v krajine, ktoré zostávajú väčšinou len v úlohách poradcov a cvičiteľov. Po 13 rokoch tak zostáva boj s Talibanom na pleciach afganskej armády a polície. Výsledky zatiaľ nehovoria o tom, že by im to išlo.

„Taliban útočil na Kundúz už v apríli. Afganské jednotky mali byť pripravené. Vyzerá to byť tak, že podcenili Taliban alebo precenili svoje vlastné sily,“ dodal Ruttig.

Spojenecké jednotky majú z krajiny takmer úplne zmiznúť koncom roku 2016, keď by v krajine mali zostať iba sily na úrovni „veľvyslanectva“. Po posledných útokoch sa v USA diskutuje, či to nebude chyba.

„Nemôžeme pokračovať s týmto plánom, inak uvidíme opakovanie scenára z Iraku,“ povedal podľa Wall Street Journal republikánsky senátor John McCain. Práve za stiahnutím amerických vojakov z Iraku v roku 2011 vidia mnohí nárast islamistov z ISIS v tejto krajine.

Podľa Ruttiga však ani väčšia západná vojenská prítomnosť krajinu neupokojí.

„Afganská vláda a medzinárodná komunita musia pracovať na politickom riešení. Vojensky sme nedokázali poraziť Taliban ani v rokoch 2001 a 2014. Ukazuje to dve veci : postup, že najskôr armáda, bol zlý, a že problém je menej v otázke armády ako v tom, ako dobre afganská vláda funguje. Pokiaľ nefunguje, ľudia sa s ňou nebudú identifikovať,“ dodal analytik.