Čo je v Nórsku pravda, to je na Slovensku lož

Autor je prezident Nórsko-slovenskej obchodnej komory

V sobotu o štvrtej poobede Nórsko zrušilo protipandemické opatrenia, ktoré trvali 562 dní a obmedzovali viac alebo menej to, čo sme pred covidom volali normálny život.

K takémuto kroku mohla vláda pristúpiť na základe faktu, že bolo plne zaočkovaných viac ako 84 percent obyvateľov starších ako 18 rokov. Pandémiu neprežilo 850 obetí, predovšetkým starší a chorí ľudia. Očkovanie naďalej prebieha a všetko nasvedčuje tomu, že krajina bude dobre pripravená, pokiaľ by sa blížila ďalšia vlna.

Ďaleko od normálu zostáva Slovensko, kde ani viac než 12 500 stratených životov nedokázalo presvedčiť viac než chabých 41 percent populácie, aby sa dala zaočkovať, a chránila tak seba aj iných. Práve naopak – namiesto racionálneho pohľadu na bezprostredné nebezpečenstvo veľkú časť obyvateľov ovládlo odmietanie reality a chaos.

Slovensko v tomto nie je ostrovom, okolité štáty, predovšetkým smer východ a juh, sú na tom podobne. Ako je možné, že po 30 rokoch budovania spoločných štandardov modernej Európy sa v našom myslení takmer nič nezmenilo?

Čo Nórsko má a Slovensku chýba

Prosperujúci spoločenský systém nestojí na peniazoch, ako sa mnohí domnievali po páde komunizmu za železnou oponou. Niektorí v prosperite Slovenska videli svoje súkromné bohatstvo, snažili sa a naďalej sa snažia dosiahnuť ho aj pochybnými prostriedkami.

Všeobecný blahobyt a sociálny štát sú dodnes na východ od Berlínskeho múru buď falošnou návnadou populistov, alebo najhorším strašidlom pre odporcov daní. Výsledkom je, že všeobecné blaho, ale ani zdravie nemá miesto, rovnako ako konsenzus veriť faktom a dôvera v spoločenský systém.

Nórsko toto všetko má, a nie vďaka peniazom z ropy alebo plynu. Napriek tomu, že bolo po vojne jednou z najchudobnejších krajín Európy. Ukazuje sa to jasne aj počas kritických momentov, akými pandémia je, napríklad takto:

• Ani jeden nórsky politik (strán zastúpených v parlamente), predstaviteľ verejnej moci či popredná osobnosť kultúry, cirkvi alebo vedy dodnes nespochybnili existenciu a reálne nebezpečenstvo pandémie.
• Ani jeden nórsky politik nespochybnil účinnosť očkovania. Práve naopak, koalícia aj opozícia sú absolútne zajedno, že plné a rýchle očkovanie je jedinou cestou von z krízy.
• Ani jeden nórsky politik nespochybnil stratégiu odborníkov, úradu verejného zdravotníctva a iných relevantných inštitúcií, ktoré sa podieľali na príprave a realizácii opatrení počas pandémie.
• Nórska vláda s plnou podporou všetkých parlamentných strán túto stratégiu dodržovala a k náhlym zmenám pristupovala veľmi opatrne a zriedkavo.
• Obyvatelia Nórska na základe dlhodobej dôvery v inštitúcie štátnej moci a fungujúci spoločenský systém dodržiavali tieto opatrenia, ktoré boli väčšinou formulované ako odporúčania alebo prosby (nosenie rúšok, odstup atď.), a stali sa tak súčasťou spoločenského projektu vzájomnej pomoci, o ktorú ich predstavitelia verejnej moci žiadali.
• Výsledkom bol nielen voľnejší priebeh krízy, menej reštrikcií, ale aj konsenzus väčšiny obyvateľstva, že tento proces zvládla nórska spoločnosť dobre.

Niekde pravda, niekde lož

Mnohé dôležité spoločenské procesy, ktoré vedú k prosperite a spokojnosti obyvateľov, absolútne nesúvisia s peniazmi či finančnou situáciou štátu. Sú nemateriálne, ale o to podstatnejšie pre dôveru ľudí v spoločenský systém. Na Slovensku táto dôvera nie je a ľudia sa utiekajú k alternatívnym pohľadom na svet, niekedy až k absurdným riešeniam svojej zúfalej situácie. Navyše ich mnohí predstavitelia politickej moci udržujú v neustálom strese nielen vzájomných konfliktov, ale aj nepretržitých sklamaní z vymyslených nepriateľov a nesplnených sľubov.

Žiaľ, neprispieva k tomu ani silná slovenská náboženská tradícia, ktorá obyvateľstvo historicky ťahá od vedeckých poznatkov a racionality smerom k duchovnej mystike a neovplyvniteľnej osudovosti. Ak sa k tomu pridá niekoľko slávychtivých a nezodpovedných jednotlivcov na sociálnych sieťach, ktorých métou je jedine vlastná popularita, niet divu, že sa časť slovenskej spoločnosti zmieta v neistote a z nej vyplývajúcej nenávisti voči systému.

Výsledkom je jednoduché porovnanie: bežný nórsky človek žije v presvedčení, že mu politici, novinári alebo lekári hovoria pravdu, zatiaľ čo tomu slovenskému všetci klamú. V otázke pandémie mnohí politici, novinári alebo lekári v Nórsku aj na Slovensku hovoria presne to isté. Paradoxom potom zostáva, že to, čo je v Nórsku pravda, je na Slovensku klamstvo.