Denník N

Trest prepadnutia majetku: zločinci sa ho boja viac ako väzenia (anketa)

súdy, korupcia, justícia, spravodlivosť, kriminalita, prokuratúra, kamery Ilustrácia N - Hedviga Gutierrez
súdy, korupcia, justícia, spravodlivosť, kriminalita, prokuratúra, kamery Ilustrácia N – Hedviga Gutierrez

Robert Kaliňák aj Boris Kollár ho chcú zrušiť. Naopak, poslanci OĽaNO aj SaS hovoria, že má veľký protikorupčný význam. Denník N pripravil veľkú anketu o prepadnutí majetku. Odpovedá Mozner, Hrubala, Novocký, Lipšic, Mazák, Karas aj Vozár.

S trestom prepadnutia majetku sa môže stať niečo podobné, ako sa stalo s úpravou kolúznej väzby: kým neboli vo väzbe vplyvné a majetné osoby, často zadržané priamo vo vysokých verejných funkciách, nikto neriešil podmienky vo väzbe ani jej trvanie. Odkedy sa však vyšetrovanie dotýka exponovaných osôb, narástol tlak na to, aby sa podmienky vo väzbe zmenili. Dĺžku kolúznej väzby už upravil aj zákon – na žiadosť koaličnej strany Sme rodina.

Trest prepadnutia majetku je v Trestnom zákone už desať rokov. Prvý, kto povedal, že by mal z neho vypadnúť, bol exminister vnútra a teraz advokát Robert Kaliňák. On sám práve zastupuje sudcu Davida Lindtnera obvineného z korupcie.

Kaliňák sa už vo februári spolu s tridsiatimi poslancami Smeru obrátil na Ústavný súd a žiada, aby vyhlásil, že ukladanie tohto trestu je protiústavné. Smer hovorí, že obvinený by mal prísť len o majetok, ktorý preukázateľne nadobudol nelegálne, a nepáči sa im ani to, že v závažných prípadoch (rozsiahla korupcia, zločinecká skupina, drogové gangy) je súd povinný tento trest uložiť, teda sa ukladá obligatórne. Trest v Smere označili za krutý, neprimeraný a nespravodlivý.

Ústavný súd vec prijal na ďalšie konanie, spravodajkyňou je sudkyňa Jana Laššáková – bývalá poslankyňa Smeru. Tá sa vo veci aj namietla, ale plénum Ústavného súdu skonštatovalo, že nie je zaujatá. „V konaní aktuálne prebiehajú nevyhnutné procesné úkony a momentálne nie je možné určiť termín meritórneho rozhodnutia vo veci,“ povedala hovorkyňa súdu Martina Ferencová.

Teraz sa ku Kaliňákovi pridal aj predseda Sme rodina Boris Kollár a takisto žiada zrušiť trest prepadnutia majetku. „Pri korupčných činoch budeme proti tomu, aby odsúdenému prepadol celý majetok. Nech dostane trest a pokutu,“ povedal Kollár v denníku Pravda.

Hoci sú viacerí koaliční poslanci proti, predseda OĽaNO Igor Matovič v Denníku N vyhlásil, že ide o legitímny názor, nad ktorým sa treba zamyslieť.

„Predstavme si čisto hypoteticky nejakého človeka, ktorý má zarobený milión eur svojou prácou a potom zobral úplatok 20-tisíc eur. Pri takom človeku je legitímne povedať si, že teraz zlyhal pri 20-tisíc eurách a je správne, aby prišiel aj o ten milión, ktorý si predtým čestne zarobil?“ pýtal sa Matovič. Obligatórne sa však tento trest ukladá len vtedy, ak ide o úplatok veľkého rozsahu, čo je viac ako 133-tisíc eur.

Matovič ešte povedal, že on by na to išiel pri korupčníkoch tak, že „by mu automaticky prepadlo to, čo zobral ako úplatok, dajme mu päťkrát väčšiu pokutu, čiže zoberieme mu namiesto 20-tisíc 100-tisíc, a celý ostatný majetok, keď preukáže, že si ho čestne zarobil, mu nechajme“.

K podaniu Smeru na Ústavný súd sa musí vyjadriť aj ústavnoprávny výbor. Poslanci o tom rokovali v stredu, hlasovanie však odložili na neskôr. Predseda výboru Milan Vetrák z OĽaNO na rokovaní hovoril, že základom existencie OĽaNO je protikorupčná agenda a na terajšom treste by nechcel nič meniť. Vetrák dal Parlamentnému inštitútu vypracovať analýzu, v ktorej sú porovnané úpravy aj v iných krajinách EÚ a z ktorej vyplýva, že Slovensko nie je raritou. „Máme miernejšiu úpravu, ako je v Nemecku,“ povedal Vetrák. Podľa neho je dôležité, aby si skorumpovaný páchateľ trest zapamätal.

Podobný názor mal aj podpredseda výboru Alojz Baránik z SaS. Ak by podľa neho prišiel páchateľ iba o majetok, ktorý nadobudol ako úplatok, tak to podľa neho ani nie je trest.

Denník N oslovil sudcov, prokurátorov aj advokátov s otázkami, ako tento trest vnímajú, či ho považujú za účinný nástroj boja proti korupcii alebo organizovanému zločinu a či v ňom vidia prvky nespravodlivosti alebo protiústavnosti.

Denník N oslovil aj generálneho prokurátora Maroša Žilinku,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Slovensko

Teraz najčítanejšie