Filip StruhárikČitatelia dezinformačných webov skončili v teste mediálnej gramotnosti horšie ako čitatelia mainstreamových portálov. Ukázali to výsledky experimentu, ktorý bol súčasťou kampane mobilného operátora O2.
Spoločnosť O2 kampaň odštartovala v máji falošným videom vytvoreným pomocou umelej inteligencie (deepfake). Zlatica Švajdová Puškárová v ňom hovorila, že rúška a očkovanie nemajú význam. Tieto slová však moderátorka Markízy nikdy nevyslovila, na videu ju hrala herečka Kristína Tormová a Puškárovej tvár, mimika a hlas vznikli na počítači.
Video má na YouTube už viac ako 380-tisíc spustení a odkazuje na web datujzodpovedne.o2.sk, kde si ľudia môžu v krátkom kvíze otestovať svoje vedomosti o médiách a hoaxoch.
Kvíz spoločnosť propagovala aj pomocou bannerov na stránkach mainstreamových a dezinformačných webov. Vďaka tomu mohla zmerať, ako sa v teste darilo jednej a druhej skupine ľudí.
Výsledky ukázali, že návštevníci z dezinformačných webov mali o jednu až dve správne odpovede menej.
Kratší a dlhší test
Experiment trval osem týždňov a za ten čas zaznamenal kampaňový web 121-tisíc návštev. Kvíz si na ňom spustilo 35 756 unikátnych návštevníkov – takmer päťtisíc z dezinformačných webov a viac ako 30-tisíc z mainstreamových webov.
Kvíz mal 12 otázok – ľudia mali napríklad odpovedať na to, čo je to hoax a čo konšpiračná teória, mali odhaliť manipulácie pri ukážke nepravdivého článku o liečbe rakoviny alebo vražde Jána Kuciaka.
Návštevníci z dezinformačných webov mali správne v priemere 8,7 odpovede, kým ľudia z mainstreamových webov 9,6.
Ľudia, ktorí krátky kvíz dokončili, mohli pokračovať ťažším testom, ktorý mal ďalších 25 otázok. Ľudia z dezinformačných webov v ňom mali 17,3 odpovede správne, ľudia z mainstreamových webov 19,2 odpovede správne.
„Na základe výsledkov kvízu je možné tvrdiť, že ľudia čítajúci dezinformačné weby boli na tom z pohľadu mediálnej gramotnosti signifikantne horšie ako zvyšok populácie,“ informovala spoločnosť.
Prvý, kratší test dokončilo 47,4 percenta ľudí z dezinfowebov a 75,4 percenta z mainstreamu. Druhý, rozšírený test dokončilo 7,3 percenta ľudí z dezinfowebov a 16,7 percenta z mainstreamu.
„Dalo by sa povedať, že ľudia, ktorí si možno boli istejší svojimi schopnosťami rozoznávať hoaxy, sa do kvízu zapájali viac a dokončili ho s väčšou pravdepodobnosťou; ľudí z dezinfowebov mohlo odrádzať, keď neboli v kvíze takí úspešní, ako si mysleli, a preto ho ukončovali skôr,“ zhodnotila výsledky psychologička z Ústavu experimentálnej psychológie SAV Vladimíra Kurincová Čavojová.
Podobné výsledky aj v zahraničí
Experiment je prvým pokusom na väčšej vzorke ľudí na Slovensku, ktorý skúmal mediálnu gramotnosť čitateľov konšpiračných a štandardných médií.
„Ľudia, ktorí viac podliehajú hoaxom a fake news, majú zvyčajne slabšie analytické myslenie. Na druhej strane treba upozorniť, že výsledky O2 prieskumu mohli byť ovplyvnené sebaselekciou participantov. To znamená, že ľudia, ktorí dokončili kvíz, mali viac správnych odpovedí ako tí, čo kvíz nedokončili, a väčšie percento dokončenosti bolo z návštev z mainstreamových webov,“ uviedla Kurincová Čavojová vo svojom komentári k experimentu.
„Niektoré nedávne výskumy takisto ukazujú, že ľudia, ktorí nedokážu presne rozlišovať medzi falošnými a reálnymi správami, majú často pocit, že to dokážu lepšie ako ostatní. Návštevníci dezinfowebov síce do určitej miery dokážu rozpoznávať hoaxy, ale mýlia sa častejšie, než si možno myslia,“ dodala psychologička.
Výsledky experimentu O2 sú v súlade s podobnými zahraničnými štúdiami. Výskum z roku 2018 napríklad ukázal, že ľudia s väčšími internetovými zručnosťami a lepším chápaním fungovania sociálnych médií dokázali aj lepšie posúdiť dôveryhodnosť obrázkov na internete.
Online výskum na Američanoch z roku 2019 zisťoval, ako ľudia dokážu identifikovať natívnu reklamu a falošné správy. Ukázalo sa, že to lepšie zvládajú tí, ktorí viac sledujú správy a lepšie rozumejú tomu, ako fungujú médiá.
Aktuálne výskumy zároveň ukazujú, že ľudia, ktorí majú nižšiu schopnosť odhaľovať falošné správy, majú aj väčšiu tendenciu odmietať očkovanie proti covidu-19. Aktuálny prieskum agentúry Median SK pre RTVS ukázal, že každý desiaty Slovák verí tomu, že očkovanie proti covidu-19 slúži na čipovanie ľudí.
Zároveň však vedci prinášajú aj povzbudivé zistenia. Sarah McGrewová napríklad ukázala, že aj jednoduchý kurz informačnej gramotnosti môže výrazne zlepšiť schopnosť ľudí analyzovať obsah na internete.
Prihláste sa na odber newslettra MediaBrífing a každý piatok dostanete súhrn všetkého dôležitého o médiách a internete.
Odmena za kvíz
Spoločnosť O2 ponúkla každému, kto dokončil prvý krátky kvíz, neobmedzené mobilné dáta na jeden deň. Odmenu dostal každý, kto kvíz dokončil a zanechal svoju mailovú adresu. Absolvovanie druhého, dlhšieho kvízu nebolo spojené so žiadnou ďalšou odmenou.
Pri analýze výsledkov a ďalšom spracovaní dát na účely experimentu boli dáta anonymizované, potvrdila firma.
Bolo správne inzerovať kvíz na dezinformačných weboch? „Pre nás bolo dôležité nepresviedčať presvedčených. Kampaň sme chceli dostať aj k tým, ktorí by sa cez bežné mainstreamové médiá k nej nedostali,“ uviedla Lucia Petrášová, riaditeľka komunikácie a značky O2 Slovakia. „Bez inzercie na týchto weboch by sme nezistili tieto dáta,“ dodala.
Online kampaň bežala od 26. mája do 31. júla.
Ukážka bannerov propagujúcich kvíz na dezinformačných weboch
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
