Denník N

Kotleba im stopol dotáciu na divadlo: Triafa temné prúdy, chce nás ukázať ako darmožráčov

Marián Pecko je režisér a umelecký šéf banskobystrického Bábkového divadla na Rázcestí, má 57 rokov. Absolvoval gymnázium a odvtedy je v divadle. Začínal ako stavač dekorácií, bol hercom, upratovačom, premietačom, biletárom. Režíroval 120 predstavení v štyroch krajinách Európy. Je držiteľom niekoľkých desiatok slovenských aj zahraničných ocenení. Foto N – Daniel Vražda
Marián Pecko je režisér a umelecký šéf banskobystrického Bábkového divadla na Rázcestí, má 57 rokov. Absolvoval gymnázium a odvtedy je v divadle. Začínal ako stavač dekorácií, bol hercom, upratovačom, premietačom, biletárom. Režíroval 120 predstavení v štyroch krajinách Európy. Je držiteľom niekoľkých desiatok slovenských aj zahraničných ocenení. Foto N – Daniel Vražda

Divadlo musí hovoriť o bolesti, nemôžeme fičať len na muzikáloch, hovorí umelecký riaditeľ banskobystrického Bábkového divadla na Rázcestí Marián Pecko.

Župan Marian Kotleba nepodpísal banskobystrickému Bábkovému divadlu na Rázcestí schválenú dotáciu od ministerstva zahraničných vecí na divadelný projekt Stop extrémizmu. Umelecký šéf divadla MARIÁN PECKO hovorí, že je to novodobý fenomén totalitnej cenzúry.

Župan zrušil vášmu divadlu schválenú dotáciu od ministerstva zahraničných vecí na projekt Stop extrémizmu, ale posuňme sa naspäť v čase. Čo vám napadlo, keď nepodpísal mesiac pred tým dotáciu pre Štúdio tanca na medzinárodný festival?

Boli sme aj s rodinou vtedy mimo. Keď som sa dozvedel na dcérinom facebooku, čo sa deje, hneď odtiaľ sme napísali podporné stanovisko Štúdiu tanca.

Napadlo vám, že sa to týka jedného divadla, ale môže sa to dotknúť aj ďalších?

To, čo sa deje, ma v zásade vôbec neprekvapuje. Keď sme sa dozvedeli výsledky volieb, bolo mi jasné, že to príde. Človek nevedel, akým spôsobom a kedy, ale že príde deštrukcia, to sme vedeli.

Rozumiem tomu správne, že sa dalo očakávať, že sa vráti niečo podobné, ako sa dialo pred tridsiatimi-štyridsiatimi rokmi? Že niekto rozhodne o tom, či napríklad hru List čiernemu synovi odohráte, alebo nie, či syn má byť čierny alebo biely a že „takáto“ kultúra sa tu robiť nebude?

Nevedeli sme, aký použijú slovník, ale vedeli sme, že umelci budú mať problémy. Župan je čitateľný, nijako neskrýva svoje názory. Vedeli sme aj to, že na pozíciu šéfa kraja ide človek, ktorého pár týždňov predtým zatýkala polícia za jeho názory. Nedalo sa čakať, že ich zmení.

Ku kultúre sa však veľmi nevyjadroval…

Bolo otázkou času, kedy sa začne. Osobne som čakal atak trochu skôr.

Stalo sa. Nepodpísal vám sedemtisícovú dotáciu na projekt Stop extrémizmu.

Očakávali sme, že sa to stane, ale vedeli sme aj to, že ten projekt robiť budeme. Nedovolíme takýto nekompetentný zásah do našich práv, do našej tvorby. Hovoriť o boľavých témach, o bolesti, divadlo musí. Umelec tu nie je na to, aby ľudí len zabával. Nemôžeme všetci fičať len na muzikáloch, ktoré plnia hľadiská.

Kedy a prečo vznikla myšlienka, že s Listom čiernemu synovi budete chodiť po školách v rámci projektu Stop extrémizmu?

Inscenácia mala premiéru dávnejšie. Irena Brežná napísala knihu List čiernemu synovi, bola u nás v divadle, kniha sa páčila režisérke Ivete Škripkovej a zinscenovala ju. Autorka žije vo Švajčiarsku a má syna čiernej pleti. Písala to o Švajčiarsku a o Švajčiaroch a synovi hovorí, že mu bude ťažko. S rasovými predsudkami sa stretla aj v Afrike. Rasizmus existuje bez ohľadu na farbu pleti. Hra je o bolesti, ktorú môže spôsobovať človek človeku. Nechcem sa vyjadrovať k zdôvodneniam župy, prečo zrušila projekt. Každý súdny človek si na to urobí názor sám.

Napriek tomu, čo si o tom myslíte?

Je to nekompetentné a je to ideologické rozhodnutie. Práve zo zdôvodnenia trčí rasizmus. Hra ani v náznakoch nehovorí o Slovensku a o Slovákoch. Vznikla by, aj keby v predsedníckom kresle župy sedel Gándhí, pretože rasizmus a predsudky sú tu, sú nebezpečné a škodlivé.

Napadlo vám niekedy, že po roku 1989 sa ešte stretnete s niečím podobným?

Absolútne nie. Ani v najhoršom sne. Keď boli pred vyše štvrťstoročím ideologické komisie, tak si tí dementi aspoň prišli pozrieť predstavenie. Súčasná nomenklatúra si to vyveští. To, že má predseda samosprávneho kraja podpísať dotáciu, predsa neznamená, že bude zakazovať alebo určovať, čo majú divadlá hrať. Sme už veľkí chlapci a dievčatá, sme zodpovední a celý život sme sa snažili, aby naša práca mala zmysel.

Myslíte si, že Kotlebove zásahy do kultúry sú pokračovaním jeho ideológie, alebo anomáliou, mentálnou indispozíciou?

Je to násilie. Mocenské rozhodnutie. Kotleba presne vie, čo robí. Problémom je, že to robí preto, lebo môže.

Máte ešte nejaké granty, ktoré by vám župan mohol škrtnúť?

Teraz nie, ale na budúci rok bude znovu taký istý systém. Robíme všetko preto, aby sa pravidlá zmenili, aby vysúťažené a schválené peniaze išli priamo na účet divadla.

Na protest nosíte bielu stužku. O čom to je?

My divadelníci máme radi symboly a metafory. Biela stužka je znak toho, že cítime nespravodlivosť, že nesúhlasíme s deštrukciou. Je to prejav nespokojnosti a protestu.

To bude všetko? Len tichý protest?

Neviem, či to bude všetko. Máme veľkú podporu divadelníkov. Podporujú nás kritici, Slovenské národné divadlo, Ludus, Štátna opera v Banskej Bystrici, DJGT vo Zvolene, festival Divadelná Nitra, nezávislé divadlá, osobnosti slovenského divadla, české súbory a ďalší, ale veríme, že si to vyriešime doma.

Aké je to riešenie? Zmena zriaďovateľa?

Pokúsime sa divadlo udržať pri živote. Určite budeme hrať a správať sa ako slobodní ľudia. Nestratíme svoju tvár.

Na projekt Stop extrémizmu ste vypísali verejnú zbierku. Ako reagovali ľudia?

Prejavili veľký záujem. Dennodenne nás kontaktujú. Určite budeme hrať.

Je ešte niečo nad reálnymi prejavmi kotlebovčiny, ako sú nepodpísané dotácie pre kultúru?

Myslím si, že je to jednoduché. Je za tým jeho kampaň. Triafa temné prúdy. Vie, že v tomto divadle, ani v Štúdiu tanca nesedí jeho volič. Potrebuje rozdeliť ľudí triedne, s čím máme u nás bohaté skúsenosti. Každý, kto sa neživil na Slovensku rukami, bol podozrivý. Kotleba sa snaží navodiť atmosféru, že sme darmožráči, a niektorí mu na to skáču. Dúfam, že ich nie je veľa. Žijeme v kultúrnej Európe a ľudia vedia, že umenie je potrebné. Umenie a divadlo tu boli a budú. Divadlo prežilo podpálenie Ríma, tridsaťročnú, storočnú aj II. svetovú vojnu, tak epizódu s Kotlebom určite prežije.

Rozhovory

Teraz najčítanejšie