Vo vládnej koalícii pribúdajú spory – prehľad tém, pri ktorých sa nevedia dohodnúť a robia si prieky

Spory medzi Igorom Matovičom a Richardom Sulíkom z prelomu rokov majú pokračovanie a netýkajú sa len OĽaNO a SaS. Témy, pri ktorých sa koaličné strany, ministerstvá a jednotliví politici nevedia dohodnúť, pribúdajú.

Pred nimi je pritom agenda, ktorá má potenciál vzťahy v koaličnom zoskupení ešte viac naštrbiť. Rokovania o štátnom rozpočte na budúci rok, ktoré vedie minister financií Matovič, zatiaľ prebiehajú za zatvorenými dverami. Čoskoro by sa jeho podoba mala dostať na verejnosť.

Denník N nateraz zhrnul osem oblastí, v ktorých vládne strany nenachádzajú vzájomné pochopenie.

Paragraf 363 Trestného zákona a zmeny v prokuratúre

Hlavný spor v koalícii sa týka spravodlivosti. Líder OĽaNO hovorí o bode zlomu, v ktorom ak vláda rezignuje, stratí opodstatnenie. Popri vojne v polícii, zatýkaní vyšetrovateľov a zásahoch Úradu inšpekčnej služby a generálnej prokuratúry do korupčných prípadov tlačí najsilnejšie vládne hnutie na „očistu spoločnosti“.

Sme rodina sa odmietla zapojiť do pracovnej skupiny, ktorá má priniesť návrhy na zmeny zákonov prokuratúry, polície či súdov. Protestuje proti zrušeniu či výraznému zásahu do paragrafu 363 Trestného poriadku, ktorý umožňuje generálnemu prokurátorovi zrušiť uznesenia vyšetrovateľov a prokurátorov o obvinení podozrivých. Stalo sa to v prípade bývalého riaditeľa SIS a nominanta Sme rodina Vladimíra Pčolinského a spolumajiteľa Penty Jaroslava Haščáka.

Vo vládnom programe sa pritom píše, že sa tento nástroj prehodnotí. Veľká časť koalície o úprave paragrafu 363 hovorí dlhodobo. OĽaNO tiež chce, aby sa špeciálna prokuratúra viac oddelila od generálnej. Generálna prokuratúra ako nadriadený orgán totiž môže ovplyvňovať aj prípady, ktoré spadajú pod úrad Daniela Lipšica. Ani s tým Boris Kollár nesúhlasí.

V spore padajú vyhrážky o odchode Sme rodina z koalície. Boris Kollár hovorí o zmenách či zrušení paragrafu 363 ako o svojej červenej čiare. „Nech si potom vládnu so 75 poslancami, vydrží to tak jeden, dva mesiace.“ Tvrdí, že niektoré body z navrhovaných zmien, ktoré nie sú verejnosti do detailov zatiaľ známe, sú ochotní podporiť. „Ale pri paragrafe 363 neuhneme,“ odkazuje.

Igor Matovič minulú nedeľu prvýkrát pripustil koalíciu bez Sme rodina. Hovoril aj o možnosti, že by koalícia zobrala Kollárovej strane SIS, ktorú Sme rodina ovláda prostredníctvom svojich nominantov v jej vedení. „Zdá sa mi, že (Kollár) trocha zablúdil a maják mu prestal svietiť. Ja urobím všetko preto, aby zostal a bol súčasťou protikorupčnej koalície,“ vyhlásil v TA3 šéf OĽaNO. Ak by však Sme rodina blokovala možnosť chrániť statočných vyšetrovateľov pri očiste systému, „potom sa mentálne Sme rodina z koalície vzďaľuje a musíme si klásť otázku, či dokážeme zložiť koalíciu aj bez nich,“ povedal líder OĽaNO.

Či ustúpi Kollár alebo to bude nakoniec Matovič, by sa mohlo ukázať v najbližších dňoch. V utorok bývalý premiér vyhlásil, že Borisa Kollára nechce hodiť cez palubu len pre dobrý pocit. Základné zmeny pravidiel už pracovná skupina dokončila a koaliční lídri ich majú na posúdenie.

Nájomné byty, ktoré chce Sme rodina, blokuje najmä OĽaNO

Výstavba až 25-tisíc nájomných bytov ročne s cenami prenájmov výrazne nižšími ako komerčné, bol jeden z hlavných bodov predvolebného programu Sme rodina. Nápad sa im podarilo dostať aj do vládneho programu, čo i len začiatok realizácie však nie je schválený ani rok a pol po voľbách. Má ho na starosti vicepremiér pre legislatívu zo Sme rodina Štefan Holý, ktorý ho nevie presadiť v parlamente. Začiatkom septembra sa nedostal do druhého čítania, má ho ešte dopracovať.

Základný spor sa nesie okolo kvality návrhu, ale aj požiadavky, že má byť rozpočtovo neutrálny – teda, že nebude stáť peniaze z verejných financií.

Politici z OĽaNO sa Holého napríklad pýtajú, či je skutočne dobrý nápad znížiť DPH na stavbu nájomných bytov z dvadsiatich na päť percent, podľa akých cenových máp sa určí výška nájomného a chcú si znova dať vysvetliť celý model. „Navrhujeme to posunúť na ďalšiu schôdzu, aby sa tieto veci vydiskutovali. Treba o tom diskutovať aj s NBS, rozpočtovou radou. Toto je veľmi vážny zákon na to, aby to rýchlo prešlo,“ hovoril na začiatku septembra predseda hospodárskeho výboru parlamentu Peter Kremský z OĽaNO.

Igor Matovič zašiel minulý týždeň ešte ďalej: „Všetky nájomné byty a ostatné zámienky musia ísť bokom,“ povedal s tým, že hlavnou prioritou je zmena paragrafu 363. „Musíme si vybrať, ktorou cestou chceme ísť, či chceme ľuďom zalepovať oči dôchodkami, nájomnými bytmi, exekučnou amnestiou, alebo chceme splniť to základné, čo sme ľuďom sľúbili, a to je spravodlivosť pre každého rovnako,“ reagoval predseda OĽaNO na vyhlásenia Borisa Kollára, ktorý výstavbu nájomných bytov uprednostňuje pred zmenami v prokuratúre a žiada koaličných partnerov, aby sa vrátili na začiatok a prijali opatrenia, ktoré sľúbili ľuďom.

Predseda Sme rodina hovorí pri téme nájomných bytov o hádzaní polien pod nohy a Holého zákonom podmieňuje zotrvanie vo vládnej koalícii. „Dokonca keď nás nevylúčia sami, je vysoká pravdepodobnosť, že keď nám neprejdú nájomné byty alebo keď sa neurobí exekučná amnestia, možno sa budeme porúčať aj sami,“ hovoril v narážke na priority OĽaNO predseda Sme rodina.

Otázka nájomných bytov by sa mohla teoreticky vyriešiť na parlamentnej schôdzi, ktorá sa začne 19. októbra.

Exekučná amnestia – Kollár sa domnieva, že ju brzdí ministerstvo spravodlivosti

Boris Kollár aj pri exekučnej amnestii hovorí, že „je to zakaždým odsunuté“. Návrh, ktorý má vychádzať z programu Sme rodina, by malo pripraviť ministerstvo spravodlivosti vedené Máriou Kolíkovou. „Urobili sme veľa vecí, ale ja sa pýtam, kde je tá exekučná amnestia, kde je ďalšie kilečko pre podnikateľov?“ rozohnil sa pred dvoma týždňami na tlačovke predseda parlamentu.

„Komunikácia k tejto téme s hnutím Sme rodina naďalej prebieha. Neradi by sme sa vyjadrovali k detailom pred tým, než dospejeme k spoločnej dohode,“ povedal hovorca ministerstva spravodlivosti Peter Bubla.

Kedy bude návrh hotový, ešte nie je úplne jasné, vraví sa o tejto jeseni. Ešte pred návrhom exekučnej amnestie chce ministerstvo doplniť nariadenie vlády o rozsahy zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia tak, aby sa pri exekúcii zohľadňovala výška mzdy exekuovaného. „To nie je návrh Kolíkovej, to je návrh hnutia Sme rodina. A Kolíková to spracovala ako rezortný minister,“ tvrdil Kollár s tým, že chcú zmeny pri exekúciách presadiť tak, aby ľuďom v exekúcii zostalo viac než len „almužna“.

Reforma nemocníc – kollárovci hlasovali na vláde nečakane proti

Prekvapením sa dá nazvať postoj Sme rodina pri reforme nemocníc, ktorú presadzuje minister zdravotníctva za OĽaNO Vladimír Lengvarský. Ten na nej niekoľko mesiacov pracoval, a keď sa túto stredu dostala do vlády, ministri za Sme rodina boli nečakane proti. Reforma prešla vládou len vďaka ministrom SaS. Pred hlasovaním sa dokonca čakalo na ministra zahraničných vecí Ivana Korčoka (SaS), aby mal návrh väčšinu.

Reforma má priniesť väčšiu odbornosť a špecializáciu nemocníc. Niektoré nemocnice po nej budú môcť mať len chronické lôžka a nebudú poskytovať akútnu starostlivosť, minister Lengvarský sľubuje, že sa nezrušia lôžka ani nemocnice, len zmenia svoj účel. Ktorých nemocníc sa reforma ako dotkne, ešte rozhodnuté nie je. Zmeny majú začať platiť od roku 2024.

Odpor Sme rodina na poslednú chvíľu hnutie vysvetľuje odbornými dôvodmi. „Máme výhrady, lebo chceme garanciu, a máme ju zatiaľ len ústnu, že táto reforma nebude viesť k rušeniu nemocníc,“ vysvetľoval minister práce Milan Krajniak. Sme rodina podľa neho žiada, aby dal Lengvarský písomnú garanciu, že sa nemocnice rušiť nebudú.

„Nebudeme za to hlasovať, pokiaľ tento zákon bude predložený ako bianko šek,“ vravel vo štvrtok Boris Kollár. Podľa neho by takýto zákon nemal byť záväzný dovtedy, kým neprejde pripomienkami všetkých regiónov. „Nemôžeme predsa urobiť niečo len z Bratislavy, a to preto, že máme dostať balík peňazí z Európskej únie,“ tvrdil. Na zmeny v nemocniciach sú naviazané peniaze z Fondu obnovy.

Lengvarský tvrdí, že Sme rodina k reforme na koaličnej rade nemala výhrady. „Prvýkrát počujem, že treba písomné potvrdenie, budeme o tom diskutovať.“

SaS nechce ustúpiť Matovičovi v dlhovej brzde

Koalícia sa už trištvrte roka nevie dohodnúť na novele ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorá má zjemniť nastavenie dlhovej brzdy, ale zároveň sa ňou majú zaviesť aj takzvané výdavkové limity. Návrh mal byť v parlamente už na jar. Keďže na ňom nie je dohoda medzi ministerstvom financií vedeným Igorom Matovičom a SaS, sám minister požiadal, aby ho presunuli na októbrovú schôdzu. Návrh zákona je už v druhom čítaní.

SaS podmieňuje hlasovanie tým, aby súčasťou návrhu bola aj takzvaná daňová brzda, teda nástroj, aby sa nezvyšovali dane – poistený formou ústavného zákona. A na jeho zmenu by bolo treba najmenej 90 poslaneckých hlasov. Zvyšok vládnych strán to odmieta, podporu majú aj medzi väčšinou ekonómov, ktorí tento koncept nepovažujú za správny.

Už to vyzeralo na kompromis. Igor Matovič sa mal s Richardom Sulíkom dohodnúť na tom, že sa schvália samostatne aspoň výdavkové stropy. Ale v stredu pred rokovaním vlády minister financií vyhlásil, že nasledujúce týždne budú pre vládnu koalíciu a pre Slovensko kľúčové. Dohodu odmieta s tým, že je mrhaním času a príležitosti nepustiť sa do zmeny ústavného zákona, ktorý má podporu aj rozpočtovej rady. Hovorí, že ak nie sú schopní prijať zmeny, „poďme od toho naozaj preč“.

Matovičova odvodová reforma nemá podporu SaS

Podporu SaS zatiaľ nemá ani ďalší veľký projekt ministra Matoviča. Ten sa chystá na rozsiahlu daňovo-odvodovú reformu už od svojho nástupu na ministerstvo. Ešte v máji predstavil jeho základné rysy. Chcel, aby štát prispieval na dieťa 200 eur mesačne, aby v krajine existovala iba jedna daň zo zisku a jeden odvod, a aby boli na Slovensku férové dane – malo by sa vyrovnať daňovo-odvodové zaťaženie pri rôznom type práce.

Už na začiatku Matovič zo sabotáže nepriamo obviňoval Richarda Sulíka, keďže sa v médiách objavila informácia, že návrh bude spojený so zvyšovaním DPH. „Mrzí ma, že kolega, ktorému som sa zdôveril s tým, že na reforme pracujeme, vytiahol informáciu o vyššej DPH a vyplašil celé Slovensko. Je to skôr úmysel zabrániť tomu, aby sme pomohli rodinám. Nie je to pravda. O 25-percentnej DPH neuvažujeme,“ vravel s prekvapivým dodatkom, že pri presadzovaní reformy je ochotný dohodnúť sa aj s opozíciou. Matovič v máji hovoril, že reformu budú financovať z viacerých zdrojov.

Minister v júli vravel, že reforma je nachystaná a záleží len na vôli v koalícii. „Lebo keď sa niekto bude hádzať o zem ako malý ‚jojo‘, tak nakoniec ľudia nebudú mať ani nižšie dane, ani nižšie odvody a z daňovo-odvodovej reformy urobíme naozaj iba 200 eur pre dieťa,“ tvrdil. V auguste zasa vysvetľoval, že „reforma je v spiacom štádiu, lebo strana SaS svojimi krokmi a verejnými vyhláseniami v podstate vyhlasuje, že žiadnu daňovú a odvodovú reformu robiť nebudeme, lebo s ničím nesúhlasia“.

Neskôr hovoril, že ju predstaví do konca septembra. Kedy k tomu napokon príde, nie je jasné. Doteraz však nepredložil koaličným partnerom – a teda ani SaS – žiadny návrh.

Matovič podľa Sulíka blokuje pomoc vyplácanú pre dotácie na nájmy

So spormi medzi Matovičom a Sulíkom súvisí aj pomoc, ktorú jeho ministerstvo hospodárstva vypláca v rámci dotácií na nájmy. Viac peňazí na pomoc Richard Sulík nedostal od ministerstva financií od apríla. Predseda SaS vraví, že mu ich Matovič blokuje. „Bezdôvodne to spája s navýšením rozpočtu,” sťažoval sa Sulík už v máji a tvrdil, že o financie žiadali expremiéra ešte pred tým, ako sa začalo rokovať o rozpočte.

Minister financií v júli naznačoval, že na odškodňovací zákon pre podnikateľov nie sú v rozpočte peniaze. Odôvodnil to práve postojom SaS, ktorá nesúhlasila so zvyšovaním deficitu štátneho rozpočtu. „Všetkým, celému Slovensku je verejne známy postoj strany SaS, ktorá nesúhlasila s navyšovaním deficitu štátneho rozpočtu, a teda neodsúhlasili ani peniaze na odškodňovanie podnikateľov,“ povedal Matovič. Parlament koncom mája schválil zvýšenie výdavkov tohtoročného rozpočtu o 3,7 miliardy eur na 27,6 miliardy eur, SaS sa zdržala. Spor o pomoc sa tak doteraz nevyriešil.

SaS nepodporila zákon pre Zuzanu, OĽaNO znervózňuje Sme rodina pre diaľnicu

OĽaNO sa v stredu aj pre postoj SaS nepodarilo zaradiť do programu rokovania parlamentu návrh, ktorý počítal s možnosťou vyplatenia náhradnej očkovacej prémie. S návrhom prišiel Igor Matovič. Minister financií ním chcel pomôcť žene z Prešova, ktorá pri prvom žrebovaní očkovacej lotérie nezískala 400-tisíc eur pre oneskorený televízny signál. Heslo vedela, len nestihla limit na odpoveď. „Lex Zuzana“ sa už Matovičovi podarilo presadiť na vláde.

Za návrh na zaradenie nehlasovala SaS, podporila ho tesná menšina 66 zo 132 prítomných poslancov. Návrh neprešiel o jeden hlas aj vinou poslankyne OĽaNO Romany Tabák, ktorá sa podľa výpisu z hlasovania prezentovala, ale zrejme nestlačila tlačidlo „za“. Hoci neskôr namietala poruchu hlasovacieho zariadenia, na výsledku to nič nezmenilo.

Vláda navrhovala o zmene rokovať zrýchlene a hlasovanie spôsobilo, že sa k „lex Zuzana“ poslanci môžu dostať až na októbrovej schôdzi.

Sme rodina zasa momentálne znervózňuje predseda hospodárskeho výboru z OĽaNO Peter Kremský, ktorý kritizuje zbabranú výstavbu križovatky medzi diaľnicami D4 a D1. Vyzval ministra dopravy Andreja Doležala (nominant Sme rodina) a NDS, aby okamžite vytvorili krízový štáb, ktorý navrhne vyhlásenie mimoriadnej situácie a nápravu chýb NDS pri plánovaní výstavby. Tá sa mala pre chybu v plánovaní dokončiť až o zhruba päť rokov, dovtedy prepojenie existovať nemalo.

Peter Kremský kritizoval NDS už v júni, keď diaľničiari začali robiť opravy na diaľnici D2 a spôsobili tým rozsiahle zápchy. „Neurobili si ani tú námahu, aby ju začali robiť až po skončení školského roka. Pokojne rannú dopravu do Bratislavy hodia do jedného pruhu. To je zápcha na dve hodiny. Pretože D2 nie je len taký obyčajný vjazd do Bratislavy,“ vravel. „Je to vôbec možné, aby sa štátna spoločnosť nezamyslela nad riešením, ktoré bude optimálne? Okrem toho, že to občanom strpčuje život, začína to robiť veľké problémy aj priemyslu, napríklad dovozu súčiastok do Volkswagenu.“