Denník N

Ak nájdete keltský poklad, nehýbte ním, od pamiatkarov dostanete väčšiu odmenu ako v záložni, hovorí archeológ

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Na keltskom hradisku na Horehroní sú aj zbrane, ktoré miestni používali proti Rimanom, úlomky keramiky, stopy po dávnej bezpečnostnej službe a aj po amatérskych detektoristoch, ktorí nelegálne vykopávajú pamiatky.

Cesty v okolí Hrádku na Horehroní boli pred dvetisíc rokmi rušné. Prechádzala tadiaľ jedna z vetiev takzvanej jantárovej cesty, ktorá bola obchodnou tepnou z Pobaltia na Balkán.

Vrch Hrádok (834 m) je na Horehroní jednou z najznámejších archeologických lokalít. Výskumy potvrdili, že na jeho vrcholovej plošine a terasovitých políčkach žili ľudia v období minimálne od desiateho storočia pred naším letopočtom až do druhého storočia toho súčasného.

Hrádok bol najskôr domovom pre obyvateľstvo takzvanej lužickej kultúry, ktoré v tejto oblasti Horehronia prežívalo ešte od mladšej doby bronzovej.

Približne v 3. až 2. storočí pred naším letopočtom prišlo do oblasti väčšie množstvo Keltov, ktorí výrazne ovplyvnili pôvodné obyvateľstvo.

„Lužická kultúra bola rozšírená od Škandinávie po Dunaj a od Ukrajiny po Čechy. To sú ľudia, ktorí sa tu pravdepodobne stretli s Keltmi, zmiešali sa s nimi a prebrali ich zvyky. Vytvorili tým novú, púchovskú kultúru, ktorá je pre túto oblasť typická,“ hovorí archeológ Martin Kvietok, ktorý skúmal hradisko ešte ako študent.

To, či na Hrádku žili priamo Kelti

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Denník N v Brezne

História

Veda

Teraz najčítanejšie