Vládne strany sú nepoučiteľné a neschopné sebareflexie
Čo potom malo byť motívom stredopravého voliča? Lebo Fico? Lebo kradnú? To nemohlo stačiť. Ani nestačilo.
Autor je publicista, v rokoch 2010 až 2012 bol poradcom premiérky Ivety Radičovej
Strany vládnej koalície sľubovali zmenu štýlu politiky. Lenže zmena štýlu politiky či politickej kultúry nenastala. Hádky v priamom prenose, papalášizmus, chaos a tak ďalej a tak ďalej. No a Matovičovo nedôstojné vystupovanie a choré útoky na vedcov, odborníkov i všetkých kritikov.
Obrovský prepad dôvery a padajúce percentá sú jasným signálom, ktorý koalícia asi nechce vidieť a ktorého dôvody nedokáže pochopiť.
Nádej zničená správaním sa samotnej koalície a niektorých jej politikov môže zanechať vážne stopy. Takýto trend napokon môže spôsobiť dlhodobé rozčarovanie voličov, ktorí slovám o zmene, napriek istej rezervovanosti k tým-ktorým politikom alebo stranám, uverili. Môže mať vážne dôsledky pre ďalší vývoj demokracie, najmä ak si predstavíme návrat Smeru I. aj II. s doplnením Kollárovou rodinkou.
Vládne strany by sa mali poučiť z roku 2016, presnejšie z obdobia, ktoré voľbám v roku 2016 predchádzalo, a z následného diania. Schopnosť reflexie a poučenia im však zjavne chýba.
Prečo môže byť uvedené obdobie poučené?
Pred voľbami 2016, teda v čase samovlády Smeru, mali