Denník N

Primár covid oddelenia v Komárne: Pacienti nad 80 rokov hovoria, že by sa aj dali zaočkovať, ale rodina ich tam nechce zobrať

Shadi Jadaa. Foto N –Tomáš Hrivňák
Shadi Jadaa. Foto N –Tomáš Hrivňák

Tento text je súčasťou projektu Denník N ide za vami, na dva týždne sme v Komárne a v okolí.

„Covid tu určite bude ešte niekoľko rokov, ale každým rokom nás bude trápiť menej a menej,“ hovorí lekár Shadi Jadaa, ktorý je primárom oddelenia vnútorného lekárstva v Nemocnici Agel Komárno. Počas pandémie zároveň vedie aj covidové oddelenie. V rozhovore priznáva, že pacientov s covidom sa už radšej ani nepýta na očkovanie. „Zbytočne by sme sa dostali do konfliktu,“ vysvetľuje.

Dočítate sa aj o tom:

  • ako na oddelení dosiahli 100-percentnú zaočkovanosť zdravotníkov,
  • prečo prišiel pred 18 rokmi z Palestíny na Slovensko,
  • akú má skúsenosť so zahraničnými lekármi na svojom oddelení,
  • čo mu najviac chýba v Komárne.

Ste primárom oddelenia vnútorného lekárstva, počas prvej a druhej vlny ste zároveň viedli aj covidové oddelenie. Aké to bolo pre vás obdobie?

Veľmi náročné. Hlavne na začiatku to bolo mimoriadne stresujúce. Covid sme dovtedy vôbec nepoznali, nikto ho ešte nevedel liečiť. Mali sme kvantum pacientov s novou diagnózou, ktorú sme nepoznali. Na taký nápor pacientov sme vôbec neboli pripravení – nielen my v Komárne, ale žiadna nemocnica kdekoľvek na Slovensku. Neboli sme pripravení ani na to množstvo úmrtí. Keď sa nakazili takmer všetci seniori z miestneho domu dôchodcov, asi polovica z nich skončila u nás na oddelení. Starí ľudia sú krehkí, slabí, mnohí s polymorbidnými diagnózami, covid bol pre nich príliš veľká záťaž, čo niektorí, bohužiaľ, nezvládli.

Bolo to pre nás psychicky veľmi náročné. Museli sme pritom byť aj psychickou oporou pre našich pacientov. Na covid oddelení neboli povolené návštevy, pacientom chýbala rodina, takže my lekári sme ich nielen liečili, museli sme im čiastočne nahradiť aj rodinu.

Ako ste to zvládali?

Veľmi ťažko. Na začiatku sme navyše mali asi polovicu kolegov nakazených alebo museli byť v karanténe, niektorí sme preto ťahali služby aj dva-tri dni po sebe. Sestry takisto. Vtedy sme ani nešli domov a niekoľko dní sme nevideli rodinu. Rovnako ako pacienti sme ani my nemávali návštevy, boli sme izolovaní. Niektoré noci som vôbec nespával. A keď som išiel na chvíľu domov, bál som sa, že by som mohol nakaziť manželku a deti. Chvalabohu, nestalo sa to. Ani sám som sa zatiaľ nenakazil.

Takže najťažšie obdobie ste zažili už počas prvej vlny?

Najťažšie sme to mali od novembra do januára. Vtedy to už bolo naozaj veľmi zlé. Celé tie tri mesiace sme mali problém s umiestnením pacientov. Chýbali nám aj pľúcne ventilácie. Napriek tomu, že sme dostali od ministerstva zdravotníctva šesť ďalších, nestačilo nám to. Bohužiaľ, niektoré dni sme museli vyberať pacientov, ktorých ešte môžeme prijať. Hoci sme nekolabovali tak ako kolegovia v Nitre, boli sme na tom tiež veľmi zle. Keď si dnes spomeniem na to, čo sa vtedy dialo, neviem, ako sme to vôbec zvládli. Neviem si ani predstaviť, že by sme to mali zažiť znova.

Máte obavy, že by sa to mohlo teraz zopakovať?

Treba sa pripraviť na to, že

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Denník N v Komárne

Koronavírus

Očkovanie proti koronavírusu

Rozhovory

Zdravotníctvo

Slovensko, Zdravie

Teraz najčítanejšie