Obete kňaza, otčima a gemblera sa postavia na divadelné pódium a povedia vám o svojich príbehoch
[Vojna zásadne mení životy i významy slov. Spoznajte ich v novej knihe Slovník vojny.]
Na javisku stoja štyria ľudia a všetci majú skúsenosť s násilím. Začnú hovoriť o neodbytnom otčimovi, o dospievaní s kňazom, o živote s hazardným hráčom či s mužom, ktorý vás ponižuje pred vlastnými deťmi, lebo chce, aby vás nenávideli.
Tvorcovia hry neZraniteľní tvrdia, že ani kúsok textu nie je vymyslený. Scény zo života obetí a násilníkov sa na javisku prelínajú s úradným jazykom súdnych spisov, uznesení a právnych predpisov.
Počas hry celkom neviete určiť, ktorý príbeh je čí, a tak to má podľa režiséra hry zostať. „Celé predstavenie sme anonymizovali. Aby to nebolo len o konkrétnych príbehoch, ale o modelových situáciách,“ hovorí režisér hry Ľubomír Bukový, ktorý tvorí ako člen nezávislého tvorivého zoskupenia 123artivist.
Hra neZraniteľní podľa režiséra uzatvára trilógiu. Prvou časťou bola hra Kotleba o extrémizme, druhou hra Gorila o korupcii a treťou je hra o násilí.
Liečivé divadlo
Príprava hry trvala asi rok. Začalo sa to ako rozhovor režiséra Ľubomíra Bukového so sociálnou poradkyňou Idou Želinskou, pokračovalo pozvánkou pre niektoré obete na divadelnú terapiu a skončilo sa to ucelenou hrou.
Obete zrazu videli svoje vlastné príbehy z iného pohľadu. V súvislostiach a časovej postupnosti. „Na niektoré veci som celkom zabudla,“ hovorí jedna z herečiek. „Bola to až detektívna činnosť, prehrabávať sa cez všetky tie informácie,“ tvrdí režisér a autor hry Bukový.
Pri tvorbe hry sa divadelníci spojili s ľuďmi z Divadla bez domova, ktorí pri práci dlhodobo využívajú dramaterapiu. Vďaka nim si prešli aj niekoľkodňovou arteterapiou s názvom Cesta hrdinu, ktorú opísal americký vedec Joseph Campbell.
Podľa terapeutky aj režiséra je potrebné, aby boli do arteterapie prizvaní aj odborníci a nielen obete násilia. „Procesy musia byť kontrolované a chránené. Súhlas musí byť informovaný. Ľudia musia vedieť, čo sa s nimi deje. To je liečivé,“ hovorí Želinská.
„Ďalšia fáza je, že sa z nich ako zo skupiny začnú stávať facilitátori. Mali by chodiť do reedukačných centier, škôl a rôznych zariadení, kde budeme komunikovať s ľuďmi a robiť workshopy,“ hovorí Bukový. „Chceme ísť na tie miesta, ktoré sú boľavé a môžu byť toxické.“
Možno príde aj násilník
Divadelníci počítajú s tým, že sa na predstavení môžu objaviť aj násilníci z ich hry.
