Pfizer znižuje šírenie delty o skoro 40 percent. Zaočkovaní šíria vírus kratšie, ak sa infikujú

Sociálnymi sieťami sa aj na Slovensku opakovane šíria fámy, že zaočkované osoby šíria koronavírus rovnako ako tie nezaočkované.

Nie je to pravda. „Vyjasnime si niečo – zaočkované osoby nešíria koronavírus rovnako ako nezaočkované. Aj v Spojených štátoch, kde je viac ako polovica populácie plne zaočkovaná, pripadá drvivá väčšina šírenia na nezaočkovaných,“ napísal minulý týždeň pre Atlantic lekár Craig Spencer z Kolumbijskej univerzity v New Yorku.

Po zverejnení uvedeného novinového článku vyšiel tento týždeň preprint odborníkov z Oxfordskej univerzity a ich kolegov, ktorí na údajoch zo Spojeného kráľovstva ukázali, že po variante alfa znižuje očkovanie aj šírenie variantu delta. Tento kmeň momentálne dominuje, a to aj na Slovensku.

Keďže štúdia nebola ešte recenzovaná, treba k nej pristupovať s rezervou. Oxfordská univerzita je však zárukou kvality, preto v tomto článku preprint spomenieme.

Rola amerického CDC

K chaosu okolo témy šírenia SARS-CoV-2 výrazným spôsobom prispelo aj americké Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC). Na jar sa ústami svojej riaditeľky Rochelle Walenskej vyjadrilo, že „zaočkovaní ľudia neprenášajú vírus“.

CDC neskôr z vyjadrenia vycúvalo, no v médiách sa uchytili nadpisy, že: „Je to oficiálne: zaočkovaní nešíria covid“, ako písal magazín fortune.com.

Viacerí odborníci už na jar upozorňovali, že z dostupných údajov nemožno usúdiť, že by zaočkovaní vôbec nešírili covid. To bolo v čase, keď ešte dominoval variant alfa (britský kmeň).

Opačný extrém

Keď v lete dorazila delta, ujal sa opačný príbeh: že vakcína pred šírením nechráni vôbec. Opäť v tom malo prsty americké CDC, ktoré v auguste vydalo správu o šírení korony v štáte Massachusetts.

Správa uvádzala, že zo 469 osôb, ktoré sa počas dvoch júlových týždňov infikovali v uvedenom štáte na verejných podujatiach, tvorili zaočkovaní až 74 percent.

V spleti nových údajov sa stratil aj denník New York Times, podľa ktorého „zaočkovaní môžu delta variant šíriť rovnako ľahko ako nezaočkovaní ľudia“.

Denník New York Times písal, že deltu môžu zaočkovaní šíriť rovnako ako nezaočkovaní, z dostupných dát to však neplynulo. Zdroj – Twitter/New York Times

Breaking News: The Delta variant is as contagious as chickenpox and may be spread by vaccinated people as easily as the unvaccinated, an internal C.D.C. report said.https://t.co/hDs1FOIPMt

— The New York Times (@nytimes) July 30, 2021

V Denníku N sme už v auguste upozorňovali, že z uvedených údajov to neplynie – zo správy amerického CDC totiž o šírení vírusu neplynulo skoro nič.

Ilustrovali sme to na hypotetickom príklade, že nejakej verejnej akcie sa zúčastní 100 ľudí, z nich 95 bude zaočkovaných, zvyšok nie. Ak v nemocnici skončia štyri osoby z podujatia a z nich tri budú zaočkované, potom ľudia s vakcínou budú tvoriť až 75 percent hospitalizácií (tri zo štyroch).

Hoci ide o väčšinu, nijako z toho neplynie, že by očkovanie nefungovalo, keďže vakcíny ochránili ďalších 92 ľudí z 95 zaočkovaných. V nemocnici tak skončili len cca 3 percentá vakcinovaných.

No ak v nemocnici skončil aj jeden nezaočkovaný z piatich, ide o 20 percent, čo je takmer 7-krát viac.

Zaočkovaní šíria vírus kratšie

Spomenutá interpretácia, že zaočkovaní šíria koronavírus rovnako ako nezaočkovaní, bola chybná, píše lekár Craig Spencer a pre Atlantic dodáva: „Napriek poklesu imunity poskytujú vakcíny najlepšiu ochranu proti infekcii. Ak sa niekto neinfikuje, nemôže koronavírus šíriť. Je to také jednoduché.“

Lekár priznáva, že infikovať sa možno aj po zaočkovaní, no také osoby šíria vírus kratšie. „Na základe výsledkov, ktoré máme zatiaľ k dispozícii, predpokladáme, že je to tak,“ dodal v tejto súvislosti neuroimunológ Norbert Žilka.

Odborník je riaditeľom Neuroimunologického ústavu SAV a vedeckým riaditeľom biotechnologickej spoločnosti Axon Neuroscience.

Ochrana proti alfe a delte

Viac svetla do témy šírenia koronavírusu vnáša nový preprint odborníkov z Oxfordskej univerzity, hoci zopakujme, že (zatiaľ) nejde o recenzovanú vedeckú štúdiu.

Autori vychádzali z údajov z Anglicka o osobách, ktoré mali pozitívny PCR test, a ich kontaktoch, ktoré absolvovali PCR test o 1 až 10 dní neskôr. Podľa istého kľúča sa vzorky delili na alfa a delta variant.

Dáta sa zbierali od začiatku roku 2021 do začiatku augusta. Do analýzy zaradili takmer 100-tisíc pozitívnych prípadov podľa PCR testu a ďalších 140-tisíc kontaktov, z nich skoro 52-tisíc malo pozitívny výsledok.

Štúdia je retrospektívna, čo znamená, že zdravotný stav vyhodnocovala na základe histórie (anamnézy) účastníkov štúdie.

Až polovicu pozitívnych kontaktov tvorili nezaočkované osoby, zvyšok sa rozdelil medzi plne zaočkovaných a zaočkovaných jednou dávkou.

Ukázalo sa, že fungovali obe skúmané vakcíny, od AstraZenecy aj Pfizeru-BioNTechu, hoci druhá menovaná poskytovala lepšiu ochranu proti šíreniu. Ak bola osoba plne zaočkovaná, vakcína od Pfizeru-BioNTechu znižovala šírenie koronavírusu o 62 percent a vakcína od AstraZenecy o 38 percent, ak išlo o alfa variant.

V prípade delty došlo k poklesu šírenia koronavírusu pri Pfizeri-BioNTechu o 37 percent a pri AstraZenece o 15 percent, ako upozornil aj lekár a vedec Eric Topol zo Scripps Research Institute.

Aj tieto dáta ukazujú, že delta je infekčnejším variantom vírusu ako alfa (britský kmeň). Takisto sa ukazuje, že očkovaním nechránime len seba, ale aj ostatných.

O výsledkoch štúdie písal aj lekár a vedec Eric Topol. Zdroj – Twitter

Clarification regarding term "reduction"
Data in above post are adjusted odds ratios (aOR)
Alpha: Pfizer 62%, AZ 38% reduction (R)
Delta: Pfizer 37%, AZ 15% reduction
Thanks @JamesWard73, pointing out the difference (aOR v R)when the base probability of infection isn't very low

— Eric Topol (@EricTopol) October 1, 2021

Ochrana dolných ciest dýchacích

Neuroimunológ Žilka vysvetlil, že v porovnaní s predošlými kmeňmi je vlastnosťou delta variantu to, že „vie rýchlejšie vstúpiť do buniek ľudského tela, kde sa môže efektívne množiť“. Tento kmeň môže aj lepšie unikať imunitnému systému, doplnil vedec.

Ak osoba neprekonala covid a nie je ani zaočkovaná, takže nemá žiadnu ochranu, delta variant vírusu môže rýchlo preniknúť až do dolných dýchacích ciest. Výsledkom zdravotných komplikácií môže byť až hospitalizácia.

„Výhodou zaočkovaného je, že má chránené dolné dýchacie cesty,“ povedal Žilka a dodal, že dôsledkom je, že vakcinované osoby (aj tie po prekonaní infekcie) nemajú zväčša žiadne príznaky covidu alebo len mierne. „Príznaky sa týkajú najmä hornej časti dýchacieho systému a ľudia majú pocity mierneho nachladnutia či upchatého nosu. Tam sa to obvykle končí a infekcia sa nepresunie nadol.“

Protilátková a bunková imunita

Vakcína proti covidu štartuje v organizme protilátkovú a bunkovú imunitu.

Pri protilátkovej imunite sa tvoria protilátky, ktoré patogény zastavujú mimo bunky. Naviažu sa na ne, neumožnia im do bunky vstúpiť a označia ich kvôli rýchlejšiemu odstráneniu.

Za tvorbu protilátok sú zodpovedné takzvané B-bunky (lymfocyty). Z nich sa časť premieňa na pamäťové B-bunky. Ak sa v budúcnosti človek znova stretne s novým koronavírusom, tieto bunky začnú produkovať čerstvé protilátky.

Za bunkovú imunitu sú zodpovedné T-bunky. V tomto prípade je už vírus v bunke a T-bunky slúžia na odstránenie infikovaných buniek.

Čas hrá rolu

Pozrime sa na uvedené procesy ešte inak a doplňme ich o ďalšie poznatky.

Žilka vysvetlil, že druhá vlna ochrany zaočkovanej osoby, ktorá je spojená s aktivitou pamäťových buniek, prichádza asi tri až štyri dni po prvej vlne ochrany.

Prvá vlna má podobu protilátkovej ochrany, ktorá pôsobí lokálne na sliznici (slizničná imunita je, keď protilátky striehnu na sliznici nosa a hrdla na patogén, aby mu zabránili prichytiť sa na ľudských bunkách).

Čas medzi prvou a druhou vlnou imunitnej ochrany môže vírus využiť na to, aby sa v tele rozmnožil.

Zaočkovaná osoba má však tú výhodu, že pamäťové bunky na tvorbu nových protilátok sa aktivujú len niekoľko dní po prvej vlne.

Vakcinovaný má navyše chránené dolné cesty dýchacie – ak sa vírus rozmnoží, je to obvykle v horných cestách dýchacích, kde to nie je až také nebezpečné (viac vyššie).

Iná situácia nastáva, ak osoba zaočkovaná nie je a covid ani neprekonala. „Lebo čas, kým sa začnú tvoriť dozreté protilátky a prebudí sa k životu bunková imunita, sa môže natiahnuť až na týždne,“ objasnil Žilka. To môže byť v niektorých prípadoch neskoro.

Výhodou zaočkovania (a prekonania covidu, ak ho človek zvládne bez následkov) je, že skracuje imunitnú reakciu na vírus. „V takom prípade dokáže organizmus zlikvidovať vírus za pomerne krátky čas,“ dodal Žilka.

Vírusová nálož

Autori preprintu sa pozastavili nad jedným poznatkom: že ľudia nakazení deltou mali rovnakú vírusovú nálož bez ohľadu na to, či boli alebo neboli zaočkovaní.

Podľa nich to môže naznačovať istý nedostatok jednorazového PCR testovania, ktoré síce ukáže veľkosť vírusovej nálože, no už ďalej nehovorí, či ide o neškodné vírusy alebo o „živé“ vírusy, ktorými sa možno infikovať.

Žilka povedal, že tejto téme sa odborne nevenuje, keďže jeho špecializáciou nie je molekulová biológia, ale predpokladá, že uvedený nedostatok by sa dal odstrániť tým, že by sa PCR testami testovalo opakovane. „Ak by sa PCR test robil tri dni po sebe a videli by sme, že je tam nárast vírusovej RNA, znamenalo by to, že vírus je aktívny a množí sa.“

Limitácia

Nový preprint je iba taký dobrý, aké dobré sú dáta, z ktorých vychádza.

Jednou z viacerých limitácií je, že zaočkovaní môžu mať väčší pocit bezpečia, takže nejdú na PCR test v prípade, že sa opakovane infikovali, lebo si bolesť hlavy či škrabanie v hrdle vysvetľujú ako prechladnutie a nie ako príznaky korony.

Takí ľudia preto mohli skončiť v skupine opakovane neinfikovaných, hoci v skutočnosti k reinfekcii došlo. Výsledkom môžu byť skreslené dáta o šírení vírusu.

Túto námietku (prípadne ďalšie) by malo ošetriť recenzné konanie.