Umením dokáže rozprávať o svojich úzkostiach a upozorňuje, že domov nemusí byť bezpečné miesto
Umelkyňa Natália Zavaďáková vytvára „interiéry“, priestorové inštalácie, ktorými poukazuje na negatívne dôsledky sociálnej izolácie. Hoci nevystavuje často, jej tvorbu si ešte posledný víkend môžete pozrieť v Múzeu Vojtecha Löfflera v Košiciach.
Má strach z verejných prejavov a často ju desí kontakt s ľuďmi. Natália Zavaďáková trpí sociálnou fóbiou, ktorá sa prejavuje silnými úzkostnými stavmi v rozličných spoločenských situáciách.
„Najhoršie je, že počas toho, ako sa s ľuďmi zhováram, zabudnem, čo chcem povedať. V mysli si totiž už vopred predstavujem negatívnu situáciu, ktorá môže nastať. Prestávam v tom okamihu fungovať, úplne sa zaseknem,“ hovorí Natália Zavaďáková.
Vnútorný nepokoj, ktorý pociťuje počas rozhovorov, zanechal výraznú stopu aj v jej umení.
Radšej byť osamote
Prvé prejavy sociálnej úzkosti sa u nej objavili už v detstve. „Už odmalička som mala veľmi veľké bloky rozprávať sa s ľuďmi. Keď som chodila na základnú umeleckú školu, tak tam som skoro vôbec neprehovorila. Len som sedela, kreslila si, no skoro nič som nepovedala,“ hovorí Natália Zavaďáková.
Problém sa u nej postupne ťahal aj ďalšie roky, počas ktorých nachádzala oporu
