Denník N

Bieloruský denník: Tragická prestrelka v byte mladého ajťáka. Čo o nej vieme a nevieme

Ľudia nosia sviečky k sídlu bieloruskej KGB. Foto - TASR/AP
Ľudia nosia sviečky k sídlu bieloruskej KGB. Foto – TASR/AP

Príslušníci KGB sa vlámali do bytu, v ktorom býval ítečkár so svojou rodinou. Skončilo sa to prestrelkou a podľa všetkého dvoma mŕtvymi.

Napriek masívnym represiám a zatýkaniam začali po zmanipulovaných voľbách každú nedeľu protestovať Bielorusky a Bielorusi proti režimu Alexandra Lukašenka. V ten istý deň nám píše svoj Bieloruský denník Maks z Minska. Vzhľadom na vyhrotenú situáciu, v ktorej sa ocitli miestni novinári, sme sa rozhodli, že nezverejníme jeho celé meno.

V Minsku sa 28. septembra stala tragédia, ktorej okolnosti sa stále vyšetrujú.

V bytovom dome na Jakubovského ulici došlo k streľbe – podľa oficiálnych údajov v jej dôsledku zahynul príslušník bieloruskej KGB a zamestnanec veľkej IT spoločnosti, v ktorého byte sa všetko odohralo.

Vieme presne meno zabitého ítečkára – zostala po ňom manželka, ktorá je teraz uväznená v cele predbežného zadržania Okrestino, a dieťa, ktoré je teraz so svojou babičkou.

O príslušníkovi Výboru štátnej bezpečnosti (KGB) máme nejaké informácie vďaka údajom z iniciatívy čestných predstaviteľov silových štruktúr ByPol. Oficiálne potvrdenie však neexistuje a pravdepodobne ani nebude existovať.

Táto tragická udalosť vyvolala vlnu obvinení z terorizmu a výziev na rabovanie a vraždenie. Väčšinou o tom hovoria predstavitelia štátnych orgánov a propagandisti, ale aj medzi zástancami zmien sú ľudia, ktorých streľba prinútila hovoriť radikálnejšie.

Skúsme prísť na podstatu toho, čo sa stalo.

Čo vieme s istotou?

To, že do obytného domu vošla skupina príslušníkov silových štruktúr. Prinajmenšom jeden z nich, ktorého trafil obyvateľ bytu, bol členom KGB. Je veľmi pravdepodobné, že sa volal Dmitrij.

V čase, keď bezpečnostné služby vylomili vchodové dvere, boli v byte dve osoby: Andrej Zeľcer a jeho manželka Marija. Na videu, ktoré zverejnili bezpečnostné služby, vidieť Andreja, ako stojí s brokovnicou v rukách, pričom jeho manželka si dianie natáča na telefón. Ďalšia kamera je namontovaná po boku Andreja. S kamerami prišli aj predstavitelia KGB – je to bežná prax.

Video má stopy strihu a vidieť na ňom aj:

  1. Streľbu zo zbraní a pištolí.
  2. Zakrvaveného príslušníka KGB.
  3. Mariju, ktorá sa po výstrele vrhne na chodbu; po nej nestrieľajú. Podľa správ žena prežila – oficiálne zdroje uvádzajú, že ju zadržali za spoluúčasť na vražde verejného činiteľa.
  4. Príslušníci bezpečnostných zložiek sú „slabo“ oblečení a nemajú na sebe bezpečnostné vybavenie. V rukách nedržia zbrane. Vidieť, ako prinajmenšom jedna osoba, ktorá vstúpi do bytu po vlámaní, narýchlo vytiahne zbraň už v izbe.

Videozáznam tragédie je zostrihaný zo záberov viacerých kamier. Avšak z telefónu Marije, manželky Andreja Zeľcera, nie sú žiadne zábery:

Máme ďalšie informácie? Áno, ale sú tu určité otázky

Štátne médiá a tlačové služby bezpečnostných orgánov informujú o smrti dvoch ľudí: Andreja Zeľcera, obyvateľa bytu, a príslušníka KGB Dmitrija. Zatiaľ však nie sú bližšie detaily o pohrebných procedúrach.

Chápem, že to znie trochu zvláštne, ale v Bielorusku sa dnes nedá byť istý ani smrťou človeka, pokiaľ o nej rozprávajú len štátne médiá a nie sú k dispozícii žiadne dokumenty.

Podľa oficiálnej verzie ako prvý začal strieľať Andrej Zeľcer, potom bezpečnostné zložky otvorili paľbu a zabili ho. Práve takéto poradie máme na videu, ale je zostrihané a nemusí odrážať skutočný postup udalostí. Nie je úplne jasné, prečo príslušníci silových štruktúr vôbec k pracovníkovi IT spoločnosti a jeho manželke prišli.

Dokonca sa líšia aj verzie, ktoré zaznievajú v štátnych médiách a v tlačových správach bezpečnostných zložiek. Tlačová služba KGB najprv uviedla, že k incidentu došlo „počas špeciálnych akcií zameraných na kontrolu adries, na ktorých by sa mohli nachádzať osoby zapojené do teroristických aktivít“.

Zástupkyňa generálnej prokuratúry Anželika Kurčaková k tomu hovorí: „Bolo zistené, že tento občan je dôvodne podozrivý zo spáchania obzvlášť nebezpečných trestných činov súvisiacich s terorizmom. Príslušníci Štátneho bezpečnostného výboru so svedkami prišli do bydliska podozrivého na základe príkazu na prehliadku, udeleného námestníkom generálneho prokurátora Bieloruskej republiky.“

Kde sú na videu svedkovia? Ak sa policajti chystali na stretnutie s osobou podozrivou zo spáchania obzvlášť nebezpečných trestných činov súvisiacich s terorizmom, prečo im nebolo poskytnuté bezpečnostné vybavenie? Alebo aj policajti chápu, že terorizmus v Bielorusku znamená bielo-červeno-biele vlajky na oknách?

Aké zadanie im bolo zverené skutočne? Vieme, že pred tragédiou z bytu zavraždeného dvakrát volali na číslo 102 (skrátené číslo polície). O čom boli tieto telefonáty? To my nevieme.

Okrem toho nie je úplne jasné, kto presne zabil príslušníka KGB. Na videu je viacero strelcov.

Zatiaľ je otázok oveľa viac než odpovedí. Momentálne je veľmi ťažké si predstaviť, že sa v Bielorusku uskutoční nezávislá expertíza. No bez nej nebudú žiadne odpovede.

Reakcie oboch strán

Líderka demokratického Bieloruska Sviatlana Cichanovská vyjadrila sústrasť rodinám zabitých:

„Násilné držanie moci postavilo proti sebe ľudí, ktorí by v zásade nikdy neboli nepriateľmi. Rovnako to prinieslo situáciu, keď sa pred nami skrýva pravda o dianí, keď ľudia neveria ‚oficiálnym‘ správam. Chcela by som vyjadriť sústrasť rodinám obetí. Smrť ktoréhokoľvek človeka je veľkou stratou.

Bielorusi by nemali umierať len vinou neochoty jedného človeka prijať realitu a odísť. Deti by nemali strácať svojich otcov a matky by nemali strácať svoje deti. Aby sa tomu zabránilo, musí sa zastaviť násilie, v krajine sa musí obnoviť spravodlivé vyšetrovanie a súdny proces. Musia sa prepustiť a rehabilitovať všetci politickí väzni a musí sa začať dialóg s národom. V opačnom prípade každý deň meškania znamená hrozbu ďalších nevinných obetí.“

Ak sa pokúsime zhrnúť, čo hovoria predstavitelia nelegitímnej moci, hodí sa na to jedno slovo: vyhrážky. Úradníci všetkých stupňov a propagandisti vyzývajú na zásah proti „teroristom“ a sľubujú, že nájdu všetkých protestujúcich.

Tu sú slová Olega Šandaroviča, podpredsedu vyšetrovacieho výboru: „Dostaneme sa ku každému. Nech nikto neočakáva, že tieto trestné prípady odložíme stranou a zabudneme na ne. Tí, ktorí sa zúčastnili na nepokojoch, majú možnosť dobrovoľne sa prihlásiť a priznať. Pri vyšetrovaní sa bude ku každému pristupovať individuálne, vrátane posúdenia miery obmedzenia slobody.“

A táto časť je to najjemnejšie, o čom sa hovorí.

Keď čítame slová veliteľa vnútorných vojsk Nikolaja Karpenkova, musíme si pamätať, koho v Bielorusku nazývajú teroristami: ľudí, ktorí chcú žiť podľa zákona, chcú mať možnosť vymieňať vládu: „Reakcia na vraždu príslušníka KGB bude adekvátna a zákonná. Teraz budú bezpečnostné zložky postupovať nasledovne: ak sa dvere neotvoria, budú odpálené, potom budú nasledovať omračujúce granáty, a ak špeciálne jednotky neuvidia zdvihnuté ruky – budú strieľať na zabitie.“

Lukašenkov režim túto tragédiu určite využije. Otázkou je len to, či všetko zostane na úrovni slov.

Z ruštiny preložila Diana Shvedová. Bieloruský denník vychádza s podporou SlovakAid.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Alexandr Lukašenko

Bielorusko a Lukašenko

Bieloruský denník

Svet

Teraz najčítanejšie