Nechaj ma vyhrať, vravel kedysi Saganovi. Zablatený Colbrelli ukázal, ako sa po tridsiatke zlepšil
Sagan sa chcel s Borou rozlúčiť inak. „Bol to naozaj extrém,“ povedal po Paríž – Roubaix.
Keď bývalý holandský cyklista Theo de Rooij v roku 1985 po páde nedokončil preteky Paríž – Roubaix, pristúpil k nemu americký reportér John Tesh a spýtal sa ho, aký mal na bicykli deň. Zablatený De Rooij, sediac v aute tímu Panasonic, odpovedal:
„Paríž – Roubaix je nechutné. Driete ako zviera, jazdíte v bahne, močíte si do nohavíc a sústavne sa kĺžete. Je to proste na ho*no… A či sa o rok vrátim? Jasné, sú to najkrajšie preteky na svete.“
Slávne preteky, prezývané aj kráľovná klasík, sa v netradičnom termíne vrátili po 903 dňoch od poslednej edície pred pandémiou. Možno aj presun z apríla na prvú októbrovú nedeľu prispel k tomu, že sme videli preteky, na ktoré sa bude dlho spomínať.
Po prvý raz od roku 2002 sa totiž preteky Paríž – Roubaix konali v daždivom počasí. Na severe Francúzska celú noc husto pršalo a dážď a vietor sprevádzali aj podstatnú časť pretekov, ktoré miestami pripomínali cyklokros.
Zlé počasie, bahno a mláky urobili z pretekov boj o prežitie, v ktorom sa z víťazstva napokon tešil Talian Sonny Colbrelli z tímu Bahrain Victorious.
Keď na velodróme v Roubaix prešprintoval Floriana Vermeerscha a Mathieua van der Poela, zvalil sa na trávnik a premohli ho emócie. Colbrelli kričal, plakal a držal sa za tvár, ktorú mal rovnako ako jeho súperi celú zablatenú.
Elation.#ParisRoubaix pic.twitter.com/03wzPcjXMq
— Paris-Roubaix (@parisroubaix) October 3, 2021
V 31 rokoch dosiahol svoje najväčšie víťazstvo, ktoré je preňho odmenou za tvrdú prácu a ochotu hľadať nové cesty k úspechom. Jeho príbeh totiž ukazuje, ako sa cyklista môže aj v neskoršom veku zmeniť a zlepšiť.
Odolnejší – fyzicky aj psychicky
Ak nie ste pravidelnými divákmi cyklistiky, ale radi cez leto sledujete na Tour de France Petra Sagana, Colbrelliho si možno pamätáte z