Denník N

Keď vyhorel, na dva roky sa stiahol a prestal piť. Dnes Bartošovi vyčítajú, že nie je autentický pirát

Predseda Pirátov Ivan Bartoš láka voličov aj akordeónom. Foto – Deník N/Gabriel Kuchta
Predseda Pirátov Ivan Bartoš láka voličov aj akordeónom. Foto – Deník N/Gabriel Kuchta

Ivan Bartoš stojí na čele Pirátskej strany od prvého zjazdu v roku 2009. Za ten čas sa stal nielen jej symbolom a tvárou, ale aj človekom, ktorý má ambíciu postaviť sa na čelo českej vlády. Ako sa predseda Pirátov menil a vyvíjal v priebehu rokov, si prečítajte vo veľkom profile Deníka N.

Ivan Bartoš pri tohtoročnej kampani pôsobí podobne ako v roku 2014, keď sa Piráti chceli dostať do Európskeho parlamentu. Na stretnutie s ľuďmi nosí jednofarebné košele zastrčené v džínsoch. V rukách má harmoniku, ktorú odloží, keď chce vysvetliť postoje Pirátskej strany a to, prečo ju voliť.

Pred siedmimi rokmi Pirátom účasť v Európskom parlamente tesne ušla – získali 4,8 percenta hlasov -, napriek tomu išlo o ich prvý skutočne veľký úspech. V tej chvíli sa začal prerod Pirátov z akéhosi bizarného zoskupenia „ajťákov“, ako boli vtedy často vnímaní, na parlamentnú stranu, ktorá sa tento rok na jar dostala aj na čelo predvolebných prieskumov.

Tento rok priniesol aj výraznú premenu Ivana Bartoša, ktorý sa z rebela a človeka, ktorý s „priateľmi hekuje politiku“, stal lídrom strany s vládnymi ambíciami. A premena dlhoročného lídra strany ide ruku v ruke s premenou Pirátov ako takých.

S harmonikou pred voľbami

Ivan Bartoš sa narodil v roku 1980 v Jablonci nad Nisou, vyrastal v mestečku Janov nad Nisou na severe Čiech v rodine učiteľky a bankára. Rodičia boli v komunistickej strane, podľa Bartošovej o päť rokov staršej sestry ani nie tak z presvedčenia, ako z rozumu. Chceli mať pokoj, ísť s dobou.

„Myslím si, že naši patrili k ľuďom, ktorí si vyrátali, že keď pôjdu so systémom a s dobou, bude to pre nich jednoduchšie. Angažovali sa minimálne, pretože asi museli. Neurobili ale ani o krok navyše,“ opisuje Bartošova sestra Marie Hubálek Kalbáčová, docentka molekulárnej a bunkovej biológie a genetiky na pražskej Karlovej univerzite.

Brata opisuje ako živé a energické dieťa, aspoň čo sa týka školy. On bol tým, na koho sa doma po triednych schôdzkach obracala pozornosť.

„Teraz sa k nemu všetky učiteľky a učitelia hlásia, ale predtým to tak úplne nebolo. Trebárs keď niečo povedali zle, on ich musel hneď opraviť. Vtedy sa to veľmi nenosilo. Myslím, že v škole dosť narážal. Toto bol jeho boj proti nespravodlivosti a nepravde,“ hovorí.

Sám Bartoš opakovane spomínal, že ho v mladosti dosť ovplyvnili knižky Zdeny Frýbovej zo začiatku 90. rokov, napríklad Mafie po českuMafie po listopadu, ktoré opisujú problematické okolnosti ponovembrového obdobia. Vyrástol vraj tiež na protifašistických románoch Ericha Mariu Remarquea.

Jeho spolužiak z gymnázia Ján Lehký opisuje, že vďaka svojmu intelektu zvládal učivo bez problémov. „Mal tak veľa času vymýšľať iné hlúposti,“ vysvetľuje. Už v tej dobe Bartoš hral na harmonike, ktorá ho sprevádza takmer každými voľbami.

V tej dobe mal aj podľa archívnych fotografií dlhé vlasy, rebelský postoj voči škole i svetu. Lehký opisuje, že už vtedy ho priťahovali krčmy a nočný život.

Zlomová Amerika

„Vtedy bolo v Jablonci málo podnikov, keď nepočítam klasické krčmy. Jedným z nich bola Zebra. Taký undergroundový podnik, kde sa schádzala všetka možná zberba – rockeri, pankáči, fanúšikovia techna aj skinheadi. Bola to taká jediná undergroundová krčma,“ opisuje deväťdesiate roky.

„Tam sme sa zliezali. Neriešili sme

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

České voľby

Svet

Teraz najčítanejšie