Opísali, prečo vytiahneme ruku z plameňa a ako cítime dotyky, teraz získali Nobelovu cenu
Informácie o tom, ako náš nervový systém vníma teplo a tlak, využíva napríklad výskum liekov proti chronickej bolesti.
Dotyk hodvábnej látky, teplej šálky kávy či „plamene“ v ústach po štipľavom jedle cítime takmer všetci. Vďaka dvojici vedcov, ktorí dnes získali Nobelovu cenu v kategórii medicína alebo fyziológia, vieme aj to, ako tieto pocity vznikajú.
Fyziológ David Julius z Kalifornskej univerzity v San Franciscu a neurovedec Ardem Patapoutian z amerického výskumného zariadenia Scripps Research v La Jolle v Kalifornii sa dnes pridali do klubu laureátov najprestížnejšieho vedeckého ocenenia.
Receptory v koži
„Ich objavy odhalili jedno z tajomstiev prírody. Vysvetlili molekulárny základ toho, ako vnímame teplo, chlad a mechanickú silu, ktoré sú zásadné pre našu schopnosť cítiť a interagovať s naším vnútorným a vonkajším prostredím,“ znie zdôvodnenie ocenenia, ktoré na vyhlasovaní v Karolínskom inštitúte v Štokholme prečítal člen švédskej Kráľovskej akadémie vied Patrik Ernfors.
Oznamujú držiteľov Nobelovej ceny za medicínu alebo fyziológiu. Zdroj – Nobel Prize/YouTube
Bez receptorov TRPV a PIEZO, ktoré ocenení objavili, by sme napríklad nevedeli, že ruku z plameňa treba vytiahnuť a že hrana noža je ostrá.
Poznanie toho, ako sa teplota a mechanické podnety v nervovom systéme premieňajú na elektrické impulzy smerujúce do mozgu, slúži na výskum liečby chronickej bolesti či pacientov, ktorí, naopak, žiadnu bolesť necítia.
„To, že dokážeme opísať, ako náš mozog zbiera informácie z nášho okolia, ktoré sú dôležité pre naše prežitie, je úžasné a zaslúži si to ocenenie,“ povedal pre Denník N Ján Gálik z Neurobiologického ústavu Biomedicínskeho centra SAV.
„Neuvedomujeme si to, ale v koži máme veľa senzorov, vďaka ktorým vieme ohodnotiť, aké má predmet hrany či je mäkký, studený alebo ostrý,“ povedal vedec, ktorý dodal, že výsledky oboch laureátov sa už dostali aj do vysokoškolských učebníc.
Vedci si za svoj prínos do všeobecného poznania sveta rozdelia na polovicu výhru 10 miliónov švédskych korún, čo je skoro milión eur.
Ranné prekvapenie
Laureáti sa o svojom ocenení tradične dozvedajú tesne pred doobedňajším vyhlasovaním. Obaja vedci sú z USA, čo znamená, že ich telefonát zo Štokholmu zastihol pred svitaním.
„S vyhlásením sme trochu meškali, lebo mi chvíľu trvalo, kým
