Od Charty cez väzenie do poézie
Václav Havel, ktorý by 5. októbra oslávil 85. narodeniny, bol nielen dramatikom a esejistom, ale aj literárnou postavou v dielach undergroundových básnikov.
„Jirous mal vlasy po plecia, dlho mi rozprával o spoločenstve, ktoré sformoval a ktoré nazval undergroundom, a púšťal mi aj skladby Plastikov či DG 307. Hoci nie som odborník na rockovú hudbu, ihneď som pocítil, že je to hlboko autentický výraz životného pocitu ľudí drvených biedou tohto sveta, znepokojujúci svojou hudobnou mágiou,“ takto spomínal Václav Havel, ktorý by sa 5. októbra dožil 85 rokov, na svoje prvé stretnutie s Ivanom Martinom Jirousom. A ten na inom mieste povedal pamätnú vetu, ktorou zdôvodňoval úvodnú spoznávaciu schôdzku s Havlom: „Až nás zavrú, tak títo ľudia budú jediní, ktorí sa nás môžu zastať.“
Bolo to v marci 1976 a na tomto stretnutí sa začalo dovtedy niečo nevídané, zbližovanie máničiek z undergroundu s intelektuálskym disentom, resp. ich neoficiálnych vodcov Jirousa a Havla. A skôr, než sa obaja nazdali, preveril toto zbližovanie chystaný monsterproces proti undergroundovým muzikantom na jeseň toho roka. Vlna solidarity s obžalovanými, prejavená napríklad aj listom nositeľovi Nobelovej ceny za literatúru
