Kedy je trest prepadnutia majetku spravodlivý?

Autor je vedúci Katedry teórie práva a ústavného práva
na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity
a vedecký pracovník v Ústave štátu a práva SAV

V posledných dňoch sa otvorila diskusia o tom, či súčasná úprava trestu prepadnutia majetku nie je príliš prísna. Ešte vo februári napadli ústavnosť tejto úpravy poslanci Smeru, ktorých pred Ústavným súdom zastupuje advokátska kancelária Roberta Kaliňáka. Dnes spochybňuje tento trest aj Boris Kollár, ktorý je presvedčený, že namiesto prepadnutia majetku stačí páchateľa potrestať prepadnutím protiprávne získaného prospechu v kombinácii s peňažným trestom.

Trest prepadnutia majetku platí na našom území celé desaťročia; dokázal prežiť pád komunistického režimu, rozpad československej federácie aj kompletnú rekodifikáciu trestného práva z roku 2005. Súčasné snahy o jeho zrušenie či zmiernenie sú preto tak trochu prekvapivé a v časti verejnosti vyvolávajú pochybnosti o čistote ich motivácie.

Ak veľká časť politickej elity vytrvalo ignoruje napríklad aj to, že za spoločensky neškodnú držbu marihuany padajú desaťročné tresty, potom sa dá len ťažko uveriť, že táto elita má autentický záujem o humanizáciu trestného práva. Zdá sa preto, že hybným činiteľom zmierňovania trestu prepadnutia majetku je skôr obava, že tento trest môže dopadnúť aj na politicky dôležitých známych.

Tento článok vysvetľuje, prečo problém slovenskej úpravy prepadnutia majetku spočíva ani nie tak v prehnanej prísnosti tohto trestu ako skôr v spôsobe a podmienkach jeho ukladania. Kontroverzia, ktorú prepadnutie majetku vyvoláva, je skrytým sporom o deľbu moci medzi parlamentom a súdmi, ktorý je zas odrazom večného konfliktu medzi zákonnou a kazuistickou spravodlivosťou. Prirodzene, výsledok tejto debaty je nezávislý od poctivosti motívov, pre ktoré do nej právnici či politici vstupujú.

Kedy je prepadnutie majetku primeraným trestom?

Konfiškácia majetku je bežnou súčasťou inventára donucovacích opatrení každého demokratického štátu. Zlatým štandardom je konfiškácia len takého majetku, ktorý bol použitý či určený na páchanie trestnej činnosti alebo ktorý z takejto činnosti priamo či nepriamo pochádza. Tento štandard, ktorý slovenské trestné právo zakotvuje ako trest prepadnutia konkrétnej veci podľa § 60 Trestného zákona, nevyvoláva väčšie kontroverzie.

Trest prepadnutia majetku podľa § 58 Trestného zákona však postihuje celý majetok páchateľa. Svojou nekompromisnosťou sa podobá na doživotné väzenia, a preto si jeho zakotvenie v systéme trestného práva, ako aj jeho uloženie v konkrétnom prípade vyžaduje osobitné zdôvodnenie.

Odstrašujúci účinok trestu sám osebe nie je dostatočným argumentom, pretože dokazuje príliš veľa, okrem iného aj správnosť trestu ukameňovaním. Aj gauneri majú právo na to, aby ich štátna moc rozoznávala ako ľudské bytosti, a preto ich nesmie trýzniť, ani keby tým chcela dosiahnuť inak legitímne ciele. Prepadnutie majetku pritom môže pôsobiť trýznivo, ak páchateľovi prepadne aj tá časť majetku, ktorú preukázateľne získal poctivo s úmyslom zanechať ju rodine.

Na jednej strane teda štát potrebuje zabezpečiť, aby právne pravidlá rešpektovali aj osoby s kriminálnymi sklonmi, na druhej strane sám štát musí rešpektovať ľudskú dôstojnosť kriminálnikov, pretože aj oni nejakú majú. Toto pnutie sa nedá vyriešiť inak ako len uplatnením princípu proporcionality, ktorý v kontexte trestania hovorí, že trest musí byť primeraný povahe spáchaného skutku a pomerom jeho páchateľa.

Kedy je teda trest prepadnutia majetku primeraný? Napríklad vtedy, keď páchateľ