Denník N

Baláž po odchode zo Spolu: Pre Matoviča by som bol ako minister fackovací panák, Budaj je dobrá voľba

Erik Baláž. Foto N – Andrej Bán
Erik Baláž. Foto N – Andrej Bán

Miro Kollár nie je človek, ktorému by som dôveroval, že to „vie dať“. Nemali sme nikoho, kto by mohol byť silný a autentický líder. Keby taký bol, nemal by som problém v Spolu ostať, hovorí Erik Baláž po svojom odchode zo strany.

Podpredseda Spolu Erik Baláž (42) vysvetľuje dôvody, pre ktoré po tom, ako sa stal šéfom strany Miroslav Kollár, odišiel z politiky. Vníma sám seba ako autentického zeleného politika, členovia strany však očakávali nové SDKÚ. Hodnotí aj pôsobenie ministra Jána Budaja, reformu národných parkov a príčiny, pre ktoré koalícia PS/Spolu vo voľbách vo februári 2020 zlyhala.

Čo vás viedlo k tomu, že ste vystúpili zo Spolu a odišli z politiky?

Malo to svoju postupnosť, vyvrcholilo to snemom strany, kde vyhral Miroslav Kollár. Povedal som si, že stačí, neverím tomu, že s ním ako lídrom a s pár ľuďmi, ktorí boli zvolení do predsedníctva, to má nádej na úspech.

Ale začiatok môjho zvažovania odchodu prišiel po voľbách. Išiel som do politiky preto, že už som trochu vedel, ako to celé funguje. Na to, aby som reálne vedel robiť reformy v životnom prostredí, by sme ako strana alebo koalícia PS/Spolu museli dosiahnuť veľký úspech – sedem percent by nám na to nestačilo. Menej ako šesťpercentná strana, ako vidíme na príklade Za ľudí, nemá šancu uspieť so zásadnými reformami.

Myslíte tým ministerku spravodlivosti Máriu Kolíkovú?

Dajme tomu, ale hovorím všeobecne. Predstavoval som si to tak, že ak sa spojíme s Kiskom, v ideálnom prípade vyhráme voľby, tak ako minister by som mal silnú pozíciu presadiť reformy. To sa však neudialo. Na to sme si s Jurom Hipšom, dnes už bývalým predsedom Spolu, povedali, že sa pokúsime o reštart.

Ten sa nepodaril, strana sa potáca okolo jedného percenta, prečo?

Sme vnímaní ako autentickí zelení politici, čo aj sme. Nie som Miro Beblavý ani Mikuláš Dzurinda. A mal som od začiatku pocit, že očakávania členov našej strany sú iné.

V čom iné?

Nechcú aktivistov v politike, nechceli zelenú stranu. Očakávali takpovediac nové SDKÚ.

Hipšovi ako predsedovi ste dôverovali, keďže ste v Spolu ostávali?

Áno, jemu som dôveroval. Skúsili sme dať tomu novú tvár a prilákať ďalších ľudí. To sa však ukázalo ako nemožná misia. Takmer nikto „normálny“ dnes do politiky nechce ísť. Naše preferencie sa plus mínus pohybovali od 0,2 po 2 percentá. Nepodarilo sa nám prilákať osobnosti, ktoré sme oslovili.

Oslovovali ste aj kolegov environmentalistov a ochranárov?

Nebudem hovoriť konkrétne, ale nielen ich. Zišlo sa viac faktorov. Stále to vnímam komplexne, že štát musí fungovať ako celok. Nepotrebujeme len expertov na životné prostredie, ale aj človeka na financie či na zdravotníctvo. Niektorí nami oslovení ľudia by do Spolu možno aj išli, ale až tesne pred voľbami, lenže naši členovia pochopiteľne očakávali, že sa zdvihnú preferencie. Ale ako to dosiahnuť?

Ako?

Jednoducho do médií sme sa ako mimoparlamentná strana nemali ako dostať, zelené témy v čase covidu nikoho nezaujímajú, Ján Budaj je veľmi silný minister, rovnako ako očakávania, ktoré vyvoláva, takže kritizovať ho nemalo zmysel – ľudia by to nechápali. Aj keď boli a stále sú na jeho kritiku dôvody. Takže sme mali veľmi obmedzené možnosti, a súčasne boli ľudia v strane frustrovaní.

Videl som, že naši členovia chcú niekoho, ako je Miro Kollár. Išli tam kvôli Mirovi Beblavému, budovať stredopravú stranu odborníkov. Ale podľa mňa sme nemali nikoho, kto by mohol byť silný a autentický líder takejto vízie. Keby taký bol, nemal by som problém v Spolu ostať a presadzovať zelené témy.

Kollár nie je silný líder?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Spolu

Slovensko

Teraz najčítanejšie