Psychiatrička: Veková hranica porúch príjmu potravy sa znižuje. Dnes už aj 10-ročné deti riešia, či nemajú príliš vypuklé brušká

                      Článok uverejňujeme v rámci spolupráce s Ligou za duševné zdravie.

Len každý piaty človek, ktorý trpí poruchou príjmu potravy, vyhľadá liečbu. Ostatní sa buď snažia liečiť sami doma, alebo to neriešia vôbec, prípadne si ani neuvedomujú, že majú problém, upozorňuje psychiatrička Magdaléna Frecer. „Mladí ľudia často dostávajú pochvalu alebo obdiv za to, že vyzerajú veľmi chudo, čo u nich len posilňuje tendenciu k ešte väčšej štíhlosti,“ hovorí Frecer, ktorá bola hostkou podcastu Ligy za duševné zdravie Ako sa máš?

Z porúch príjmu potravy sú najznámejšie anorexia a bulímia. Ktoré ďalšie diagnózy spadajú do tohto spektra?

Okrem toho existuje aj binge eating disorder, čiže záchvatové prejedanie sa, alebo rôzne formy extrémne zdravého stravovania, ako je napríklad ortorexia. Za problém psychického druhu to považujeme vtedy, keď sa človek tak intenzívne zaoberá zdravým stravovaním a venuje tomu toľko pozornosti, že mu neostáva čas ani energia na nič iné.

Čo je zvyčajne na začiatku vzniku poruchy príjmu potravy? Je to väčšinou hlavne o úprave hmotnosti, alebo za tým môže byť celé spektrum dôvodov?

Tie príčiny môžu byť rôzne, vždy je to veľmi individuálne. Veľmi často sú práve stravovanie a telo slabými miestami človeka alebo rodinného systému, preto sa problém prejaví hlavne v tejto oblasti.

Napríklad ako istá forma závislosti?

Jeden z konceptov naozaj hovorí o tom, že pri poruchách príjmu potravy dochádza k narušeniu centra odmeny, ktoré je spojené s dopamínom v našom mozgu, čiže to naozaj pripomína závislosti. Zároveň je stále viac poznatkov o tom, že je to jednak neurobiologicky podmienené ochorenie, pri ktorom dochádza k zmenám v štruktúrach mozgu, ale existujú aj isté črty v osobnosti ľudí, ktorí sú náchylnejší na tieto ochorenia.

Je za tým niekedy aj genetická predispozícia, alebo dôležitejšiu rolu hrá vplyv prostredia, v ktorom človek vyrastá a žije?

Na základe svojich skúseností môžem povedať, že vysoké riziko porúch príjmu potravy majú deti rodičov, ktorí tiež mali tieto problémy, a je otázne, či to je naozaj vplyvom genetiky alebo odpozorovaním od rodičov. Ak niekto vyrastal v prostredí, kde jeden z rodičov mal poruchu príjmu potravy, bol tak svedkom zvláštneho narábania so stravou, zvláštneho prístupu k vlastnému telu, nadmernej pozornosti k svojmu výzoru a s tým spojenej nespokojnosti so sebou a nízkeho sebavedomia. Domnievam sa, že takéto správanie je istým spôsobom „nákazlivé“, hlavne keď ide o rodiča, kamaráta/kamarátku alebo niekoho, ku komu vzhliadaš, napríklad ikonu šoubiznisu.

Pri anorexii sa hovorí aj o negatívnej emocionalite. Môže ísť o mladých ľudí, ktorí majú tendenciu k úzkostlivému prejavu, vyhýbavému správaniu, a to sú komponenty, ktoré sú geneticky dané.

Poruchy príjmu potravy sa často rozvíjajú v puberte. Je to teda spojené aj s dospievaním?

Z biologického hľadiska sú na poruchy príjmu potravy viac náchylné dievčatá a zvyčajne sa u nich začínajú prejavovať okolo dvanásteho – trinásteho roku. Zdá sa však, že táto hranica sa postupne znižuje a že čoraz viac detí začína prehnane riešiť svoju hmotnosť už pred desiatym rokom života.

Je to tým, že dnešné deti skôr dospievajú, alebo sú už v skoršom veku atakované kultúrnymi vplyvmi, ktoré ich nútia zaoberať sa svojou postavou a tým, ako vyzerajú?