Príbuzného exministra Žigu podozrievajú, že na úplatkoch vyplatil 175-tisíc eur

Bol podozrivý z karuselových podvodov, no vďaka peniazom si ho nevšímali. Vyšetrovatelia podozrievajú Štefana Žigu, že si dlhé roky kupoval na polícii beztrestnosť. Od roku 2016 ho údajne stála 175-tisíc eur. Toľko vraj za tie roky vyplatil na úplatkoch.

Vyplýva to z uznesenia sudcu pre prípravné konanie Jána Hrubalu zo Špecializovaného trestného súdu, ktorý pred vyše týždňom rozhodol, že obvinený Žiga bude stíhaný vo väzbe.

Dôvodom boli obavy, že by pokračoval v trestnej činnosti a zároveň aj maril vyšetrovanie. Dostal teda aj najprísnejšiu kolúznu väzbu, ktorá v jeho prípade môže trvať najviac päť mesiacov.

Žiga je príbuzným poslanca Hlasu a exministra hospodárstva Petra Žigu, ktorý je tiež obvinený z korupcie, stíhajú ho však na slobode.

NAKA už dlhšie vyšetruje prípad korupcie, kde je obvinený Norbert Bödör za to, že zaplatil úplatok 50-tisíc eur bývalému riaditeľovi Národnej jednotky finančnej polície Bernardovi Slobodníkovi, aby Štefana Žigu nevyšetrovali. Vybavoval to údajne aj exminister. Štefan Žiga je synom jeho bratranca.

„Platil si“ Slobodníka

Národná kriminálna agentúra zadržala Štefana Žigu 24. septembra. Podozrivý je z toho, že od roku 2016 až do jari 2020 odovzdával bývalému šéfovi Národnej jednotky finančnej polície NAKA Bernardovi Slobodníkovi úplatky v rôznej výške. Boli to peniaze za to, že nebude trestne stíhaný.

Zároveň si vďaka peniazom kupoval aj informácie, aby vedel, čo sa v trestných konaniach týkajúcich sa jeho osoby deje. To isté platilo aj pre jeho blízkych či jeho obchodné spoločnosti. Úplatky mali slúžiť aj ako istá poistka – ak by ho predsa začali trestne stíhať, mal vďaka nim získať určité úľavy.

Z uznesenia o vzatí Žigu do väzby vyplýva, že minimálne 35-tisíc eur vyplatil cez Slobodníka príslušníkom NAKA, konkrétne policajtom, ktorí mali dosah na jeho prípad. Obálku s peniazmi – išlo o sumy od 3- do 7-tisíc eur – vraj odovzdával pravidelne minimálne dvakrát do roka, no „najmä v období Vianoc“.

Ďalších 20-tisíc eur údajne vyplatil v roku 2018 za to, že získal informácie o viacerých daňových trestných konaniach, ktoré sa týkali jeho spoločností. Národná jednotka finančnej polície pritom mala nad vyšetrovaním kontrolu aj vplyv.

Podľa uznesenia vyplatil 50-tisíc eur Slobodníkovi v rokoch 2017 a 2018 za to, „aby dozeral a bol nápomocný ohľadom nelegálnych podnikateľských aktivít obvineného, najmä ak by sa nimi začala zaoberať NAKA“.

Slobodník však nebol jediný, koho mal zrejme podnikateľ na výplatnej listine. Žiga je podozrivý aj z toho, že v roku 2018 v Bratislave odovzdal bývalému šéfovi Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovítovi Makóovi obálku, kde bolo 70-tisíc eur. Aj on bol údajne „nápomocný“, a to v prípade daňových podvodov týkajúcich sa potravinových reťazcov s cukrovinkami.

Svedčia proti nemu pre to, ako sa volá

Žiga je z podplácania polície podozrivý od roku 2016, jeho prípadom sa pritom začali vyšetrovatelia zaoberať už v roku 2013 a obvinený bol až v novembri 2020 – teda po tom, ako Slobodníka zadržala NAKA a skončil vo väzbe. Vtedy obvinili aj policajta Mariána Kučerku, ktorý mal mať vyšetrovanie Žigových firiem na starosti.

Podnikateľ spáchanie skutkov popiera, proti nemu však vypovedajú viacerí svedkovia. Ich výpovede do seba zapadajú. Žiga pred vyšetrovateľmi odmietol, že by odovzdával Slobodníkovi či Makóovi peniaze. Pripustil len, že odovzdával vecné dary k sviatkom, pričom to podľa neho bolo vzájomné.

Z doterajšieho vyšetrovania vyplýva, že pri vzájomnom porovnaní výpovedí obvineného a svedkov je zásadný rozdiel. Spočíva v tom, že Žiga síce pripúšťa a dokonca potvrdzuje stretnutia, ktoré svedkovia opísali, ale odmieta, že by na nich odovzdával úplatky.

Prečo by si to teda svedkovia vymýšľali a usvedčovali ho z niečoho, čo neurobil? „Zrejme je to pre to, ako sa volá,“ uviedol sudca v uznesení o vzatí do väzby Žigovo vysvetlenie. Rovnako ako táto odpoveď je pochybné aj vysvetlenie, ako sa s jedným zo svedkov zoznámil.

Uznesenie je anonymizované, preto nie je zrejmé, o koho ide, ale s najväčšou pravdepodobnosťou o Slobodníka. „Rovnako nevierohodne vyznieva aj opis obvineného, za akých okolností sa mal zoznámiť s xxxxxxxxx. Je až naivné veriť tomu, že jeden z najvyšších predstaviteľov (funkcionárov) NAKA si vytvoril osobný (priateľský) vzťah k osobe, ktorá je mladšia asi o 25 rokov, len na základe jednej spoločnej ‚cigarety‘,“ skonštatoval Hrubala v uznesení.

Stále má kontakty na NAKA

Pri rozhodovaní o tom, či Žiga skončí vo väzbe, zavážilo aj to, že stále má kontakty na bývalých, no najmä súčasných príslušníkov NAKA. „Za určitý extrém prokurátor považuje skutočnosť, že obvinený sa mal stýkať (mimo úradných úkonov) aj priamo s vyšetrovateľom, ktorý jeho daňovú trestnú vec vyšetroval,“ zaznamenal sudca do uznesenia o vzatí do väzby.

V ňom sa konštatuje, že Žiga bol na viacerých stretnutiach, kde boli príslušníci NAKA, ale aj príslušníci iných silových zložiek. „Nie je pritom zrejmý racionálny dôvod, prečo práve obvinený bol pozývaný na takéto stretnutia,“ dodal sudca.

Okrem toho bolo u Žigu podľa prokurátora umocnené riziko jeho kolúzneho správania. „Ide o takú činnosť, ktorej podstatou malo byť ovplyvnenie trestného konania, v rámci ktorého obvinený vystupoval ako podozrivý,“ dodal.

Prokurátor pripomenul, že ide o rozsiahlu korupčnú činnosť, ktorá bola páchaná dlhší čas, a to pri symbióze vysokých policajných funkcionárov, radových vyšetrovateľov, ale aj ľudí z podnikateľského prostredia. Tí svoje kroky podľa prokurátora vzájomne koordinovali a „evidentne z neho následne aj profitovali“.

Obhajca spochybňuje kajúcnikov

Žiga opakovane nevedel vysvetliť, prečo Slobodník, ale aj ďalší svedkovia vypovedajú proti nemu a vymýšľajú si. Jeho advokát Sergej Romža na súde povedal, že dôvod, prečo vypovedajú proti jeho klientovi, je „prozaický“. „Ide o kajúcnikov, ktorí za svoju výpoveď proti obvinenému získajú benefit, či už vo forme beztrestnosti, alebo zmiernenia následkov,“ skonštatoval Romža.

Z uznesenia o vzatí Žigu do väzby vyplýva, že okrem Slobodníka je jedným zo svedkov, ktorí proti nemu vypovedajú, aj Peter Petrov. Spochybňovaný svedok, ktorý je momentálne obvinený z krivej výpovede. Tým sa podľa Romžu stáva nedôveryhodnou osobou.

„Výpovede kajúcnikov neboli verifikované spôsobom, aby dôkazy tvorili neprerušovanú niť dôkazov umožňujúcu uznanie viny,“ argumentoval obhajca, aby získal pre svojho klienta slobodu.

Hrubala: Nie je možné výpovede kajúcnikov nevidieť

Sudcu Hrubalu však advokát nepresvedčil. Ten skonštatoval, že „ak obhajoba uvádza, že výpovede takzvaných kajúcnikov nemožno preceňovať, nemožno jej nedať za pravdu, rovnako však nie je možné tieto výpovede nevidieť“.

Pripomenul, že nie je vylúčené, že už v tomto štádiu konania by sa mohli výpovede spolupracujúcich osôb vyhodnotiť ako absolútne nevierohodné, ktoré sú napríklad súčasťou pomsty alebo štvavej kampane voči tým či oným osobám. „V rámci tohto riešeného prípadu však okolnosti tohto prípadu takéto známky nevykazujú,“ dodal sudca.

Kľúčovým v tomto prípade je ako svedok Slobodník, ktorý po zadržaní vlani v novembri začal s vyšetrovateľmi spolupracovať a usvedčovať z korupcie mnohých policajných funkcionárov. Všíma si to aj sudca Hrubala, ktorý zdôrazňuje, že Slobodník sa priznáva k tomu, že úplatky bral. Sám sa vlastne usvedčuje z toho, že úplatky bral.

Poskytuje ďalší kamienok mozaiky protiprávnych konaní, čo nie je okolnosť, ktorá by mu mala v trestnom konaní pomôcť. „Nejde totiž o situáciu, keď sa snaží zbaviť sa svojej viny, túto zhadzuje na iných, ale ide o opis priebehu udalostí, ktorý závažným spôsobom doslova dehonestuje predovšetkým (samozrejme, nielen) jeho samého. Niet teda logického dôvodu, aby si ‚nakladal‘ viac, než čo v skutočnosti v rozpore so zákonom urobil,“ skonštatoval sudca.