Denník N

Komárno chceli obkľúčiť kolóniami. Na južnom Slovensku ešte žijú potomkovia československých kolonistov

Kolonisti v Lipovom. Foto N - Tomáš Hrivňák
Kolonisti v Lipovom. Foto N – Tomáš Hrivňák

Ako na južnom Slovensku vznikli takmer čisto slovenské obce obklopené takmer čisto maďarskými a čo všetko zažili počas veľkých dejinných zvratov 20. storočia.

Tento text je súčasťou projektu Denník N ide za vami, na dva týždne sme v Komárne a v okolí.

Zemianska Olča, Tôň, Bodza a Sokolce sú obce pri Komárne, v ktorých okolo 90 percent obyvateľstva sa hlási k maďarskej národnosti. Medzi nimi sa nachádza malá dedina Lipové, v ktorej je to práve naopak: až 85 percent jej obyvateľstva tvoria Slováci. V podobnej situácii sú Šrobárová, Mudroňovo a ešte niekoľko obcí v okolí.

Obyvatelia týchto obcí sú väčšinou ešte stále potomkovia slovenských, českých a moravských kolonistov, ktorí na južné Slovensko prišli po Trianone a po vzniku prvej republiky v rámci veľkého štátneho projektu.

Pozemková reforma a kolonizácia pomohla tisícom ľudí získať majetok v novom štáte bez toho, aby museli odchádzať do cudziny, a vyrovnala aj niektoré výrazné majetkové rozdiely. Na druhej strane sa takýmto spôsobom mala prekresliť etnická mapa južného Slovenska a narušiť homogenita Maďarmi obývaných regiónov – a cieľom bolo aj zabezpečiť, aby sa v pohraničnom pásme usadili „spoľahliví“ obyvatelia.

Spravodajstvo v maďarčine v Denníku N

Denník N zvažuje projekt spravodajstva v maďarčine, prosím, pomôžte nám vyplnením dotazníka.

Obkľúčiť Komárno kolonistami

Pôda pri Dunaji, ktorá bola v rukách aristokracie, sa mala stať podľa Milana Hodžu novou vlasťou slovenských roľníkov, ktorých dovtedy uhorskí panovníci „vytláčali do karpatských hôr“. Popri Hodžovi bol druhým najvýznamnejším ideológom československej kolonizácie južného Slovenska Ivan Daxner, ktorý vo svojej práci Vnútorná kolonizácia na Slovensku podrobne opísal ciele procesu. Daxner chcel na južnom Slovensku usadiť 500- až 800-tisíc kolonistov, hoci zároveň aj on uznával, že ide o nereálne plány.

Daxner sa vo svojej práci otvorene hlási aj k potrebe zmeny etnických pomerov na južnom Slovensku. Ako hovorí historik Attila Simon, ktorý napísal dodnes jedinú vedeckú monografiu o kolonizácii južného Slovenska, Daxnerovým cieľom bolo obkľúčiť Komárno obcami kolonistov a tak rozdeliť územie medzi Dunajskou Stredou a Štúrovom, ktoré obývali Maďari.

Súčasťou tohto plánu bolo založenie prvých kolónií, ktoré dostali názvy po národných buditeľoch a dobových politikoch: Šrobárová, Mudroňovo, Štúrová, Hodžovo. Niektoré po druhej svetovej vojne premenovali, tak sa napríklad z Hodžového stalo Lipové.

Slovenská bašta

Lipové má dnes okolo 150 obyvateľov, ktorých predkovia prišli väčšinou z okolia

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Denník N v Komárne

Príbehy 20. storočia

Slovensko

Teraz najčítanejšie