Denník N

Ako sa žije v slovensko-maďarskom manželstve. Deti učíme dva jazyky, na Vianoce máme všetci kapra, a keď treba, pomôže aj angličtina

Foto N - Tomáš Hrivňák
Foto N – Tomáš Hrivňák

Tento text je súčasťou projektu Denník N ide za vami, na dva týždne sme v Komárne a v okolí.

Každý desiaty sobáš v Nitrianskom kraji je slovensko-maďarský, tento trend sa posledných 10 rokov nemení.

„Medzietnický sobáš možno považovať za najvyšší stupeň medzikultúrnej pozitívnej interakcie,“ hovorí demograf Juraj Majo. „Vyšší stupeň pozitívnej interakcie asi nie je.“

Medzietnické manželstvá sú však zároveň jedným z faktorov, ktorý prispieva k pomalému úbytku maďarského obyvateľstva na juhu Slovenska. Dominantným jazykom v slovensko-maďarských rodinách je totiž väčšinou slovenčina a deti narodené z takého vzťahu sa hlásia prevažne k slovenskej národnosti.

Spravodajstvo v maďarčine v Denníku N

Denník N zvažuje projekt spravodajstva v maďarčine, prosím, pomôžte nám vyplnením dotazníka.

Ako ukazujú skúsenosti párov troch generácií, s ktorými sme sa rozprávali v Komárne, jazyk je v ich prípade jediná výrazná odlišnosť, a teda aj jediná oblasť vzťahu, kde museli hľadať kompromis.

Podľa psychológa Radomíra Waroška etnicky zmiešané páry trápia vo vzťahu rovnaké problémy ako dvojice rovnakej národnosti. Odlišuje ich však jedno špecifikum – nutnosť akceptovať alebo prispôsobovať sa zvykom a normám partnera.

V prípade Slovákov a Maďarov navyše hrá rolu aj história, ktorá zasahuje do politiky a niekedy aj do bežných medziľudských vzťahov. „Keďže minulosť Slovákov a Maďarov nebola vždy popretkávaná iba porozumením, rezíduá týchto vzťahov sa môžu odraziť aj v spolunažívaní zmiešaných rodín,“ dodáva psychológ.

Napriek tomu si nemyslí, že pri tomto type vzťahov by malo byť riziko rozchodu oveľa väčšie ako pri kultúrne nezmiešaných pároch. Základným predpokladom úspechu takého spolužitia je podľa neho obojstranná ochota prispôsobiť sa.

Mária a Krisztián, 5 rokov spolu: Ako sa Goralka z Oravy učí po maďarsky

„Tu sme boli na prvom rande,“ hovorí herečka Mária Arlt Barnašová, keď si spolu s jej manželom Krisztiánom sadáme na terasu malej kaviarne v centre Komárna.

Mária pochádza z malej obce Rabča pri Námestove, ktorá leží asi päť kilometrov od hranice s Poľskom. „My sme Gorali, doma rozprávame po goralsky,“ približuje. „Krisztián hovorí piatimi jazykmi, a keď sme sa dali dokopy, bola som hrdá na to, že ovládam aspoň jeden, ktorým on nehovorí. No teraz už trochu rozumie aj po goralsky.“

Krisztián je z Komárna a odmalička bol vychovávaný dvojjazyčne. „Mama je Maďarka a otec Nemec. Spoznali sa v Prahe, ale potom prišli žiť do Komárna,“ hovorí po slovensky s jemným maďarským prízvukom. Krisztián chodil do maďarskej školy do Komárna, vysokú školu vyštudoval v Prahe, výborne ovláda aj angličtinu, keďže istý čas žil v Londýne. Paradoxne, keď sa spoznal s Máriou, najväčší problém mu robila slovenčina. Tú sa učil len v škôlke.

S Máriou sa spoznali pred šiestimi rokmi vďaka brigáde. Krisztián vtedy

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Denník N v Komárne

Rodičovstvo

Vzťahy

Rodina a vzťahy, Slovensko

Teraz najčítanejšie