Jaroslav Spišiak: Dôkazy ukazujú, že mafia nevyhráva (+ podcast a video)

Stíhate šéfovať bezpečnosti v Slovnafte a zároveň radiť ministrovi vnútra Mikulcovi?

Mám rád napätie, veľa práce, takže stíham.

Krajský súd v Bratislave v piatok prepustil z väzby pána Čurillu a ďalších troch vyšetrovateľov, ako aj šéfa inšpekcie pána Scholtza. Vy ste boli dlho vysokým policajným funkcionárom, zažili ste aj viacero policajných vojen alebo vojen v bezpečnostných zložkách, ale takto ďaleko to nikdy nezašlo. Čo sa teraz stalo?

Máte pravdu, tie spory v Policajnom zbore, v bezpečnostných zložkách sú častým úkazom hlavne vtedy, keď policajné zložky dosahujú výsledky a prenikajú do štruktúr, ktoré sa efektívne bránia a nechcú, aby bola dokázaná ich trestná činnosť alebo ich spojitosť s rôznou nelegálnou aktivitou. To je vždy bežný jav. Teraz sa zrejme policajné zložky svojím efektívnym vyšetrovaním dopracovali k poznatkom, situáciám, keď temným silám hrozí nebezpečenstvo v takej významnej miere, že zvolili veľmi agresívny ofenzívny spôsob riešenia situácie. Podľa zákona fyziky: akcia vždy úmerne vyvoláva reakciu.

To znamená, že takto vysoko sa pri vyšetrovaní nikdy nešlo?

Ak sa aj išlo, tak buď sa rozpadla vláda, alebo z vlády vystúpila koaličná strana a situácia sa potom postupne stabilizovala. Temné sily videli nádej, že sa to dá zvrátiť aj menej ofenzívnym spôsobom boja.

Video: Spišiak: Dôkazy ukazujú, že mafia nevyhráva (autorky: Monika Tódová, Martina Koník)

Myslíte si, že k zadržaniu vyšetrovateľov došlo pre to, aké kauzy vyšetrovali? Nemohli pochybiť? 

Samozrejme, že nejaké pochybenie môže prichádzať do úvahy. Každý pri svojej práci môže aj pochybiť, to nevylučujem. Vyšetrovanie alebo rozkladné opatrenia smerujúce proti organizovanému zločinu musia vždy prekvapiť. Musia byť iné, ako boli používané štandardne predtým. Sila dobra musí použiť metódy, prostriedky, ktoré sa možno na prvý pohľad zdajú aj nezákonné, v rozpore so zaužívanými pravidlami, ale len tak sa môže postupovať dopredu. Vždy, keď sme to v minulosti urobili, sme postúpili dopredu, ale s rizikom, že budeme obviňovaní, stíhaní, diskreditovaní. Že sa bude poukazovať na tie akoby chyby. Na to musí byť systém pripravený.

Kritici vyšetrovania sa snažia navodiť dojem, že vyšetrovatelia sú premotivovaní, za za každú cenu chcú dostať konkrétne osoby, idú hlava-nehlava a porušujú zákon. Stretli ste sa s tým?

S tým, že hlava-nehlava, s tým áno. Sú policajti, ktorí keď riešia a vidia svetlo na konci tunela, že je nádej, možnosť, sú dokonca svedkovia, spolupracujúci obvinení, tak ich to ženie dopredu. Vždy musia zvážiť, že každý jeden malý chybný krok, i keď v normálnom živote nepodstatný, ľahko vyriešiteľný, bude vyzdvihnutý, bude na to poukazované, verejná mienka sa bude proti nim otáčať a nebude to také jednoduché. Preto treba vždy takticky zvážiť, kedy, čo, akým spôsobom urobiť, a byť v strehu, čakať protiútoky, mať pripravené koncepcie, ako ich vysvetliť, zdôvodniť a zvrtnúť nepriaznivú situáciu vo svoj prospech.

Prekvapilo vás, že sa podarilo dostať vyšetrovateľov na dva týždne do väzby?

Podľa vývoja situácie to k tomu smerovalo, že musí byť urobený radikálny krok, ktorý mal potvrdzovať teórie, ktoré sa snažia zvrátiť verejnú mienku. Od samého začiatku tu boli debaty, že vyšetrovania sú nezákonné, prehnané, že spolupracujúci obvinení si vymýšľajú, dokonca sú mučení. Žiaľ, niektoré skutočnosti, ktoré sa objektívne stali, nahrávali týmto teóriám, ale samozrejme, že to nebola pravda.

Keď ste boli policajným prezidentom alebo viceprezidentom, takisto ste hovorili, že máte rozviazané ruky, ale takíto vplyvní ľudia sa nikdy nevyšetrovali. Prečo? 

Rozviazané ruky áno. No v začiatkoch ešte ani nebol inštitút trestného práva spolupracujúci obvinený. Dôkazy sa museli hľadať iným spôsobom a bolo veľmi obťažné zadokumentovať situáciu tak, že nebol žiadny svedok. Následne sa to ukotvilo do Trestného poriadku a potom to už išlo jednoduchšie.