Babiš musí vysvetliť svoj offshorový pingpong za stámilióny

Autor je komentátor českého Deníka N

Andrej Babiš má problém. Lepšie povedané – mal by ho, keby bol politikom v krajine, kde prevládajú štandardné mechanizmy demokracie a zdravej politickej kultúry. V takej krajine by do 48 hodín od odhalenia, s ktorým prišiel portál Investigace, politikom nebol, ak by neprišiel s veľmi presvedčivým vysvetlením. Česká republika o týždeň zistí, či má šancu vrátiť sa medzi takéto krajiny.

Pamätáte si ešte, ako český premiér odstúpil, lebo nevedel vysvetliť kúpu bytu na Barrandove? Bol to Stanislav Gross, boli to štyri milióny korún a písal sa rok 2005.

Odvtedy sa Česká republika výrazne posunula vpred. Byt v Prahe sa stal pre väčšinu jej obyvateľov cenovo dostupný asi ako vlastná základňa na Mesiaci, zatiaľ čo súčasný český premiér by pravdepodobne v niečom takom, ako je štvorizbový byt na okraji Prahy, neskladoval ani zemiaky.

Andrej Babiš sa zaujíma o úplne iný segment realitného trhu. Vyšlo najavo, že v roku 2009, teda ešte pred vstupom do politiky, si kúpil zámok a ďalšie luxusné nehnuteľnosti na francúzskej Riviére. Nad transakciou visí z paliem lemujúcich bulváre na Azúrovom pobreží červený otáznik.

Podrobnosti o Babišovom nákupe odhalilo Medzinárodné konzorcium investigatívnych novinárov (ICIJ), celosvetová sieť médií a novinárov, ktorí sa špecializujú na podozrivé finančné transakcie cez daňové raje. V Českej republike s konzorciom spolupracujú reportéri spoločnosti Investigace, ktorá je partnerom Deníka N.

Konzorcium získalo dokumenty od panamskej advokátskej kancelárie, ktorá sa špecializuje na služby pre najvýznamnejších klientov z celého sveta, čo si želajú anonymitu a bezpečnosť, ktorú uprednostňujú pred štandardnými právnymi mechanizmami. A práve to im ponúkajú zámorské destinácie. Ukázalo sa, že jedným z klientov spoločnosti Alcogal bol Andrej Babiš.

Transakciu podrobne opísali a zdokumentovali kolegovia zo servera Investigace. Stručne – panamskí právnici založili pre Babiša dve spoločnosti, jednu v USA a druhú na Britských Panenských ostrovoch, kde sa zvyčajne končia všetky pátrania po podozrivých finančných tokoch. Toto britské zámorské územie neposkytuje žiadne informácie o spoločnostiach, ktoré tu majú oficiálne sídlo. Dokonca zakázalo vstup novinárom, ktorí pátrali po Babišových firmách.

Andrej Babiš investoval do jednej zo spoločností takmer 400 miliónov českých korún (pri súčasnom kurze necelých 16 miliónov eur), ktoré si od nej vzápätí požičala iná firma. Tá za ne prostredníctvom tretej spoločnosti kúpila luxusné nehnuteľnosti na juhu Francúzska. Oba offshory už dávno zanikli, ale Andrej Babiš si ponechal zámok a ďalší majetok na Riviére.

Táto transakcia nedáva žiadny zmysel, a to nielen z pohľadu bežného smrteľníka, ktorý sníva o tom, že si našetrí na garsónku v Babišovom prosperujúcom Česku. Nedáva to zmysel ani z pohľadu podnikateľa, ktorý pri kúpe nehnuteľnosti zvažuje možnosť rôznych daňových odpisov a podobne. Má to zmysel len z pohľadu odborníkov na medzinárodnú hospodársku kriminalitu, ktorí sa s podobnými štruktúrami denne stretávajú.

Tieto zložité kľučky môžu mať rôzne dôvody, najčastejšie sú tri alebo ich kombinácia. Buď môžu zakryť skutočného vlastníka kupovaného majetku, alebo mu môžu pomôcť vyhnúť sa plateniu daní, prípadne sa môžu použiť na nákup majetku za peniaze, ktorých pôvod nie je legálny a ktoré by kupujúci nebol schopný preukázať.

Problémom je, že iba prvý z týchto troch dôvodov je zákonný. Zdá sa však, že v prípade Andreja Babiša to zohralo najmenšiu úlohu, pretože Babiš sa nikdy netajil vlastníctvom nehnuteľností na juhu Francúzska. Zložitú offshorovú štruktúru tak len ťažko zakladal s cieľom udržať svoju anonymitu.

Ďalšie dva najčastejšie dôvody pre offshorové transakcie tohto typu sú už z hľadiska zákona problematické – a preto je legitímne žiadať od Andreja Babiša vysvetlenie. Samozrejme, môže to byť úplne inak, ale ak mal český premiér legitímny a legálny dôvod na zakladanie firiem v daňových rajoch a pingpongu za stámilióny medzi nimi, mal by ho veľmi rýchlo dať na stôl.

Výpovedné mlčanie

Zatiaľ to však nevyzerá, že by to Andrej Babiš chcel urobiť. Na otázky novinárov z medzinárodného konzorcia o prípade neodpovedal, a keď sa akreditovali na jeho tlačovú konferenciu s Viktorom Orbánom, pracovníci úradu vlády ich nevpustili dovnútra. Keď sa reportérka serveru Investigace po tlačovej konferencii opýtala Andreja Babiša na dohodu priamo na ulici, jeho ochranka ju hrubo odstrčila a to isté sa stalo aj štábu BBC.

Babiš na svojich sociálnych sieťach označil kauzu len za pokus očierniť ho, poškodiť a ovplyvniť voľby. Žiadne slovo o podivnej transakcii.

Toto určite nie je správanie politika, ktorý nemá čo skrývať. Ani Andrejovi Babišovi to nebude nič platné – vec je príliš vážna na to, aby mohol dúfať, že sa mu o nej podarí do volieb mlčať. Otázky budú klásť všetci – okrem českých médií aj svetové médiá a opozícia. Bude musieť prísť s nejakým vysvetlením.

Je to pre neho veľmi nepríjemná situácia najmä preto, že doteraz hral vo volebnej kampani úlohu suveréna, ktorý určoval témy a obviňoval svojich súperov zo všetkého možného aj nemožného. Museli reagovať, brániť sa a vysvetľovať. Ak nemá v rukáve veľmi silnú volebnú bombu, čaká toto isté v rozhodujúcom poslednom týždni pred voľbami práve jeho.

Piatkové a sobotňajšie hlasovanie ukáže, nakoľko je česká spoločnosť ešte schopná odmietnuť praktiky v politike, proti ktorým Babiš vždy hlasno vystupoval, aby ich sám v skrytosti používal – či už ide o neoprávnené využívanie dotácií ako v prípade Čapího hnízda, daňové úniky prostredníctvom korunových dlhopisov alebo najnovšie o využívanie offshorových štruktúr a daňových rajov.

Hoci Andrejovi Babišovi jeho voliči veľa odpustili, toto je možno aj na nich priveľa. Otázkou je, či bude mať opozícia prospech z odlivu ich priazne. Je možné, že kauza zaváňajúca ekonomickou kriminalitou, naopak, naleje čerstvú vodu na trochu vyblednutú Prísahu a jej predsedu Roberta Šlachtu, pre ktorého je táto téma ústredným bodom kampane.

Paradoxne, táto kauza môže v konečnom dôsledku priniesť Andrejovi Babišovi potenciálneho koaličného partnera v poslaneckej snemovni. Niekoľko hodín po zverejnení je však v hre príliš veľa neznámych na to, aby sme mohli čokoľvek predpovedať. Jedno sa dá povedať s istotou: najhoršou správou o českej spoločnosti by bol scenár, v ktorom by ani toto odhalenie – ak ho Babiš rýchlo a dôveryhodne nevysvetlí – vôbec nepohlo jeho dôveryhodnosťou.