Denník N

Koniec éry jednej kancelárky

Angela Merkelová. Foto – TASR/AP
Angela Merkelová. Foto – TASR/AP

Angela Merkelová sa čoraz viac odkláňala od politiky voľného trhu a namiesto toho preberala tradičné postoje sociálnych demokratov a Zelených.

Autor je nemecký ekonóm

Po šestnástich rokoch vo funkcii Angela Merkelová končí ako nemecká kancelárka. Aj keď prezidenti a premiéri iných krajín prichádzali a odchádzali, Merkelová zostala pri moci štyri volebné obdobia, pričom sa vo všeobecnosti tešila vysokej verejnej podpore. Ako by sme však mali zhodnotiť jej dlhú vládu vzhľadom na to, že sa jej Kresťanskodemokratická únia (CDU) po nedeľných nemeckých spolkových voľbách môže dostať do opozície?

Ako dcéra protestantského duchovného, ​​ktorý sa z osobného presvedčenia presťahoval zo západného Nemecka do komunistickej NDR, tam Merkelová požívala isté výsady. Dovolili jej študovať na univerzite, zúčastňovať sa na výmenných pobytoch v Moskve a patrila ku komunistickej mládeži (FDJ) až do veku 35 rokov, keď padol Berlínsky múr. Keď sa západonemecká CDU pred spolkovými voľbami v roku 1990 etablovala aj v nových východných krajinách, vtedajší kancelár Helmut Kohl prijal do strany aj túto šikovnú mladú političku. Merkelová takmer okamžite zaujala vysoký úrad a nakoniec sa stala líderkou strany. Po voľbách v roku 2005 nahradila v kancelárskom kresle sociálneho demokrata Gerharda Schrödera.

Príklon vľavo

Hoci Merkelová nevyrastala v trhovom hospodárstve, proti Schröderovi kandidovala ako ekonomická liberálka a zaviazala sa ďalej rozšíriť reformy trhu práce, ktoré presadil jej predchodca. Vzhľadom na vysoké dávky nahrádzajúce mzdu, ktoré poskytuje tamojší systém sociálneho zabezpečenia, malo Nemecko na začiatku roku 2000 najvyššiu mieru nezamestnanosti nízkokvalifikovaných pracovníkov zo všetkých vyspelých krajín a občas aj najnižšie miery rastu v Európskej únii. Mnohí ho považovali za „chorého muža Európy“.

Schröderove reformy boli obrovským úspechom, pretože umožnili krajine znovu dosiahnuť niekdajšie ekonomické zdravie – je iróniou, že sa tak stalo za Merkelovej – a znížili nezamestnanosť vo všetkých segmentoch trhu práce.

Samotná Merkelová však k týmto ekonomickým úspechom neprispievala, pretože keď si všimla, že v médiách nepodporujú jej predvolebné sľuby, rozhodla sa, že ich nesplní.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Nemecká ekonomika

Olaf Scholz

Komentáre

Teraz najčítanejšie