Denník N

Naozaj grécka cesta?

Grécky premiér Kyriakos Mitsotakis a slovenský premiér Eduard Heger počas brífingu v Aténach. Foto - TASR
Grécky premiér Kyriakos Mitsotakis a slovenský premiér Eduard Heger počas brífingu v Aténach. Foto – TASR

Slovensko by malo robiť viac, ako priateliť sa so susedmi a s krajinami vo svojom regióne.

Autorka je diplomatka, odborníčka na EÚ a diplomatická poradkyňa predsedu vlády SR pre európske záležitosti

Minulý týždeň sme s predsedom vlády Eduardom Hegerom absolvovali oficiálnu návštevu Grécka. Prvú po 13 rokoch. Podľa niektorých ukážka, že sa chceme vybrať gréckou cestou. Stereotyp, ktorý bol možno moderný pred desiatimi rokmi, ale dnes už je dávno prekonaný. Grécko urobilo ťažké reformy – aj pri štátnych podnikoch. Od roku 2018 je mimo záchranného programu. Dnes je tam úplne iná vláda, s úplne inými prioritami. Je čas pohnúť sa vpred.

Premiér Mitsotakis je dlhoročný politik, vysokovzdelaný, z tradičnej politickej rodiny (jeho otec bol takiež predsedom vlády). Boj proti nelegálnej migrácii je pre neho top priorita a ochranu vonkajšej európskej hranice berie extrémne zodpovedne. Kto neverí, mal by si dať tú námahu a mal by sa ísť rozprávať s pobrežnou strážou a ďalšími, čo naozaj chránia grécke hranice.

Krajina investuje obrovské zdroje, materiálne, ľudské aj finančné do modernej hranice, ktorá je monitorovaná 24/7 za pomoci radarov, termokamier, dronov a pod. Nelegálne príchody znížili takmer o 90 percent. Nikto nemá chuť vrátiť sa do roku 2015. Mentálne ani technickou vyspelosťou. Grécko pritom musí chrániť tisíce km pobrežia, nie 98 kilometrov vonkajšej hranice Európskej únie ako my. A Turecko nie je Ukrajina.

Obe krajiny nespája len cyrilo-metodská história, ale aj členstvo v EÚ aj NATO, rovnaký hodnotový svet. Nemohli sme preto vynechať ani Aténske demokratické fórum. Naposledy sa do Grécka predseda slovenskej vlády pritom odvážil v roku 2008. Odvtedy náš vzťah stagnoval, miestami aj upadal. Eurokríza, migrácia.

Slovensko by malo robiť viac, ako priateliť sa so susedmi a s krajinami vo svojom regióne. To niekedy znamená aj odvahu postaviť nejaké vzťahy opäť na nohy. Minulý týždeň sa to v Grécku definitívne podarilo. Spojilo sa zopár odvážnych na čele s premiérom. A čo z toho máme?

Môžeme začať rozvíjať oblasti, na ktorých bude v budúcnosti záležať. Klimatické zmeny budú našu prírodu trápiť čoraz viac. Máme pritom spoločné ciele a vôľu proti nim bojovať. Ministerstvo pôdohospodárstva spolu s Národným lesníckym centrom sa chopilo príležitosti vytvoriť partnerstvo pri zalesňovaní zhorených území v Grécku. Požiare, ktoré Grécko trápia dnes, a ktoré sme pomáhali aj hasiť, nás budú trápiť o desiatky rokov. Môžeme sa pritom už dnes veľa naučiť: ako sa na ne pripraviť a čo robiť inak. To vôbec nie je málo. Človek si to asi uvedomí, až keď mu horí les pri dome. Ale to už je väčšinou neskoro. Podobne môžeme spolupracovať aj pri transformácii uhoľných regiónov, ktoré sú v Grécku oveľa rozsiahlejšie ako u nás.

Zaujímavé by takisto bolo vedieť, koľkí Slováci, ktorí vidia Grécko ako krajinu bankrotov, tam radi chodia na letné dovolenky. Minulý rok to bola pre nás Slovákov destinácia číslo jedna. A grécky model, ktorý vníma cestovných ruch oveľa širšie – aj v spojení s kultúrou a vzdelávaním -, môže byť pre nás inšpiráciou. Aj preto sa podpísalo memorandum o spolupráci v rozvoji cestovného ruchu medzi zodpovednými rezortmi.

Buď sa v našich vzťahoch s tými, ktorí majú byť našimi najbližšími partnermi, budeme riadiť minulosťou a stereotypmi, ktoré už dávno neplatia, alebo budeme pozerať dopredu. A rozvíjať to, v čom môžu byť pre nás vzťahy vzájomne výhodné. Aspoň tak to robia vyspelé krajiny.

Efharisto.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie