Denník N

Čo prekladáš? Kristína Karabová o potulkách s „Gellhornkou“

Ilustračné foto – Flickr/quattrostagioni
Ilustračné foto – Flickr/quattrostagioni

Po dokončení cyklu Adichie (Polovica žltého slnka vyšla na jar v Absynte) a zozbieraného literárno-vedného románu v listoch Zoo alebo Listy nie o láske ruského ikonického literárneho a filmového teoretika Viktora Šklovského (vyjde v BrAKu, dúfajme, že už čoskoro, aj s doslovom Vladimíra Godára) som momentálne odovzdala rukopis súboru cestopisov Marthy Gellhornovej, čo je autorka nášmu čitateľstvu napospol neznáma. A naozaj, letmé gúglenie prezrádza, že v našom spoločensko-kultúrnom priestore (česko-slovenskom) v prekladoch nefiguruje.

Martha Gellhorn nechýbala pri žiadnom veľkom konflikte 20. storočia (španielska občianska vojna, druhá svetová vojna – reportovala napríklad aj situáciu v Československu tesne pred okupáciou Sudet v roku 1938, príchod americkej armády do Dachau, Vietnam, šesťdenná vojna na Blízkom východe či rôzne konflikty v Strednej Amerike). Nebojácna reportérka s túlavými topánkami, samotárka, ktorá milovala nedotknuté pláže a nahá plávala v mori.

Gellhorn, často uvádzaná ako tretia manželka Ernesta Hemingwaya (ich manželstvo trvalo od roku 1940 do 1945), sa vždy rozčuľovala, keď ju oslovovali Mrs. Hemingway. Jednak preto, že bola autonómna reportérka (označenie, voči ktorému sa Hemingway vždy ostro vymedzoval), a jednak preto, že ju nijako neurčovali jeho aktivity. Podľa jej slov: „Nechcem byť poznámka pod čiarou v niečom životopise.“

Rozišli sa v zlom, a to potom, ako jej Hemingway náročky vyfúkol džob. A nie hocijaký, ale reportáž z vylodenia spojeneckých vojsk v Normandii. No Martha sa napriek tomu na Dni D. zúčastnila – prepašovala sa na nemocničnú loď a nakoniec na rozdiel od ostatných reportérov, ktorí sledovali boje ďalekohľadom z bezpečnej diaľky, priložila ruku k dielu a zachraňovala ranených z brehu.

Banskobystrické vydavateľstvo Literárna bašta ma oslovilo s tým, či by som sa nepodujala na preklad jej trochu netypického memoárového „travelógu“ s názvom Travels with Myself and Another. Ja, že áno, a tak som jar strávila v Číne s „Gellhornkou“ a Hemingwayom (ktorého nikde nenazve menom, len ako N. S. – neochotný spoločník), na mori vo vojnovom Karibiku a na rieke v Suriname a leto v Afrike a sovietskom Rusku.

Ide o výber toho najlepšieho – z tých najhorších – autorkiných ciest. Gellhorn sa zamerala len na cesty, počas ktorých pociťovala nepohodlie, špinu, ale najmä autorkou toľkokrát spomínanú

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Čo prekladáš?

Knihy

Kultúra

Teraz najčítanejšie