Vy ste mafia! Nie, vy ste mafia!
O nadužívaní slova mafia.
Takzvane silné slová to majú ťažké. Ich účinok sa znižuje úmerne tomu, ako často a na označenie čoho všetkého sa používajú. Neraz to dosahuje komicko-tragickú podobu. Prihodilo sa to slovu fašizmus (predbežným vrcholom nezmyslov je výraz liberálny fašizmus) a podobný osud, zdá sa, postretol aj kedysi s bázňou a opatrnosťou vyslovované slovo mafia.
Pred pol storočím, za blahých čias fenomenálneho úspechu románu Maria Puza a následne filmu Francisa Forda Coppolu Krstný otec, sme označenie mafián spájali s kongeniálnym Marlonom Brandom v hlavnej úlohe. Iste, fúziky neskôr nosil aj Mikuláš Černák či Marian Kočner, no už to nebolo celkom ono. Originál je len jeden.
Slovo mafia sa vyslovovalo kedysi šepotom, so strachom a s rešpektom pred jeho pravým významom. Mafián bol pre nás Stredoeurópanov skrz-naskrz skorumpovaný a nebezpečný exotický tvor s takmer neobmedzeným vplyvom na políciu, prokuratúru, justíciu a vôbec štát ako taký.
Avšak tak ako k nám prišiel po roku 1989 McDonald’s, Coca Cola a súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov, zjavili sa aj – mafiáni. Jedným z prvých medzistupňov v ich darwinovskom vývojom rade boli veksláci. Čosi z nich tu ešte ostalo a denne sa nám to pripomína.
