Predseda Spolu Kollár: Ak bude najsilnejší Sulík, pridáme sa k nemu (+ podcast a video)

Boris Kollár by mal vypadnúť z vlády, hovorí nový predseda Spolu a primátor Hlohovca Miroslav Kollár. Vládu bez neho by podporoval. „Ak by mala byť cena za môj koniec v politike to, že Boris Kollár vypadne z vlády a podarí sa dohrať do konca boj s politickou mafiou, tak by to bola cena, ktorú som ochotný zaplatiť.“

Vo veľkej politike ste asi rok a už ste v druhej politickej strane. Kde sa stala chyba?

Vo veľkej politike som už viac než dva roky, ak počítam čas, keď som vstúpil do strany Za ľudí. To, kde sa stala chyba, je na dlhú debatu a toto určite nebol plán. Keď som vstupoval do politiky prostredníctvom strany Andreja Kisku, naozaj som veril, že dáva zmysel široký projekt zastrešený silnou osobou prezidenta s tým, že je šanca poraziť Roberta Fica a byť líderským prvkom vo vláde. Prvá polovica sa podarila, Robert Fico skončil, tá druhá, žiaľ, nie, lebo sme do parlamentu preliezli len o chlp. Kolegovia z PS a Spolu nie. Dnes, keď vychádzajú von informácie z polície, vidíme, že kampaň na Andreja Kisku bola zohratá, nepomohla a chyba sa stala asi tam, že sme ani my, ani PS-Spolu nedokázali získať také percentá, aké sa javili pol roka pred voľbami.

Časť ľudí, ktorí sa okolo vás pohybujú, hovoria, že problém je aj vo vás, že sa s vami ťažko komunikuje a že nie ste človek dohody. 

Rozumiem tomu, počúvam, že som solitér. Na to môžem, naopak, povedať to, že som človek, ktorý v predpolitickom živote, v mimovládnom sektore alebo aj v komunálnej politike dával dohromady veľké tímy ľudí a spolupracoval s nimi roky. Či to boli súhrnné správy o stave spoločnosti v IVO, kde boli ľudia od Ivety Radičovej cez Rada Procházku, Mira Beblavého, alebo na komunálnej úrovni sme s partiou ľudí jasne vyhrali voľby a skvelé tímy na úrade so mnou ťahajú už siedmy rok. Možno mám v politike ten problém, že hovorím, čo si myslím, ako sa veci majú robiť. Keď som prichádzal k Andrejovi Kiskovi, tak som tam prichádzal s tým, že máme veľa výstavných koní – bol tam Andrej Kiska, Veronika Remišová, Juraj Šeliga, Jana Žitňanská –, okej, beriem rolu ťažného koňa.

 

Pre váš imidž problémového člena kolektívu vás vraj Kiska nenavrhol za predsedu strany a vybral si Veroniku Remišovú.

Keďže rešpektujem prezidenta Andreja Kisku za päť rokov jeho prezidentovania a hlboko si ho za to vážim, tak tak ako som po prehratom sneme v Za ľudí nehodnotil pomery v strane, tak už nebudem ani teraz hodnotiť pôsobenie Andreja Kisku v straníckej politike. Môžem mu poďakovať, vďaka nemu som dnes v parlamente a vo veľkej politike. Myslím si, že tak ako sa mýli v hodnotení mojej osoby, tak sa mýlil aj pri niektorých rozhodnutiach v politike. Dokonca si myslím, že v prípade Veroniky Remišovej aj vie, že sa mýlil, aj dopredu vedel, že to nedopadne dobre. Ja nemám problém priznať si chybu, rešpektujem, ak to bude niekto hrať tak, že si ju neprizná. Zásadná chyba bola, že Andrej Kiska povedal, že Juraj Šeliga nie. Keby to nepovedal, tak Juraj Šeliga je dnes predsedom Za ľudí a ja som nemusel kandidovať. Môj životný sen nie je kandidovať za predsedu politickej strany, aj keď rozumiem, že to tak teraz môže vyzerať. Fakt nepotrebujem do životopisu, že som bol predseda politickej strany a už vôbec nie jednopercentnej, ako sa mi teraz prihodilo.

Ste jediný poslanec, ktorý nepodpísal koaličnú zmluvu. Nesignalizuje aj to, že ste problémový? 

Pritom som bol na základnej škole taký dobrý a slušný žiak, že neviem, prečo som dnes problémový. Už na začiatku bolo jasné, že Igor Matovič nie je štandardný demokratický politik – naznačovali to už tie sicílske prejavy, že príďte mi pobozkať prsteň na hrad.

Išlo o podpis koaličnej zmluvy, nie bozkávanie prsteňa. Viac než 90 poslancov to podpísalo.

Napokon sa ukázalo, že keby boli viacerí vedeli, že niekto nepôjde, tak by neboli išli, len nechceli byť prví a jediní. Áno, toto je možno môj problém, že nemám problém byť prvý a jediný, keď si myslím, že ide o zlomovú situáciu. Nie preto, že sa potrebujem prezentovať, ale už na začiatku bolo treba dať najavo, že toto, čo ide robiť Igor Matovič, nie sú štandardné procesy v normálnej demokracii. Koaličné zmluvy podpisujú lídri koaličných strán. Takýto záväzok, že tu sa mi krvou podpíšte pod koaličnú zmluvu, je zbytočný, je nad rámec ústavného poriadku a je to skôr symbolika, ktorá nepatrí do typu politiky, ktorý sme chceli robiť.

Napokon ste z koalície odišli, no podporujete časť zákonov. Dôvodom odchodu bol hlavne Igor Matovič. Je to teraz lepšie, keď je premiérom Eduard Heger?

Je to lepšie minimálne z toho dôvodu, že Edo Heger menej vyvoláva konflikty a viac spája, aj keď si viem živo predstaviť, že by mohol byť dôraznejší a ráznejší. V kontexte toho, v akom strese spoločnosť žila, teda kombinácie pandémia – Igor Matovič, to je teraz oveľa lepšie aj tým, že prejavy pandémie nie sú také výrazné. Je to lepšie, či to je dlhodobo udržateľné, neviem.

Predchádzajúci predseda Spolu Juraj Hipš ohlásil, že chce spájanie s Progresívnym Slovenskom. Vzdal sa kvôli tomu funkcie, aby mu to snem strany odobril. Vzápätí ste ohlásili kandidatúru s tým, že spájanie nechcete. Prečo? Na stredopravej strane politického spektra je toľko rôznych malých strán, že sympatie komentátorov majú logicky skôr politici, ktorí chcú spájanie. 

Skúsme si najprv povedať, ako je to naozaj. Rozumiem naratívu spájania. Bol som ten, ktorý sa snažil v Za ľudí dlho tlačiť na to, aby sme sa spojili do koalície pred voľbami.

Veď práve.

Bolo nás asi päť a nakoniec sme odsúhlasili Andrejovi, že nie. Dlho sme diskutovali, až sme hlasovali, keď už bolo po termíne a všetko jasné. Na sneme Spolu sme nerozhodovali o spájaní. Juraj Hipš kandidoval s uznesením, ktoré malo tri body. Prvý hovoril, že odhlasujeme dobrovoľnú likvidáciu strany k 31. decembru tohto roka, druhý bod hovoril o memorande s PS, ktoré ponúkalo tri miesta v predsedníctve, nejaké pozície v neformálnom vedení a 30 percent delegátov na budúcoročnom sneme, a tretím bodom bola zmena dodatku povolebného rozdelenia volebného príspevku 50:50 na 0 Spolu, 100 percent Progresívne Slovensko. Juraj Hipš do posledného dňa pred snemom nepredložil, že je to možné. My sme mali stanovisko z ministerstva vnútra, že takáto zmena dodatku nie je možná. Tak, ako to Juraj Hipš postavil, by mu to neprešlo, ani keby som nekandidoval.

O akom doklade z ministerstva vnútra hovoríte? Ak by ste sa zlúčili s PS, tak by ste prišli o volebný príspevok?

Prišli by oň všetci. Keď kandiduje koalícia, tak po voľbách musí predložiť ministerstvu dohodu, v akom pomere si delia peniaze. Podľa stanoviska ministerstva vnútra spätné prerozdelenie legislatíva nepozná. Tým, že štátne orgány môžu konať len to, čo je dovolené, tak by to naspäť ani prerozdeliť nešlo. Keby aj odmávali zánik strany a odišli do PS, tak by tam išli bez peňazí. Povedal som, že ak je toto náš príspevok ku konsolidácii verejných financií, tak je to pekné, ale zbytočné, lebo je to kvapka v mori.

O akej sume hovoríme?

Rádovo sú to do konca volebného obdobia státisíce. Ani toto nemali ošetrené. Plne som podporoval spojenie PS so Spolu hneď po voľbách. To dopadlo tak, ako dopadlo. Rozumel by som aj spojeniu na jar tohto roka, nerozumiem, načo Juraj Hipš rokovania na jar odpískal, načo nás ťahal do strany, že ideme budovať alternatívu, keď sa o tri mesiace k tomu opäť vrátil. Ak vidia svoju jedinú možnú budúcnosť v PS, tak im v tom nič nebráni. Neznamená to, že niekoho vyhadzujem zo strany, práveže hovorím, že chcem s nimi všetkými spolupracovať.

Prečo ste kandidovali za predsedu a čo vlastne chcete, keď nechcete spájanie s Progresívnym Slovenskom?

Strana Spolu zažila za rok a štvrť asi štyri saltá mortale. Prehrala voľby, čo bola ťažká rana, do toho prišiel Juraj Hipš, ktorý ju premaľoval na zelenú alternatívu, čo nevyšlo, vzápätí prišiel s tým, že treba rokovať s PS, vzápätí to odpísal, pritiahol mňa, Andreu Letanovskú a Silviu Shahzad, že ideme budovať širšiu platformu, o tri mesiace opäť salto mortale, že jediná šanca je s PS. Ľudia v strane mu to už neuverili. Keď to ohlásil, tak som pochopil, že som vletel do pasce, z ktorej neviem vyjsť s normálnym imidžom, a budem za idiota, nech to dopadne akokoľvek. Do posledného dňa som k tomu zaujímal postoj, že toto nie je môj súboj a nech si ho strana vyrieši. V závere prišli ľudia, sto ľudí aj viac, ktorí nevidia svoju budúcnosť v PS, ako ho rámcuje Irena Bihariová, s tým, že bolo by odo mňa zbabelé, keby som sa teraz nepostavil.

Čo znamená PS, ako ho rámcuje Irena Bihariová?

Plne rešpektujem, že PS má legitímne zvolenú predsedníčku. Mal som s ňou na jar aj debatu, keď som premýšľal, ako naložím so svojou budúcnosťou. Rozprávali sme sa o tom, ako chce ona rámcovať stranu, robiť politiku. Nie je to jednoducho môj svet.

Prečo?

Posledné týždne a jej posledné rozhovory formátujú stranu ako ľavicovú, čo je úplne legitímne, ja nie som takto založený.

V čom konkrétne?

Ona explicitne hovorí: „Som ľavicová politička, strana je založená na ľavicových hodnotách.“ Samozrejme, že všetci sa zhodneme na postoji ku kultúrno-etickým hodnotám, všetci sme moderní európski demokrati, neriešime ani interrupcie, registrované partnerstvá schválime pri prvej možnej príležitosti, aj teraz podporíme zákony Tomáša Valáška, dekriminalizáciu marihuany. Politické delenie v nasledujúcich rokoch bude na iných osiach. Najmä na tom, v akom stave je krajina, v akom stave sú verejné financie.

Povedzte, v čom máte odlišný názor ako Irena Bihariová?

Diametrálne odlišný názor mám určite na rolu štátu, mieru regulácie, mieru zasahovania štátu do života. Tým, že nás naozaj čakajú fiškálne ťažké roky, konsolidácia verejných financií bude naozaj ťažká a nebude možné byť taký štedrý.

Skúste to vysvetliť ľuďom, ktorí vidia KDH, Spolu, PS, pána Macka a iné alternatívy v stredopravom spektre. 

Progresívne Slovensko je progresívna ľavica.

Má bližšie napríklad k Hlasu?

Vôbec nejdem hovoriť, či má bližšie k Hlasu. Budem rád, keď na politickej scéne bude normálna moderná európska progresívna ľavica, lebo potom bude ťažšie hrať sa na ľavicu pre také „patvary“, ako je Hlas alebo Smer. PS nie je stredopravá strana.

Je to dôležité? Vymenovali ste základné kultúrno-etické témy, o ktorých sa tu roky vedú vojny, a vy sa zhodnete.

Nemám problém so stredopravou koalíciou, nech takéto strany aj zložia koalíciu, ktorá má šancu vyhrať voľby a potom vládnuť. Teraz sa rozprávame o splynutí do jednej strany. Ja som nový človek Spolu a vidím, aké pnutie to v tejto malej strane vyvoláva. Väčšina strany sú pôvodní občianski demokrati Mira Beblavého a ich politický svet nie je PS.

Váš citát spred pár mesiacov: „Najväčšia katastrofa dnešného vývoja je, že stredopravá občianska scéna je rozbitá na franforce. Každý má zopár percent a všetci majú pocit, že sa nabudúce dostanú do parlamentu samostatne. To je, myslím, ilúzia. Máme na to tri a pol roka, lebo si myslím, že predčasné voľby nebudú.“

Plne to podpisujem, akurát máme na to dva a pol roka.

Čas sa skrátil, čo s tým urobíte?

Áno, nech sa stredopravá scéna konsoliduje, ideme sa rozprávať so všetkými malými, strednými a tak ďalej. Od Macka, s Ábelom Ravaszom som bol.

KDH?

Napriek tomu, že to tak nevyzerá, som ľudsky a občiansky péeskár, lebo som mestský liberál, politicky však nie som progresívny ľavičiar, som stredopravý politik.

Z tohto bude mať volič neporiadok v hlave. 

Guľáš – a rozumiem tomu. Napriek tomu si myslím, že sa majú spájať tí, pri ktorých nehrozí, že sa rozsypú po prvom štátnom rozpočte. Vidíte to na príklade Za ľudí. Keď som tam prichádzal, veril som tomu, že môže fungovať široko rozkročený projekt, zastrešený silnou osobou lídra. Áno, môže to fungovať len vtedy, keď to taký človek drží.

Za lídra PS bude možno kandidovať Michal Šimečka. Keby strana vymenila lídra, zmenilo by to niečo na vašom uvažovaní? 

Toto bol druhý dôvod, pre ktorý som sa po rozhovore s Bihariovou rozhodol nejsť do PS. Nechcel som sa stať nástrojom vnútrostraníckych vojen, napokon sa mi to stalo v Spolu, čo je asi moja politická naivita, chyba. Nemyslím si, že mám právo vyberať PS lídra.

Zmenilo by to niečo na vašom názore?

Ak mali moji kolegovia zo Spolu ambíciu, že vojdú do PS a pomôžu tam zmeniť pomery, tak sa na tom nechcem podieľať. Vývoj v PS je na nich.

Keby sa ten vývoj zmenil, zmenilo by sa niečo na vašom postoji?

Nevylučujem spoluprácu s PS, ak to bude iná strana ako progresívna ľavica, ale nejdem tým podmieňovať, že teraz sa má PS zmeniť pre to, aby sa s nimi Kollár bavil, nie som na hlavu padnutý.

Kam radíte stranu Dobrá voľba Tomáša Druckera a ste ochotný rozprávať sa aj s nimi?

Dobrú voľbu vnímam ako jednu zo stredopravých strán, rozprávať sa budem so všetkými.

Stredopravú napriek Tomášovi Druckerovi, ktorý bol roky v Smere, respektíve bol nominantom tejto strany? 

Jedna vec je, že bol v Smere, čo to znamená, a druhá vec je hodnotové ukotvenie, lebo Smer nebol ľavicovou stranou napriek tomu, že sa tak tváril.

Ale ani stredopravá. 

Veď v poriadku, baviť sa budeme so všetkými, dnes som čítal, že mu radí Rado Baťo. U nás osoba Tomáša Druckera vyvoláva veľké emócie, čo je pochopiteľné.

Je etické robiť pre Druckera?

To sa musíte spýtať Rada Baťa, ja preňho nerobím.

Pýtam sa na váš názor.

Bavili sme sa o tom v strane, s kým spolupracovať a s kým nie. Povedal som jasne, že pre mňa sú „no go“ fašisti, Smer, Hlas, a keď hovoríme o individuálnych ľuďoch, tak pre mňa sú „no go“, a teraz to nemyslím na Tomáša Druckera, aby som si nevyrobil nejaký problém, ale, obrazne povedané, tí, čo majú na rukách krv a z vačku im trčia ukradnuté peniaze z verejných zdrojov.

Je podľa vás etické robiť pre Tomáša Druckera?

Prečo nie je v tejto chvíli?

Nehodnotím to, iba sa pýtam. 

Dostávame sa potom do debaty, že Mária Kolíková, Ábel Ravasz robili pre vládu.

Je etické robiť pre Tomáša Druckera?

V tejto chvíli je to politik mimoparlamentnej malej strany, keď si to Rado Baťo takto vyhodnotil, tak preňho robí. Ja preňho nerobím. V tejto chvíli v tom nevidím zásadný problém, pokiaľ Tomáš Drucker nie je z ničoho obvinený. Nevidím problém, keď preňho Rado Baťo robí.

Čo môžete urobiť s jednopercentnou stranou ako jej predseda?

Keď ma Juraj Hipš zavolal do strany a začali sme robiť, čo sme sľúbili, tak sme sa v priebehu dvoch mesiacov dostali niekde k dvom percentám. Som presvedčený, že keby sme v lete pokračovali, vzhľadom na vývoj v Za ľudí a ich prepad bol priestor dostať sa niekde k trom percentám, čo by začalo byť zaujímavé pre prípadné ďalšie spolupráce. Leto sme zabili a vrátili sme sa na začiatok. Takže bod jedna je vrátiť sa k normálnej politike. V tejto chvíli ideme do toho s Paľom Nechalom na spravodlivosť, Andreou Letanovskou na zdravotníctvo, europoslanec Vlado Bilčík na zahraničnú politiku a rieši aj veci, ktoré sa týkajú ochrany novinárov. Okrem toho ideme otvárať tému efektívneho štátu, čo súvisí s prerozdelením moci medzi centrálnou vládou a samosprávami, ktoré ukázali, že sa v mnohých veciach vedia postarať o ľudí lepšie ako vláda. Druhá vec je konsolidácia vnútorných pomerov strany, aby sme začali normálne pracovať a chystali sa na komunálne voľby, a tretia vec je intenzívna debata s malými. Samozrejme, do toho vstúpia prípadné predčasné voľby.

Zo Spolu odišiel aj Erik Baláž, ktorý získal pomerne veľký počet preferenčných hlasov. V rozhovore pre Denník N povedal: „Videl som, že naši členovia chcú niekoho, ako je Miro Kollár. Išli tam kvôli Mirovi Beblavému, budovať stredopravú stranu odborníkov. Ale podľa mňa sme nemali nikoho, kto by mohol byť silný a autentický líder takejto vízie. Keby taký bol, nemal by som problém v Spolu ostať a presadzovať zelené témy.“ Nebude vám chýbať?

Isteže, bude chýbať Erik Baláž ako osoba, ktorú rešpektuje ochranárske hnutie. Plne rešpektujem aj jeho názor na moju osobu, rozprávali sme sa o tom. Strana sa pred rokom a štvrť premaľovala nazeleno, napriek tomu to politicky neprinieslo žiadne body. Je otázka, akým spôsobom funguje prenos popularity v nejakej komunite do politického výsledku.

Zelené témy budú veľmi dôležité, hlavne pre mladú generáciu. 

Budeme sa im ďalej venovať. Aj ja som sa stal primátorom ako aktivista, lebo sme riešili skládku a v istej chvíli som povedal, že toto je cesta do pekla, poďme do politiky, poďme to zmeniť. Na lokálnej úrovni sa to podarilo. Mnoho mojich kolegov išlo do politiky a nie každému sa to podarilo. Šikovný aktivista nerovná sa automaticky dobrý politik. Každá normálna európska strana musí mať environmentálny pilier. Na rozdiel od Erika Baláža som skôr človek praktických riešení. Budeme prvé mesto, ktoré bude mať adaptačnú stratégiu na vplyvy klímy.

Kto bude podľa vás lídrom stredopravého spektra pred voľbami? Bude to Richard Sulík? 

V tejto chvíli tomu všetko nasvedčuje. Ak sa stane, že my to nedáme a SaS vyrastie na 20 percent, budem rád. V tejto chvíli je pre mňa kľúčové, aby sa nevrátil Robert Fico. Ak sa vráti, tak si vie spočítať, čo musí robiť, aby sa mu už nestalo to, čo sa mu deje teraz, a to pre mňa znamená, že sa vrátime niekde do polovice 90. rokov.

Pridáte sa?

Ak tak bude stáť situácia, že nebude iná možnosť, a ak nájdeme spoločnú reč so SaS, tak sa pridám. Ak nájdeme s PS v nejakej podobe, tak nájdeme s PS. Nie je cieľom mať v životopise, že som bol predsedom strany a umreli sme na krásu.

Budúci rok sú komunálne voľby, budete sa znovu uchádzať o post primátora v Hlohovci? 

Nemáme to definitívne vyjasnené. Láka ma na tom jediná vec: trnavská župa nám v marci na pol roka zatvorí jediný most, ktorým sa dá dostať do Hlohovca, a podľa mňa v meste bude také peklo, že nikto normálny, kto je v tom čase primátorom, nemôže byť zvolený za primátora. Premýšľam, či neskúsime experiment, či sa to predsa len nedá.

Kadiaľ sa bude jazdiť do Hlohovca?

Od Nitry, od Piešťan, od Serede. Z miestnej časti Šulekovo k nám budú ľudia prichádzať cez Sereď, bude to naozaj hrozné, ale ten most jednoducho treba opraviť.

Ani na bicykli sa nebude dať prísť?

Na bicykli áno. Finálne technické riešenie bude jasné do konca októbra.

To by bolo už vaše tretie volebné obdobie – je to zdravé byť trikrát v takej funkcii? Pri niektorých pozíciách to štát zakazuje.

Dvanásť rokov je maximum. Prvé štyri roky sú také, že sa primátori štandardne rozpozerajú, aj keď sme urobili kopu vecí. Nasledujúcich osem rokov je takých, že sa veci rozbiehajú, v tých posledných štyroch rokoch sa dokončievajú. Ale rozumiem primátorom, ktorí to zabalia po ôsmich rokoch, poznám primátorov, ktorí sú už viac než 20 rokov, čo je trošku veľa.

Vraj ste chceli samostatné Spolu aj preto, lebo vám strana zaplatí komunálnu kampaň. Zohralo toto nejakú úlohu?

Na túto tému sme sa vôbec nerozprávali. Ak budem kandidovať a budem v Spolu, tak budem kandidovať za Spolu. Prechádzame si vnútorné prostredie v strane, zisťujeme, ako sme na tom finančne, budeme sa rozhodovať, koľko chceme investovať do komunálnych volieb, budeme sa pozerať, koho ako podporíme, toto naozaj nehralo rolu.

Keby ste mali povedať tri veci, pre ktoré je teraz Hlohovec lepším mestom, čo by to bolo? Teraz tam zasahovala NAKA, pretože šéf gangu, pre ktorého zadržali aj Zuzanu Plačkovú, bol z Hlohovca. 

To je prvý bod, že konečne sme sa zbavili časti týchto „výtečníkov“, aj keď títo asi pôsobili na oveľa širšom území ako len v Hlohovci. Zásadný bod je, že ľudia sa začali zaujímať o svoje mesto, vtiahli sme do rozhodovania mesta kopu ľudí. U nás bol november 89 v roku 2014. Bolo to také kádehácko-smerácke mesto. Za 6-7 rokov sme preinvestovali 20 miliónov eur, mnohé veci sa pohli dopredu. A potom praktické veci – máme miesta pre všetky deti v škôlkach, máme lepšie školy. V Hlohovci sa normálne dobre žije, to je kľúčové. Zlá správa je, že sa tam na budúci rok z D1 pol roka nedostanete.

Je ešte Hlohovec kedysi házetdesáckou a potom smeráckou baštou? V roku 2014 sme sa aj v Denníku N pokúšali analyzovať, ako ste tam vy ako intelektuál mohli vyhrať voľby. Súviselo to aj s tým, ako ste zľudoveli. Toto chcete pretlmočiť do celého Slovenska?

Hlohovská skúsenosť bola možno jedným z dôvodov, prečo som sa napokon postavil do súboja v Spolu. V meste, kde mal v parlamentných voľbách 2012 Smer 51 percent, vyhral voľby človek z bratislavskej kaviarne. Dá sa to, ak si poviete, čo je cieľovka a ako s ňou komunikovať. Atmosféra v meste sa trochu zmenila, ale výsledky parlamentných volieb nekopírujú tie v komunále a DNA je tam stále väčšinovo taká, aká tam bola od roku 1989.

Kolegovi ste pred niekoľkými mesiacmi povedal, že vláda s ústavnou väčšinou podľa vás pohodlne dovládne celé štyri roky: „Keby ste sa ma opýtali, či verím tomu, že Igor Matovič sa začne správať inak, odpovedal by som, že neverím, a práve preto som odišiel. A či koalícia vydrží? V nejakej podobe na pôdoryse tohto parlamentu vláda dovládne štyri roky.“ Stále si to myslíte?

Stále si to myslím. Igor Matovič sa nemení, len sa niekedy na dlhšie, niekedy na kratšie stiahne. Pokiaľ ide o dovládnutie, dnes by som tak šesť k štyrom stavil, že v nejakej podobe koalícia dovládne.

Mal by Boris Kollár zostať v koalícii?

Nemal. Nemal tam byť od začiatku. Vymedzoval som sa voči nemu jasne. Samozrejme, že vo chvíli, keď tam nebude, otázka dovládnutia bude nesmierne ťažká, ale pokiaľ bude Boris Kollár v koalícii, tak si s ňou bude robiť čo chce.

Ak by ho vyhodili, koalícia by závisela aj od vás a Tomáša Valáška z PS – chceli by ste to? Politicky by vás to mohlo posilniť.

Alebo aj zlikvidovať. Poznáme historky ľudí, na ktorých viseli koalície.

Ale zasa mali takíto poslanci vo svojej obci nové cesty, kanalizáciu a veľa príspevkov od štátu.

Môžem garantovať jediné, že pokiaľ by táto situácia nastala, tak v Hlohovci určite nepribudnú ani nové cesty, ani kanalizácie, ani príspevky od štátu. Ak by to mala byť cena za môj koniec v politike, že Boris Kollár vypadne z vlády a podarí sa dohrať do konca boj s politickou mafiou, tak by to bola cena, ktorú som ochotný zaplatiť.

Prečo by mal Boris Kollár z vlády vypadnúť?

Pretože jeho primárnym záujmom v politike nie je kvalita života ľudí v tejto krajine, ale jeho biznisové záujmy. Celý ten konštrukt s nájomnými bytmi, so stavebným zákonom a podobne. Ak mu to celé prejde, tak jedného dňa uvidíme, ktorých desať-jedenásť veľkých projektov okolo Bratislavy bude kľúčom k celým nájomným bytom. Druhá a dôležitejšia vec je, že bráni reálnej očiste bezpečnostných zložiek.

Podporovali by ste takú vládu?

Som pripravený rozprávať sa na takúto tému aj hovoriť o podmienkach. Primárne ma zaujímajú politické, legislatívne podmienky, chceli by sme, aby prešli nejaké naše zákony, ktoré zlepšujú život ľudí v krajine.

Rokuje s vami niekto o prípadnej podpore?

Momentálne sa o tom nerozprávame, odkedy som sa stal predsedom Spolu. Ak to bola téma pred tromi týždňami, tak posledné dva týždne to trochu zaspalo.

Pred troma týždňami s vami niekto rokoval?

Kolegovia v parlamente sondovali, ako by som sa k tomu postavil.

Niekto na vyššej úrovni? Premiér?

Edo mi akurát písal po zvolení za predsedu gratulačnú SMS, ale nebavili sme sa.

Aj to je pekné.

Veď vďaka za to.