Korčok otvoril citlivé slovensko-maďarské témy. S Budapešťou chce riešiť dotácie a nákupy na Slovensku i históriu

Po viacerých diplomatických konfliktoch medzi Bratislavou a Budapešťou, ktoré súviseli s témou dvojakého občianstva a s návštevami maďarských ústavných činiteľov na Slovensku, si minister zahraničných vecí Ivan Korčok zavolal svojho maďarského kolegu na rokovanie do Bratislavy.

Korčok navrhol, aby otvorili aj tie témy, ktoré v posledných rokoch neboli predmetom slovensko-maďarských konzultácií, ale vyvolávajú vo vzájomných vzťahoch otázniky.

Šéf slovenskej diplomacie odovzdal maďarskému ministrovi Péterovi Szijjártóovi dokument s piatimi bodmi, ktoré chce slovenská strana riešiť.

Korčok navrhol, aby sa ministri stretávali pravidelne v rámci bilaterálnych rokovaní, a to najmenej dvakrát do roka. „Slovenská strana cíti potrebu otvorene diskutovať o otázkach, ktoré evidujeme v poslednom období. V týchto oblastiach máme aj mnohé otázniky,“ povedal Korčok.

„Je v záujme našich vzťahov, aby sme sa vyhli situáciám, keď sa o niektorých veciach dozvedám z médií,“ dodal slovenský minister a ako príklad uviedol nákup poľnohospodárskych pozemkov na Slovensku, historických budov v Košiciach alebo dotácie na rekonštrukciu sakrálnych budov na Slovensku.

Čo chce riešiť Korčok?

Bratislava od Budapešti žiada, aby pri vládnych aktivitách, ktoré majú presah na Slovensko alebo sa tu priamo vykonávajú, maďarská vláda konala po konzultáciách so slovenskou a po vzájomnej dohode.

Korčok chce s maďarskou stranou hovoriť aj o podporách, ktoré poskytujú pre oblasť vzdelávania a kultúry. Podľa slovenského ministra existuje o tejto oblasti dohoda z roku 2004, od ktorej sa však maďarská strana odchyľuje.

Ďalším bodom je dohoda o ekonomických dotáciách Budapešti pre južné Slovensko. Szijjártó podľa Korčoka súhlasil, že sa tieto dotácie budú poskytovať na základe konsenzu a podmienok, ktoré budú vzájomne dohodnuté.

Poslednou oblasťou je téma spoločnej histórie. „My nechceme históriu ani zabudnúť, ani vymazať, ale môj apel je, aby sme s odlišnosťami pri pohľade na našu históriu narábali zodpovedne, aby neboli mobilizované vášne a emócie. Môj konkrétny návrh je, aby sme sa tieto otázky pokúsili dať do rúk povolaných, ktorí nemajú politickú motiváciu, to znamená platforme historikov, ktorá tu už bola zriadená v predchádzajúcom období,“ povedal Korčok.

Szijjártó sa pochválil diaľnicou

Szijjártó na ich spoločnej tlačovke reagoval na návrhy Korčoka tak, že chcú slovenskej strane vyhovieť. „Tvoje pozvánky do Bratislavy nikdy neodmietnem,“ povedal svojmu kolegovi maďarský minister v reakcii na návrh pravidelných stretnutí.

Szijjártó poukázal na spoločné hospodárske projekty a vyzdvihol, že maďarská vláda do konca októbra dokončí projekt diaľnice medzi Miškovcom a Košicami. „Už dávno to malo byť pripravené, ale teraz tento svoj dlh vyrovnáme,“ povedal maďarský minister.

Maďarsko tak vlastne spojilo diaľnicou Bratislavu s Košicami, o čo sa slovenské vlády už dlhé roky snažili bez úspechu.

V súvislosti s ekonomickou podporou Szijjártó vyhlásil, že Budapešť doteraz na Slovensku podporila 3800 podnikateľov dotáciami spolu za 21 miliárd forintov (asi 60 miliónov eur), vďaka ktorým vznikli investície vo výške 41 miliárd forintov (asi 117 miliónov eur).

„Pri pokračovaní tohto programu budeme dodržiavať právo Európskej únie a zabezpečujeme plnú transparentnosť a informácie žiadané Slovenskom poskytneme.“

O pravidlách týchto dotácií majú rokovať zmiešané slovensko-maďarské komisie, ktoré sa zriadili podľa medzivládnej zmluvy medzi Maďarskom a Slovenskom z roku 1995.

Maďarsko si kupuje pozemky i budovy

Korčok považuje za problematické, že maďarská strana nekonzultovala s Bratislavou zriadenie nadácií na nákup poľnohospodárskych pozemkov a historických budov v strednej Európe.

Maďarská vláda v júli odobrila vytvorenie kapitálového fondu, ktorého cieľom je nákup pôdy v stredoeurópskom regióne a umožnenie medzinárodnej expanzie maďarských poľnohospodárskych spoločností. Nadáciu zriaďuje maďarské ministerstvo zahraničných veci cez Eximbanku so základným imaním vo výške 400 miliónov eur, z čoho 70 percent, teda 280 miliónov eur, poskytne vláda zo štátneho rozpočtu.

Szijjártóovo ministerstvo zriadilo tento rok aj ďalšiu nadáciu s názvom Nadácia na zachovanie nehnuteľného dedičstva v strednej Európe. Táto nadácia má podporovať zachovanie a rekonštrukciu budov s väzbou na Maďarsko. Nadácia získala do svojho majetku historickú budovu niekdajšieho hotela v Rumunsku i wellnesscentrum v Slovinsku.

Korzár v júni informoval o tom, že Maďarsko získalo dve atraktívne nehnuteľnosti v mestskej pamiatkovej rezervácii Košíc.

Maďarské milióny pre Slovensko

Szijjártó sa pred stretnutím s Korčokom stretol aj s predstaviteľmi spojenej maďarskej strany Aliancia v budove maďarského veľvyslanectva. Maďarský minister informoval, že jeho vláda pokračuje nielen v programe ekonomickej podpory, ale aj v programe obnovy kostolov na Slovensku. Na rekonštrukciu Baziliky sv. Ondreja v Komárne poskytnú 360 miliónov forintov (asi milión eur).

Szijjártó uvítal spojenie maďarských strán a vyhlásil, že maďarská vláda chce s Alianciou spolupracovať. Šéf Aliancie Krisztián Forró povedal, že jeho strana chce byť spojkou medzi Slovenskom a Maďarskom a chce zlepšovať slovensko-maďarské vzťahy. Podpredseda Aliancie Szabolcs Mózes kritizoval kroky slovenského ministerstva zahraničných vecí voči maďarskej vláde a voči balíku opatrení pre menšiny Minority SafePack.

Program maďarskej ekonomickej podpory pre poľnohospodárskych podnikateľov na Slovensku prebieha od roku 2017, v prvom období naň vyčlenili 16 miliónov eur. Koncom minulého roka už bola verejne dostupná informácia, že dotáciu dostalo 1521 uchádzačov z južného Slovenska – ide o menšie sumy do 15-tisíc eur.

Program na obnovu a výstavbu škôl a škôlok prebieha takisto od roku 2017, v prvom období naň vyčlenili 20 miliónov eur, z čoho asi polovicu rozdali s pomocou reformovanej cirkvi.

Čo bude s Benešovými dekrétmi

Na sobotňajšom zakladajúcom sneme strany Aliancia jej predseda Krisztián Forró povedal, že chcú zrušiť tie povojnové Benešove dekréty, ktoré urobili z Maďarov vojnových zločincov na základe kolektívnej viny.

„Realitou je, že rovnaká historická udalosť môže mať úplne iný význam pre dva národy. Musíme akceptovať, že niečo, čo bolo pre nás historickou tragédiou, pre iných bolo dobrou správou,“ povedal maďarský minister, podľa ktorého je hlavné, aby strany rešpektovali city druhých.

„Kolektívnu vinu považujeme za neakceptovateľnú, ale Ivan ma dnes upokojil, keď povedal, že v roku 2007 slovenský parlament prijal uznesenie, v ktorom oslobodil Maďarov spod princípu kolektívnej viny. Hovorili sme aj o tom, že dekréty dnes už nemajú právnu účinnosť,“ dodal Szijjártó.

Slovenský parlament v roku 2007 prijal uznesenie o tom, že tieto povojnové rozhodnutia neboli diskriminačné, dnes na ich základe už nemôžu vznikať právne vzťahy a právne a majetkové vzťahy, ktoré vznikli týmito rozhodnutiami, sú nespochybniteľné, nedotknuteľné a nemenné. V preambule uznesenia parlament naozaj odsúdil princíp kolektívnej viny.

V roku 2020 sa však zistilo, že slovenské štátne orgány sa na Benešove dekréty, vychádzajúce z princípu kolektívnej viny, stále odvolávajú a na ich základe zbavujú občanov ich majetku. Ku kauze pri Bardejove sa vyjadril aj Európsky súd pre ľudské práva a denník Új Szó informoval aj o ďalších prípadoch týkajúcich sa obchvatu D4.