Denník N

Minister Budaj šliape po ústavných právach vlastníkov

Pri vyhlasovaní chráneného územia ministerstvo životného prostredia neoslovuje ani len známych vlastníkov.

Autor je predseda strany Maďarské fórum

Vlastníctvo pozemkov, vidiecke obyvateľstvo a vidiecky život sú prepojené nádoby. Preto pôda, či už lesná, alebo poľnohospodárska, poskytuje prácu a živobytie rovnako jej vlastníkom a užívateľom. Minister Budaj je jednou z najvýznamnejších tvárí novembra 1989. Teda tvár boja za slobodu a demokraciu. Ja osobne by som si nikdy nebol pomyslel, že práve on bude tak vehementne presadzovať šliapanie po vlastníckych právach.

Vlastník a užívateľ, ktorý 26 rokov hospodári na pôde, je dnes bezvýznamný. Hoci, ak sa na to pozrieme z iného uhla, zrejme hospodári viac než dobre, keď sa po dvadsiatich šiestich rokoch hospodárenia na danej pôde rozhodlo Budajovo ministerstvo, že pozemky, na ktorých vlastník hospodári, budú zrazu vzácnymi biotopmi a rastlinnými spoločenstvami, a chce tam vyhlásiť chránené územie 2. stupňa. Ak by bol hospodáril nevhodne, asi by po dvadsiatich šiestich rokoch už neostalo nič na chránenie.

Vyhlásenie chráneného územia je vážny zásah do vlastníckych práv. Ústava hovorí, že ,,vlastnícke právo je možné obmedziť na základe zákona a za primeranú náhradu“.

Pri vyhlasovaní chráneného územia ministerstvo neoslovuje ani len známych vlastníkov. Robí to len verejnou vyhláškou, pri ktorej zabúda uviesť, koho sa konkrétne týka. Vo verejnej vyhláške uvádza len pozemky a ich čísla. Často ide o veľké lány a ich konkrétne časti nie sú ďalej špecifikované. Nie je preto zrejmé, voči ktorému vlastníkovi je vedené konanie. Vlastník sa to dozvie až vtedy, keď je obmedzenie vyhlásené. V čase vyhlásenia obmedzenia vlastník nevie o žiadnej náhrade a nemá ju ani garantovanú. Môžem to potvrdiť na základe vlastnej skúsenosti.

Vrátim sa však ešte k vlastníkovi, užívateľovi, na ktorého pozemkoch po 26-ročnej práci rastlinné spoločenstvá zostali zachované a ešte sa aj rozšírili. Ak schválenie 2. stupňa ochrany prírody prejde, tak nielenže nebude mať žiadnu kompenzáciu (na ktorú má nárok z ústavy), ale jeho majetok ešte aj stratí na hodnote. To, čo dnes má trhovú hodnotu približne 2000 eur, bude zrazu predajné sotva za polovicu. Čo je ešte horšie, vlastník nebude môcť pásť na vlastných pozemkoch vlastné ovce a dobytok. Pásť bude môcť len na základe písomnej žiadosti (najlepšie s kolkom), ktorú mu bude musieť schváliť Budajov úradník s pečiatkou.

Z vlastníka, ktorý sa príkladne stará o svoje pozemky, teda urobíme ,,dementa“, za ktorého bude rozhodovať od zeleného stola niekto iný. Nikto však negarantuje, že ten úradník bude mať čo i len štvrtinu vedomostí a o skúsenosti už ani nehovorme, hlavne že má pečiatku a moc.

Minister Budaj, tvár novembra 1989, teda namiesto obhajoby demokratických princípov a zmeny zákona v tomto zmysle radšej šliape po vlastníckych právach a pokračuje v nezmyselnej likvidácii života na vidieku. Ak vlastníci a obhospodarovatelia nebudú môcť slobodne nakladať so svojím vlastníctvom, nebudú môcť slobodne hospodáriť, stratia živobytie a nezostane im nič, iba prestať hospodáriť, prepustiť zamestnancov a najlepšie urobia, keď sa rovno odsťahujú.

Pán minister, aj vidiecka forma života a produkcia domácich potravín by mala byť chránená rovnako (možno o trochu viac) ako medveď a rastlinné spoločenstvá. Preto by som od tváre novembra 1989 očakával namiesto pokračovania v šliapaní po ústavných právach vlastníkov zmenu zákona o ochrane prírody a krajiny do podoby, v ktorej bude v súlade s vlastníckymi právami. A vyhlasovanie chránených území iba po písomnom súhlase vlastníka, tak ako to je aj vo vyspelých demokraciách.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Politici píšu

Komentáre

Teraz najčítanejšie