Denník N

Ako sa kreslia hranice: aj rok po Trianone prišlo Maďarsko s návrhom, aby mu pripadol Zvolen

Maďarský návrh na úpravu československo-maďarskej hranice z júla 1921. Zdroj - Správa štátnych hraníc Ministerstva vnútra SR
Maďarský návrh na úpravu československo-maďarskej hranice z júla 1921. Zdroj – Správa štátnych hraníc Ministerstva vnútra SR

Tento text je súčasťou projektu Denník N ide za vami, na dva týždne sme v Komárne a v okolí.

Ako by ste odpovedali na otázku, kedy sa stanovili slovensko-maďarské hranice v ich súčasnej podobe? Väčšina z nás – ak sme teda dávali na dejepise aspoň trochu pozor – by zrejme povedala, že po prvej svetovej vojne, konkrétne v roku 1920 v Trianonskej zmluve.

V princípe by to bola pravda. Na zámku Grand Trianon na parížskom predmestí Versailles 4. júna 1920 víťazné mocnosti naozaj podpísali s porazeným Maďarskom mierovú zmluvu, ktorá stanovovala aj československo-maďarskú hranicu. Napriek krátkej prestávke, spôsobenej Viedenskou arbitrážou v roku 1938, po ktorej boli južné územia Slovenska na sedem rokov pripojené k Maďarsku, platí táto hranica v zásade dodnes.

Pravdou však je, že v Trianone sa hranice nekreslili podrobne. Mieroví vyslanci sa v Paríži netrápili s detailmi, či náhodou nimi nakreslená čiara nepretína niečí statok, cestu, alebo či neodreže železničnú stanicu od koľají. To všetko mala doriešiť rozhraničovacia komisia pod vedením britského podplukovníka Careyho, ktorá rozhodovala o presnej hraničnej čiare ďalších päť rokov, od roku 1921 do roku 1926.

„Priebeh československo-maďarskej hranice bol nahrubo vytýčený už v roku 1919, no až táto komisia mala kompetenciu určiť priebeh hranice medzi kótami, stanovenými v Trianonskej zmluve. Čiže detailný priebeh štátnej hranice v teréne,“ hovorí Peter Šlahor z odboru správy štátnych hraníc na ministerstve vnútra. „Mali sa zohľadňovať vlastnícke vzťahy, doprava, katastrálne záležitosti, pohyb osôb a ďalšie okolnosti.“

Spravodajstvo v maďarčine v Denníku N

Denník N zvažuje projekt spravodajstva v maďarčine, prosím, pomôžte nám vyplnením dotazníka.

A Denník N egy magyar hírrovat elindítását fontolgatja, kérjük, segítsen nekünk a kérdőív kitöltésével.

V komisii mali zastúpenie štáty, ktoré prvú svetovú vojnu vyhrali, ale aj Československo a Maďarsko. Trianonská zmluva navyše rátala s pravidlom, že ak by jedna zo strán mala dojem, že hraničná čiara nebola stanovená spravodlivo, môže sa na komisiu obrátiť so sťažnosťou a s vlastným návrhom. Toto pravidlo sa týkalo určenia priebehu hranice medzi kótami stanovenými v Trianone, no predstavitelia Maďarska ho hneď pri prvom zasadnutí komisie, ktoré sa uskutočnilo 21. júla 1921 v Brne, využili na to, aby prišli s pomerne odvážnym návrhom.

Komisii vedenej podplukovníkom Careym poslali mapu, podľa ktorej by sa československo-maďarská hranica posunula výrazne na sever. A Maďarsku by pripadla nielen Bratislava, Modra či Košice, ale dokonca aj Trnava, Banská Štiavnica a Zvolen. Návrh neprešiel, ale ilustruje, že rokovania o našej južnej hranici boli miestami pomerne dobrodružné.

Most medzi Komárnom a Komáromom. Foto N – Tomáš Hrivňak

Čo bolo pred Prvou republikou

Ešte počas 19. a na začiatku 20. storočia hranice neboli pre bežného človeka témou. Súčasné územie Slovenska patrilo do Uhorska, ktoré bolo súčasťou väčšej, Habsburskej monarchie. V rámci tohto mocnárstva mohli ľudia voľne cestovať. Hraničné čiary medzi historickými krajinami síce boli zaznačené v mapách, reálny dosah na život nemali.

Navyše Európa zo začiatku 20. storočia bola z veľkej časti otvoreným kontinentom. Ak sa chcel niekto z Bratislavy vybrať do okolitých metropol, akými boli Viedeň, Praha či Budapešť, nepotreboval žiadny cestovný doklad na spôsob dnešných pasov. „Podobné pomery neboli ničím zvláštnym a existovali prakticky v celej Európe, s určitou výnimkou Osmanskej ríše a Ruska,“ napísal historik Jan Rychlík vo svojej knihe Cestovanie do cudziny v Habsburskej monarchii a Československu. Vďaka takzvanej Drážďanskej konvencii z roku 1859 mohli občania Rakúskej monarchie bez pasu cestovať aj do krajín Nemeckej ríše.

Naopak, obyvatelia Rakúsko-Uhorska si v druhej polovici 19. storočia museli zadovážiť cestovný doklad napríklad pre cestu do

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Denník N v Komárne

História

Slovensko

Teraz najčítanejšie