Vyliečiť sa dajú aj odpísané domy, hovorí „lekár pamiatok“ Michal Hrčka
Ako to vyzerá, keď je cieľom obnovy oživenie historického dedičstva v jeho autentickej podobe.
Lekár pamiatok. Tak znie jeho profesné označenie na sociálnej sieti. V príspevkoch o historických budovách používa výrazy ako „liečebná kúra“ či „liečenie pacienta“. Michal Hrčka sa usmieva, keď na začiatku rozhovoru zaznie tento detail. Ale hneď má poruke vysvetlenie.
„Spája sa to so slovom sanácia, ktoré pochádza z latinského sanare. Znamená to liečiť či ozdraviť,“ vysvetľuje. Podobne ako pri človeku aj pri budovách platí, že keď sa liečia správnym spôsobom, môžu sa opäť dostať do kondície.
Rodina Hrčkovcov si nesie sedemdesiatročnú tradíciu stavebníctva. Michal ako jej najmladší zástupca začínal aktivizmom pri záchrane hradov, publikovaním o historickom dedičstve či reštaurovaním nábytku, dnes má za sebou už takmer dvadsať rokov praxe v komplexnej obnove pamiatok so svojou firmou Obnova.
Keď má historická budova dôstojne prežiť, potrebuje najprv rozhľadeného vlastníka a investora, ktorý dokáže rozoznať jej hodnotu. Podobne nastavený projektant či architekt potom navrhne plán „liečby“, novú vizáž a priestorové riešenie. Vyhraté je však až vtedy, keď sa pridá skúsený realizátor stavby, pod ktorého rukami budova ožije.
Ako to vyzerá, keď sa do obnovy zapojí Michal Hrčka s kolegami, možno vidieť na dvoch tohoročných finalistoch ocenenia CE ZA AR – vile Lavína v Tatrách a hospodárskej budove na hrade Uhrovec.
Zachránená Lavína
Keď si v roku 1902 nechal budapeštiansky továrnik Jakob Bruchsteiner postaviť v Starom Smokovci letnú vilu, architekt Izidor Sterk s ňou priniesol secesný štýl. Po znárodnení sa menila dispozícia budovy, vznikli tu priestory na ubytovanie. Životný príbeh domu smeroval k postupnému úpadku, vila sa ocitla na zozname „tatranských harabúrd“. Vzácna architektonická stopa vo Vysokých Tatrách mohla zmiznúť.
Našiel sa však investor, ktorý sa rozhodol prinavrátiť stavbe jej pôvodný výzor. Aj prizvaní architekti z ateliéru P-T rozvinuli plán zachovania autenticity secesného výrazu, záchrany pôvodných prvkov, a to pri umožnení funkcie ubytovania podľa dnešných štandardov. Keďže sa zvolila cesta dobovej rekonštrukcie, otvoril sa priestor aj pre zdatného zhotoviteľa návratu historickej podoby.
„Z budovy bola zachovaná len nosná konštrukcia, ktorá bola dosť zdeformovaná. Stavba bola poklesnutá a z pôvodnej esencie vily sa zachovalo málo,“ hovorí Hrčka. K zachovalým prvkom patrili okná, ktoré tvoria kľúčovú súčasť secesnej estetiky vily. Aj keď sa niektoré nachádzali v úplne dezolátnom stave, nastúpil proces výskumu a reštaurovania. Podobne sa pristúpilo k unikátnemu dobovému použitiu korkových dosiek na izolačné účely.
Snaha o návrat pravdepodobného pôvodného vzhľadu (z budovy sa zachovala jediná fotografia), a to pri malom počte pôvodných prvkov, vypovedá o použitom princípe obnovy. Keďže ide o relatívne mladú stavbu, je podľa Hrčku dostupných dosť indícií na to, aby sa mohli vydať cestou rekonštrukcie v dobovom duchu. Spektrum metód pritom siahalo od reštaurátorskej obnovy cez tvarové kópie až po novotvary vyplývajúce z kontextu.
Návrat k pôvodu
„Som zástanca toho, aby sme sa nebáli pracovať s historizmami,“ vysvetľuje svoj postoj Hrčka. Znamená to, že doplnenie či náhradu častí objektov použitím pôvodných materiálov, techník a výrazov považuje za legitímnu a žiaducu pamiatkovú metódu. Aj keď miera návratu vždy závisí od konkrétneho prípadu.
Toto nastavenie koliduje s názorom mnohých architektov, ktorí
