Denník N

Ako tínedžerka zažila šikanu pre svoj vzhľad: Deti by sme mali učiť, že každý človek si zaslúži úctu, bez ohľadu na to, ako vyzerá

Ridina Ahmedová. Foto - Petra Mandová
Ridina Ahmedová. Foto – Petra Mandová

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Česká speváčka a performerka Ridina Ahmedová sa narodila v Československu. Po matke má české a rusko-židovské korene, po otcovi sudánske. Detstvo strávila v Alžírsku, po návrate do Česka zažila ako tínedžerka šikanu – pre svoju odlišnosť od väčšiny. Tento rok sa zviditeľnila podcastovým projektom Sádlo, v ktorom sa venuje téme body shamingu.

Vnímali ste už ako dieťa svoju odlišnosť od okolia? Dávali vám ostatné deti pocítiť, že ste iná ako ony?

Vyrastala som v Alžírsku, v prostredí medzinárodnej školy s deťmi rôzneho pôvodu a farieb pleti, v ktorej som svojou etnicitou nijako nevybočovala. Svoju odlišnosť som začala vnímať veľmi výrazne až po návrate do Čiech, keď som mala asi štrnásť rokov. Česko bolo vtedy veľmi uniformné, výrazne uniformnejšie než dnes.

To, že som vyrástla v Alžírsku, znamenalo, že som prešla iným typom vzdelávania. Bolo otvorenejšie, a to mi dalo istú výhodu. Nadobudla som odvahu nebáť sa vyjadriť svoj názor. No keďže každá minca má dve strany, v niečom to bol zároveň aj môj hendikep, pretože som si po návrate do Česka pripadala v niečom trochu nekompatibilná s ľuďmi naokolo.

Čomu ste medzi spolužiakmi čelili a ako vás to ovplyvnilo?

Asi najhorší zážitok, ktorý si pamätám, sa udial v detskom tábore, keď sa volila miss. Chalani sa dohodli, že všetky hlasy dajú mne, „tej čiernej a tlstej“. Výsledkom bolo, že som súťaž o táborovú miss vyhrala a druhé za mnou skončilo to najkrajšie dievča. Spomínam si, ako stojím na stupienku ako víťazka, podo mnou stojí skupina chalanov a veľmi sa mi smejú.

Zvláštne bolo, že tam boli dospelí vedúci a tí nič neurobili. Videli, čo sa deje, ale nezasiahli.

To, že som prešla šikanou a pocitom exkomunikácie pre farbu svojej pleti, bola síce obrovská záťaž, na druhej strane mi to dalo veľkú motiváciu pracovať na sebe.

Vedela som, že im ukážem, že si zaslúžim svoje miesto na svete, aj taká, aká som. Aj po tom, čo mi povedali.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Iné podcasty Denníka N

Rodičovstvo

Rozhovory

Životy žien

Rodina a vzťahy

Teraz najčítanejšie