Denník N

Právnik Pala: Offshory ohrozujú demokraciu (+ podcast a video)

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Na využívaní offshorových spoločností nevidím nič pozitívne, hovorí po Pandora Papers partner advokátskej kancelárie TylorWessing a poradca prezidentky Zuzany Čaputovej Radovan Pala.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Narábate so svojím majetkom bez toho, aby niekto videl, že ho vlastníte, a bez toho, aby to dokonca vedeli odhaliť orgány štátnej moci – to je základný princíp, ktorý priťahuje do daňových rajov veľké nadnárodné spoločnosti, korupčných politikov aj kriminálnikov. Advokát Radovan Pala hovorí aj o tom:

  • ako pojem offshore súvisí s hudobným vkusom mladých Britov,
  • ako funguje servis pre tých, ktorí ho využívajú, a od akých súm sa využíva,
  • koľko asi si mohli v schránkových spoločnostiach uložiť podnikatelia zo Slovenska,
  • prečo nie je pre spoločnosť dobré, že takéto schránkové spoločnosti existujú.

Viacerí svetoví štátnici vrátane Andreja Babiša využívali offshorové spoločnosti na to, aby zakryli pôvod svojho majetku alebo vôbec to, že ho vlastnia. Čo sú vlastne offshorové spoločnosti?

Sú to spoločnosti, ktoré fungujú mimo právneho rámca krajiny, odkiaľ peniaze pochádzajú. Pôvod slova offshore je zaujímavý a možno si ho pamätá hlavne generácia našich rodičov, dnešných sedemdesiatnikov. V 60. rokoch fungovali v Británii rádiá, ktoré vysielali modernú hudbu z offshoru, mimo teritoriálnych vôd Británie. V Británii mala monopol BBC a tá nevysielala to, čo sa páčilo mladým ľuďom, tak niekto vymyslel, že keď bude za hranicou jurisdikcie Veľkej Británie a bude odtiaľ vysielať, tak má „offshore rádio“. V tomto zmysle sú aj jurisdikcie offshorové – síce sa dotýkajú majetku, peňazí zo Slovenska, Francúzska, iných krajín, ale sú mimo ich jurisdikcie. Historicky sú to väčšinou krajiny, ktoré boli kedysi dŕžavami Spojeného kráľovstva, ale aj rozličné karibské štáty a podobne.

Video: Právnik Radovan Pala o daňových rajoch a praní špinavých peňazí

Prečo niekto využíva offshorové spoločnosti?

Majú niekoľko „výhod”, ktoré môžu veľmi uľahčovať konanie, pri ktorom od seba oddeľujete vlastníctvo a zodpovednosť. To je základný dôvod. Dokážete disponovať svojím majetkom bez toho, aby niekto videl, že ho vlastníte, a bez toho, aby to dokonca vedeli odhaliť orgány štátnej moci. S majetkom potom môžete nakladať aj tak, že vám to napríklad umožňuje niekoho odmeniť alebo ho presunúť. Majetok v spoločnostiach v zahraničí je aj chránený. Ak by sa vám napríklad stalo, že dostanete trest prepadnutia majetku, tak k majetku skrytému v týchto spoločnostiach sa dostanú oveľa ťažšie. Druhý aspekt, ktorý je z hľadiska ekonomiky možno porovnateľne zlý, je využívanie offshorových spoločností nadnárodnými koncernami. Tie svoje príjmy z rozličných štátov koncentrujú v offshoroch, čím sa vyhýbajú plateniu daní.

Je na offshoroch aj niečo pozitívne?

Som presvedčený, že neexistuje žiaden legitímny dôvod na to, aby sme povedali, že je dobré, že existujú, že to niečomu pomáha.

Ako pozitívum sa uvádza napríklad to, že ak nejaká celebrita vlastní veľký majetok, tak sa nikto nedozvie, že je to jej, a ona si tak chráni súkromie. 

Toto platí veľmi obmedzene. Aj na Slovensku môžete mať akciovú spoločnosť a nikto nevie, kto je akcionár, ale vie to polícia, ak to potrebuje, alebo daňový úrad. To, že sa verejnosť nedozvie, že niekto niečo kúpil, to sa dá zabezpečiť úplne bez problémov aj bez toho, aby sme využívali spoločnosti v zahraničí. Podľa mňa je argument ochrany niekoho, kto má veľký majetok, pred zverejnením falošný. Keď mám majetok, tak mám aj zodpovednosť, a keď ho mám, tak dokážem prijať aj opatrenia, aby som sa nejakým spôsobom chránil. Samozrejme, chráni ma aj štát. Ja teda tento argument vnímam veľmi limitovane. A otočím to aj takto: predstavte si, že niekde bývate a vedľa vás začne stavať cyperská developerská spoločnosť, o ktorej nič neviete, ale oni presne vedia, kto ste vy, ak napríklad bojujete proti tomu zámeru. To takisto nie je v poriadku.

Prečo je vôbec dovolené, že existujú offshory?

Vznikali postupne a boli na to úplne rozdielne dôvody. Vznikli v prvom rade preto, že dnes je po celom svete úplne voľný pohyb kapitálu, a vznikli preto, lebo mohli vzniknúť. Ak ponúknete niekomu, kto je veľmi bohatý a necíti morálny záväzok platiť dane tam, kde dosiahol zisky, že namiesto 30 percent bude platiť daň 0,2 percenta, tak to taký človek využije. Problém, samozrejme, je, že anonymita neslúži len na daňovú optimalizáciu, ale aj na zakrývanie iných vecí, napríklad pôvodu peňazí z čisto kriminálnej činnosti. Tlak na to, aby niečo také vzniklo, bol veľký. Umožňuje to oveľa „slobodnejšie” nakladať s majetkom.

Prečo to legislatíva jednotlivých štátov dovoľuje?

Nie je to problém slovenskej, francúzskej, nemeckej legislatívy. Aj v slovenskom parlamente sa nedávno rokovalo o takzvaných CFC pravidlách: hľadajú sa spôsoby, ako zabrániť daňovým únikom. Problém je skôr v samotných štátoch, ktoré daňovú optimalizáciu umožňujú.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Pandora Papers

Robert Kaliňák

Slovensko

Teraz najčítanejšie