Denník N

Neliečia prechladnutie, nedokážu to s vírusmi. Antibiotiká nadužívame, čím slabne ich moc

Foto: Gabriel Kuchta/Deník N
Foto: Gabriel Kuchta/Deník N

Dve pätiny Čechov sú presvedčené, že antibiotiká skrátia liečbu prechladnutia, a traja z desiatich ľudí si zároveň myslia, že zabíjajú vírusy. Obe tieto tvrdenia sú však omyl. Na prechladnutie či iné vírusové infekcie totiž antibiotiká nezaberajú, poradiť si dokážu len s baktériami.

Nesprávnym zaobchádzaním s antibiotikami zo strany lekárov aj pacientov sa však baktérie voči nim stávajú odolnejšími. Český Štátny zdravotný ústav preto spustil preventívnu kampaň, ktorú odštartoval reprezentatívny prieskum na vzorke dvetisíc respondentov.

Jeho hlavným autorom je niekdajší lekár Filip Brodan. V rozhovore pre český Deník N výsledky prieskumu komentuje spolu s mikrobiologičkou a šéfkou Národného referenčného laboratória pre antibiotiká Helenou Žemličkovou.

V rozhovore hovoria:

  • aký podiel ľudí má v Česku antibiotiká v domácej lekárničke;
  • ako si baktérie voči nim vytvárajú odolnosť;
  • v čom rezistentné baktérie predstavujú najväčšiu hrozbu;
  • prečo nie je správne antibiotiká vysadiť predčasne a
  • či pomáhajú probiotiká.

Takmer 30 percent respondentov vášho výskumu sa domnieva, že antibiotiká zabíjajú vírusy. Skoro 11 percent je presvedčených, že účinkujú proti prechladnutiu, a 37 percent si myslí, že skrátia jeho liečbu. Nič z toho pritom nie je pravda. Skutočne niekto na prechladnutie užíva antibiotiká?

Helena Žemličková: Na liečbu príznakov najrôznejších respiračných ochorení sa antibiotiká zneužívajú najčastejšie, pritom len v menšine prípadov ide o bakteriálnu infekciu.

Filip Brodan: Nádcha alebo bolesť v krku sú symptómy. Ukazuje sa, že ľudia nerozlišujú pôvodcu infekcie, teda či je infekcia bakteriálna alebo vírusová. Myslím si, že odpoveď pramení z nejakej historickej skúsenosti, keď brali antibiotiká „pri prechladnutí“ a po dvoch dňoch sa ich stav výrazne zlepšil, a tak sú presvedčení, že to zafungovalo. Síce by sa im polepšilo aj bez nich, ale už si to spojili. No na bežné prechladnutie antibiotiká naozaj nepotrebujete.

Lenže ľudia málokedy rozlišujú bakteriálne a vírusové infekcie. Keď sa cítia zle, bežia k lekárovi a chcú niečo „na to“. Antibiotiká sú v populácii spájané so silným účinkom proti zápalovým ochoreniam a, bohužiaľ, aj na liečbu prechladnutia. Preto sa pacientom zdajú ako dobrá voľba bez ohľadu na príčinu problému. Takže dostanú antiobiotiká na choroby, ktoré z princípu neriešia. Budú však spokojní, že ich dostanú, a to je problém.

Mimochodom, v niektorom z ďalších prieskumov chceme skúsiť, či ľudia poznajú rozdiel trebárs medzi paralenom a penicilínom. Výsledku sa trochu obávam.

Antibiotiká však ľudia nedostanú bez predpisu, ale iba od lekára. Nenesú za ich nadužívanie a nesprávne používanie zodpovednosť skôr lekári a lekárky, ktorí ich nasadzujú aj vtedy, keď je to zbytočné? Tí by predsa bakteriálnu a vírusovú infekciu mali vedieť rozpoznať. 

Brodan: Lekár niekedy pacientovi povie:

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Cesta k zdraviu

Rozhovory

Svet, Veda, Zdravie

Teraz najčítanejšie